Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200241 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200241.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R. V., nar. X.X. XXXX, bytom G., I. XXXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov č. 34, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 480 602 7050 0 z 31.januára 2012 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 9. marca 2012 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 480 602 7050 0 z 31.januára 2012 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z 9.marca 2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi, k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Ianka Troiaka trovy konania vo výške 168,66 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým aj zmenovým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od 2.augusta 1967 do 26.septembra 1969 a od 1.novembra 1974 do 31.októbra 1997 v I. kategórií funkcií s poukazom na ust. § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na ust. § 274, § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení uviedla, že uvedené ustanovenia neupravujú pojem „kategória funkcií“, preto dobu služby, ktorú hodnotil príslušný orgán výsluhového zabezpečenia v kategórii funkcií nemožno podľa všeobecných právnych predpisov, tj. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, preto nebolo možné ani znížiť vekovú podmienku navrhovateľa pre dovŕšenie dôchodkového veku. V tejto súvislosti vychádzala z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 23.júna 2010 ktorým bolo potvrdené, že navrhovateľovi bol od 1.novembra 1997 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 1.júla 2002 považuje podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku príspevku za službu mala byť podľa uvedeného potvrdenia navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2.augusta 1967 do 26.septembra 1969 v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1.novembra 1974 do 31.októbra 1997 tiež v I. kategórii funkcií, preto s poukazom na ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nemohlo byť uvedené obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa zhodnotené pre účely rozhodnutia o výške jeho starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľ sa voči označeným rozhodnutiam odporkyne odvolal, pretože nevychádzali zo spoľahlivo zistených skutočností a boli vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a žiadal, aby ich krajský súd zrušil. Namietal skutkové závery odporkyne o tom, že mu sporné obdobie dôchodkového poistenia bolo v I. kategórii funkcií započítané pre účely rozhodnutia o príspevku za službu i správnosť obsahu potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 23.júna 2010 č. SRLZ-SZ-32.243-21/ SZ/2010. Poukázal na to, že príspevok za službu mu bol priznaný podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky. Nárok na výsluhový dôchodok nemohol získať a ani nezískal, pretože bol do právneho poriadku zavedený až zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tj. v čase, keď už príslušníkom policajného zboru nebol. Keďže mu uvedené obdobie dôchodkového poistenia v I. kategórii funkcií nebolo zohľadnené pre jeho dôchodkové zabezpečenie z osobitného systému, malo mu byť zohľadnené pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Poukázal tiež na to, že o priznanie starobného dôchodku požiadal 7.júla 2010, pričom k 31.decembru 2003 bol nepretržite zamestnaný a nepoberal starobný dôchodok, pre ktorého priznanie splnil podmienky už 2.júna 2003. Preto, okrem toho, že mu mal byť starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia priznaný vo zvýhodnenom fyzickom veku 55 rokov po zohľadnení výkonu práce v I. kategórii funkcií, mala byť jeho výška určená aj v súlade s ust. § 66 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a mala zohľadniť obdobie jeho dôchodkového poistenia po splnení podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok, počas ktorého ho nepoberal. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom obsiahnutých. Poukázal na to, že mu bol po skončení služby v policajnom zbore priznaný príspevok za službu, ktorý nie je výsluhovým dôchodkom, len sa zaň podľa zákona č. 328/2002 Z.z. považuje. Podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok a príspevok za službu však neboli totožné, rovnako ani skutočnosti, ktoré boli a sú relevantné podľa príslušnej právnej úpravy pre určenie ich výšky. Zdôraznil, že výkon práce v I. kategórii funkcií je totožný s výkonom práce v I. pracovnej kategórii, preto malo byť naňho aplikované zákonné ust. § 274 zákona o sociálnom poistení a keďže doposiaľ obdobie výkonu jeho služby I. kategórii funkcií nebolo zohľadnené pre účely jeho dôchodkového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia, malo byť zohľadnené pre účely rozhodnutia o jeho nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9So 116/2009 z 30.júna 2010 a žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci, a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia z 20.marca 2012, na ktorý v podrobnostiach poukázala. V ňom uviedla, že nebola oprávnená na zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa v I. kategórii funkcií, pretože uvedená doba bola navrhovateľovi zhodnotená na účely výsluhového zabezpečenia, čo bolo preukázané potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 23.júna 2010. Preto uvedené sporné obdobie nebolo všeobecnou dobou dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení jej neumožňuje hodnotenie dôb získaných v služobnom pomere a z nich plynúcich výhod, ak boli získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre účely priznania dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Preto nebolo možné pre účely rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku aplikovať zákonné ustanovenie § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Zdôraznila, že napadnuté rozhodnutia boli založené na právnom názore vyjadrenom v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So 85/2008 z 25.februára 2010, podľa ktorého je pre skúmanie podmienok možnosti započítania doby služby pre vznik nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme rozhodujúce splnenie podmienok pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a nie samotné priznanie výsluhového dôchodku. Keďže z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že sporné obdobia boli navrhovateľovi hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, musela uvedený dôkaz rešpektovať a pri rozhodovaní z neho vychádzať. Zároveň tiež uviedla, že zákonné ust. § 274 zákona o sociálnom poistení neupravuje pojem kategória funkcií, a nemožno tvrdiť, že ide o pojem totožný s pojmom pracovná kategória. Z uvedených dôvodov nemohla navrhovateľovi znížiť vekovú hranicu pre vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Za nedôvodnú považovala aj požiadavku navrhovateľa na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podmienky nároku na starobný dôchodok nesplnil podľa právnych predpisov účinných pred 1.januárom 2004. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o prepočítanie sumy starobného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku, s potvrdením o priznaní príspevku za službu, s písomnými podaniami účastníkov konania, s ostatným relevantným obsahom administratívneho spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo 7.júna 2010 a žiadal ho priznať od 2.júla 2010. V civilnom zamestnaní, v Slovenských lúčobných závodoch v Hnúšti pracoval od 1.septembra 1964 do 31.októbra 1974, od 1.novembra 1997 do 31.júna 1998 bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od 1.júla 1998 pracoval vo vojenskom útvare na Sliači ako civilný zamestnanec s tým, že jeho pracovný pomer v čase podania žiadosti o starobný dôchodok trval. Základnú vojenskú službu vykonával od 2.augusta 1967 do 26.septembra 1967 a v služobnom pomere v policajnom zbore bol od 1.novembra 1974 do 31.októbra 1997. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgánom sociálneho zabezpečenia č. SPC-32.243/6-97 z 8.decembra 1997 bol navrhovateľovi od 1.novembra 1997 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru, ktorý predstavoval 35% jeho posledného hrubého mesačného služobného príjmu pred skončením služobného pomeru s prihliadnutím na započítanú dobu služby v ozbrojených silách od 18.roku veku v rozsahu 25 rokov ku dňu skončenia služobného pomeru, spolu s dobou základnej vojenskej služby. V potvrdení z 23.júna 2010 č. SRLZ-SZ-32.243-21/SZ/2010 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sekcia riadenia ľudských zdrojov uviedlo, že navrhovateľovi bol od 1.novembra 1997 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa od 1.júla 2002 podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Tiež v ňom bolo uvedené, že pre nárok na príspevok za službu (od 1.júla 2002 výsluhový dôchodok) bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby, od 2.augusta 1967 do 26.septembra 1969 a doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1.novembra 1974 do 31.októbra 1997 v I. kategórii funkcií. Rozhodnutím odporkyne č. 480 602 7050 z 15.marca 2011 bol navrhovateľovi od 2.júna 2010 priznaný starobný dôchodok vo výške 164,40 € mesačne, od 1.januára 2011 zvýšený na 167,40 € mesačne, tj. odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľa podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vo veku 62 rokov. K uvedenému dňu navrhovateľ získal 20 rokov a 190 dní obdobia dôchodkového poistenia, preto splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Výpočet sumy priznaného starobného dôchodku bol v označenom rozhodnutí konkretizovaný a navrhovateľ ho nijakým spôsobom nenamietal. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nadobudlo právoplatnosť. Následne, 20.septembra 2011 navrhovateľ požiadal o prepočítanie výšky starobného dôchodku s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 116/2009 a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu, a žiadal, aby mu bola výška starobného dôchodku prepočítaná s ohľadom na zákonné ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení a aby mu boli priznané nároky vyplývajúce z I. kategórie funkcií, ktorá mu doposiaľ, z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia, zohľadnená nebola. Tvrdil, že vzhľadom na uvedené je jeho dôchodkový vek 55 rokov a nie 62 rokov. Výsledkom konania o uvedenej žiadosti navrhovateľa o prepočítanie sumy starobného dôchodku bolo vydanie napadnutého rozhodnutia v znení jeho zmeny, ktorým odporkyňa žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy starobného dôchodku zamietla. Podmienky vzniku nároku na príspevok za službu a určenie jeho výšky sú obsahom zákonných ustanovení § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky. Je v nich uvedené, že príspevok za službu patrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d) cit. zákona. Príspevok za službu je 25% služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší ukončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok zvyšuje o 1% služobného príjmu, najviac však do výšky 40% služobného príjmu. Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru. Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1.novembra 1991 a bol zrušený s účinnosťou od 1.apríla 1998 zákonom č. 73/1988 o štátnej službe príslušníkov policajného zboru... 1.júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ňom je v ust. § 124 ods. 3 uvedené, že príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 - 122 zákona č. 410/1991 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a percentuálne sa zvyšujú v závislosti od toho, kedy boli priznané. Tento zákon zaviedol v ust. § 38 novú dávku výsluhového zabezpečenia a to výsluhový dôchodok. Podľa prechodného ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v I. kategórii funkcií od 1.novembra 1974 do 31.októbra 1997 a do 1.kategórie funkcií mal zaradenú aj základnú vojenskú službu od 2.augusta 1967 do 26.septembra 1969. Od 1.novembra 1997 mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., čo bolo nesporne zistené z rozhodnutia o priznaní príspevku za službu z 8.decembra 1997. Príspevok za službu ako forma výsluhového zabezpečenia policajtov bol súčasťou nášho právneho poriadku do 1.apríla 1998, tj. i v čase, keď služobný pomer navrhovateľa v policajnom zbore skončil. Pre určenie výšky príspevku za službu nebola rozhodujúca okolnosť, že navrhovateľ vykonával službu v I. kategórii funkcií. Výsluhový dôchodok nie je právnou kategóriou totožnou s príspevkom za službu. Príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok iba považuje, najmä na účely trvania nároku na túto dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá bola priznaná podľa predchádzajúcich právnych predpisov. Navrhovateľ nezískal obdobie výkonu služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ani ho nemohol získať, pretože v čase skončenia jeho služobného pomeru nebol výsluhový dôchodok ako forma výsluhového zabezpečenia policajtov súčasťou nášho právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu bol právny záver odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľa nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pretože ho získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nesprávny. Navrhovateľ nevykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., pretože v čase účinnosti tohto zákona už nebol príslušníkom policajného zboru a obdobie výkonu služby v I. kategórii funkcií mu pre dávku dôchodkového zabezpečenia z osobitného systému nebolo zohľadnené. Preto bola na mieste aplikácia zákonného ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ktorý zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a to do 31.decembra 2023. Navrhovateľovi s ohľadom na výkon jeho služby v policajnom zbore nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z nevznikol a pre jeho dôchodkové zabezpečenie z osobitného systému nebol zohľadnený výkon služby v I. kategórii funkcií, preto nie je možné pre neho stanoviť iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok, ako boli stanovené v období výkonu a skončenia jeho služby. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne v znení jeho zmeny a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne bude posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie, a ako dobu dôchodkovú poistenia zohľadní aj dobu trvania jeho služby v policajnom zbore a trvanie základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií a o žiadosti navrhovateľa o prepočet výšky starobného dôchodku znova rozhodne v súlade s ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení. Výšku starobného dôchodku navrhovateľa určí nielen ku dňu vzniku nároku naň ale aj ku dňu rozhodovania. Tvrdeniu odporkyne, že bolo jej povinnosťou bez ďalšieho akceptovať obsah potvrdenia - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 23.júna 2010 nebolo možné prisvedčiť. Uvedené potvrdenie je listinným dôkazom a podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz. Údaje v ňom uvedené možno považovať za pravdivé a úplné len vtedy, ak sa nepreukáže opak. Súd sa nestotožnil ani s odvodením jej právneho názoru, na ktorom založila napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So 85/2008 z 28.februára 2010, pretože uvedené rozhodnutie riešilo inú skutkovú situáciu, keď žiadateľovi o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia bol z osobitného systému priznaný výsluhový dôchodok, hoci rozhodnutie o jeho priznaní nebolo v dôsledku späťvzatia právoplatné. Nesporné však bolo, že žiadateľ v označenom konaní podmienky nároku na výsluhový dôchodok splnil. Zmyslom a účelom zavedenia právnych inštitútov I. kategórie funkcií či I. pracovnej kategórie bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy, zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. zvýhodnenie určitého druhu práce vzhľadom na jeho náročnosť, rizikovosť, či nepriaznivé vplyvy na zdravie. Pre účely rozhodovania o dávkach dôchodkového zabezpečenia sú totožné. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v tomto konaní úspešný priznal náhradu trov konania voči odporkyni, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 58,69 € (prevzatie veci a prvá porada s klientom, účasť na pojednávaní 11.októbra 2012) podľa § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2x náhrada hotových výdavkov (režijný paušál á 7,63 €) podľa § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. K trovám právneho zastúpenia patrí i náhrada za stratu času 2x 17,71 € za 2 polhodiny cesta Zvolen - Banská Bystrica a späť na pojednávanie pred krajským súdom 11. októbra 2012 podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 cit. vyhlášky a cestovné náklady podľa § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vo výške 10,60 € pri ceste osobným motorovým vozidlom značky Škoda OCTAVIA patriacim právnemu zástupcovi navrhovateľa na pojednávanie pred krajským súdom 2 x 20 km na ceste zo Zvolena do Banskej Bystrice a späť, pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 4,90 l/100km a cene pohonných hmôt 1,45€/l. Základná sadzba predstavuje potom 0,18 €/km. Celkom predstavujú trovy právneho zastúpenia 168,66 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.