Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200245 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200245.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec, n.o., Námestie Republiky č. 15, 984 01 Lučenec, IČO: 37 854 571, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellová č. 2, 829 24 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ZS 602/00007/2011/R zo dňa 30. januára 2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. k. ZS 602/00007/2011/R zo dňa 30. januára 2012 ako aj prvostupňového správneho orgánu č. k. ZS 602/00007/2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,22 Eur a zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu vedený vo F. C. č. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu 600,- Eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) na základe záverov ukončeného výkonu dohľadu dňa 17.02.2011 v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti C. B. nar. XXXX, pretože pacientovi počas hospitalizácie v dňoch od 09.10.2010 do 19.10.2010 nebol podaný transfúzny prípravok obsahujúci červené krvinky - erytrocyty (ďalej „ERY masa“), aj keď vzhľadom na celkový zdravotný stav pacienta indikovaný bol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bol vykonaný dohľad nad výkonom zdravotnej starostlivosti na základe podnetu dcéry pacienta. Konštatoval, že výsledkom vykonaného dohľadu boli zistenia obsiahnuté v protokole zo dňa 11.01.2011 a v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu boli v rámci výkonu dohľadu prizvané v zmysle § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. osoby - odborníci a to L.. T. Q., odborník v oblasti urológie a L.. T. L., odborník v oblasti vnútorné lekárstvo. Vychádzal zo zistených skutočností a to že 70 ročný polymorbídny pacient bol opakovane hospitalizovaný a dlhodobo sledovaný na pracoviskách žalobcu. Základné ochorenie, pre ktoré bol v starostlivosti urológa, bol stav po operácii karcinómu močového mechúra a následnej rádioterapii v roku 2007. Posledná hospitalizácia pacienta na urologickom oddelení bola 10.09.2010 do 17.09.2010. Pacient bol prepustený do ambulantnej starostlivosti 17.09.2010. Dňa 21.09.2010 bol vyšetrený na urologickej ambulancii, kde mu bola doporučená analgetická liečba. V dňoch od 09.10.2010 do 19.10.2010 bol pacient hospitalizovaný u žalobcu poslednýkrát. Dôvodom prijatia na JIS oddelenia vnútorného lekárstva bola diagnóza akútneho koronárneho syndrómu, kde bola začatá konzervatívna liečba. Pre makroskopickú hematúriu bola dňa 11.10.2010 vysadená analgetická liečba. Dňa 12.10.2010 konziliárny lekár onkourológ, ktorý pacienta vyšetril uvažoval o operačnom zákroku ako riešení hematúrie, ale pre akútny infarkt myokardu nebolo možné zákrok realizovať. Odporučil konzervatívnu liečbu. Vzhľadom na pretrvávajúcu krv v moči boli do liečby pridané lieky zastavujúce krvácanie. Dňa 11.10.2010 bola podaná mrazená plazma. Transfúzia ERY masy bola podľa zdravotnej dokumentácie indikovaná, ale do konca hospitalizácie podaná nebola. Dňa 19.10.2010 bol pacient prepustený do ambulantnej starostlivosti. Pre náhle zhoršenie zdravotného stavu bola dňa 22.10.2010 privolaná k pacientovi rýchla lekárska pomoc a následne pre nezlepšenie zdravotného stavu bol privezený na ústavnú pohotovostnú službu žalobcu, odtiaľ na JIS interného oddelenia, avšak jeho život sa nepodarilo zachrániť. Žalovaný vyvodil z týchto skutkových zistení, že pacient bol prijatý na poslednú hospitalizáciu u žalobcu 09.10.2010 pre akútny infarkt myokardu. Výsledky kontroly krvných obrazov signalizovali u pacienta anemizáciu (postupný vývoj chudokrvnosti). Pacient mal chronickú hematúriu pri onkologickom ochorení. Vzhľadom na zhoršenie makroskopickej hematúrie boli do liečby pridané lieky zastavujúce krvácanie. Pre výraznejšie straty krvi bola pacientovi podaná krvná plazma a indikovaná bola transfúzia ERY masy, ktorá ale pacientovi podaná nebola. Tvrdenie žalobcu, že podanie ERY masy nebolo potrebné vzhľadom na celkový zdravotný stav (infarkt myokardu) podľa žalovaného neobstojí, pretože pacient jednoznačne anemizoval vzhľadom na chronické krvácanie po onkologickom ochorení a operačne nebolo možné krvácanie zastaviť, nakoľko mal pacient infarkt myokardu. Žalobca mal vedomosť o odbornom usmernení EÚ, týkajúce sa akútneho riešenia infarktu myokardu, ale aj napriek tomu indikoval podanie transfúzie ERY masy. Svoj názor na podanie transfúzie ERY masy zmenil až potom, ako žalovaný zistil, že v zdravotnej dokumentácii nie je záznam o podaní transfúzie ERY masy a pacient skutočne transfúziu krvi nedostal. Obrana žalobcu, že ide o formálnu chybu pri písaní v prepúšťacej správe, aj vo vyjadrení pre žalovaného, ktoré podpísal primár oddelenia aj riaditeľ nemocnice neobstojí. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 15.11.2010 nepripustil takúto svoju chybu, ale naopak prostredníctvom primára interného oddelenia jasne deklaroval, že pre výraznejšie straty krvi z lokálneho nálezu bola pacientovi aplikovaná čerstvo mrazená plazma a transfúzia ERY masy. Odborník v medicínskej oblasti všeobecné lekárstvo L.. T. L. vo svojom odbornom stanovisku z 27.11.2010 vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie pacienta a vyjadrenia účastníka konania. Svoj názor zmenil potom, čo žalovaný zistil, že v zdravotnej dokumentácii nie je záznam o podaní transfúzie ERY masy pacientovi. Liečbu pacienta hodnotil pri zvážení rizika a prínosu terapie ako potrebnú, napriek odporúčanému postupu liečby pri anémii uvedenú v odbornom usmernení EÚ o liečbe akútneho infarktu myokardu, nakoľko v konkrétnom prípade išlo o pacienta, ktorý bol z kardiálneho hľadiska stabilizovaný, ale v dôsledku chronického krvácania pri karcinóme močového mechúra dochádzalo u neho k anemizácii potvrdenej aj laboratórnymi vyšetreniami. Výšku uloženej pokuty odôvodnil tým, že zohľadnil závažnosť zistených nedostatkov, ktorá spočíva v tom, že pacientovi nebola podaná potrebná transfúzia krvi. Žalovaný napadnutým rozhodnutím vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie na základe rozkladu žalobcu zmenil tak, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pánovi C. B. počas hospitalizácie v období do 09.10.2010 do 19.10.2010 nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Účastník konania mal pacientovi počas hospitalizácie buď podať transfúzny prípravok obsahujúci červené krvinky - erytrocyty (ERY masa), alebo ak došlo k rozhodnutiu transfúziu krvi (erytrocytov) počas hospitalizácie pacienta nepodať, mal účastník konania uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému sledovaniu krvného obrazu po prepustení pacienta a k sledovaniu reakcie na podávanú liečbu. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, správne zistil skutkový stav, avšak zistené skutočnosti nepresne vyhodnotil, nakoľko dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že indikácia k transfúzii krvi nebola absolútna, ale relatívna. Účastník konania mal pacientovi počas hospitalizácie buď podať transfúzny prípravok obsahujúci červené krvinky - erytrocyty (ERY masa) alebo ak došlo k rozhodnutiu transfúziu krvi (erytrocytov) počas hospitalizácie pacienta nepodať, mal účastník konania uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému sledovaniu krvného obrazu po prepustení pacienta a sledovaniu reakcie na podávanú liečbu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že čiastočne akceptoval tvrdenie žalobcu uvedené v rozklade a to, že nepodanie transfúzie krvi bola jedna z možných alternatív liečby. Dôvodom čiastočnej akceptácie bola skutočnosť, že indikácia k transfúzii krvi nebola absolútna, ale relatívna. Napriek tomu dospel k záveru, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. K indikácii transfúzie erytrocytov podľa najnovšej slovenskej literatúry patrí: klinicky významné krvácanie, anémia s klinickými príznakmi hypoxie, anémia bez klinických príznakov hypoxie u pacienta s kardiopulmonálnym ochorením a anémia bez možnosti špecifickej liečby pri hemoglobíne menej ako 80 g/l, alebo hematokrite menej ako 0,26. Chronická anémia vyžaduje potrebu transfúzie, ak dôjde u pacienta k náhlej strate erytrocytov (napr. krvácaním). Zásadou liečby anémie je: a) liečiť príčinu a monitorovať odpoveď, b) k transfúzii pristúpiť, keď anémia znižuje zásobovanie kyslíkom. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o polymorbídneho a komplikovaného pacienta, u ktorého sa majú individuálne posúdiť všetky argumenty „pre“ a „proti“ podaním transfúzie krvi, žalovaný konštatoval, že v zdravotnej dokumentácii malo byť jednoznačné písomné zdôvodnenie (formou epikrízy, prípadne záznamu z tzv. primárskej vizity) pre zvolenie individualizovaného postupu napokon nepodať transfúziu krvi, s návrhom opatrení, ako o pacienta ďalej v tomto prípade monitorovať. Preto neuznal tvrdenie žalobcu, že uvedené pochybenie je len administratívna chyba pri vypisovaní chorobopisu po ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktorá nemohla mať žiadny vplyv na kvalitu a správnosť manažmentu pacienta, a teda aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že v prepúšťacej správe (časť epikríza a hlavne odporúčania) neboli jasne definované inštrukcie pre ďalší postup sledovania, udržania stabilizácie pacienta, jeho formu (napr. kontrola krvného obrazu), časový odstup (napr. do 3 dní), ani kto to má urobiť (obvodný lekár, špecialista, nemocnica). Žalovaný ďalej k námietke v rozklade o potrebe ustanoviť znalca uviedol, že v rámci druhostupňového konania za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci a odstránenia akýchkoľvek pochybností požiadal o vypracovanie odborného stanoviska L.. J. D., R., U.., lekárku v špecializovanom odbore hematológia a transfuziológia. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso 10/2008 z ktorého vyplýva, že ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom a ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci. Žiadny právny predpis pri tom neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné posudky konzultantov úradu. A žalovaný ďalej v odôvodnení konštatoval, že prvostupňový správny orgán síce správne zistil skutočnosti, avšak ich nesprávne vyhodnotil, nakoľko nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že indikácia transfúzii krvi nebola absolútna ale relatívna. Uzavrel, že žalobca mal počas hospitalizácie pacientovi buď podať transfúzny prípravok obsahujúci červené krvinky - erytrocyty (ERY masa), alebo ak došlo k rozhodnutiu transfúziu krvi (erytrocytov) počas hospitalizácie pacienta nepodať, mal účastník konania uskutočniť opatrenia, ktoré by smerovali aspoň k ambulantnému sledovaniu krvného obrazu po prepustení pacienta a k sledovaniu reakcie na podávanú liečbu. Preto neakceptoval obranu žalobcu, že išlo len o administratívnu chybu pri vypisovaní chorobopisu po ukončení poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá nemohla mať žiadny vplyv na kvalitu a správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a, b, c, d, ako aj podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa dôvodov žaloby nezákonnosť napadnutého rozhodnutia mala spočívať v tom, že žalovaný nezistil presne a úplne skutkový stav veci, nezaobstaral si potrebné podklady pre svoje rozhodnutie tým, že nenariadil vykonanie dôkazov znalcom a odborným vyjadrením L.. Q., ďalej tým, že nezrušil prvostupňové rozhodnutie a nevrátil vec na nové konanie, aby v ďalšom prvostupňovom konaní bolo možné náležite zistiť skutočný stav veci za účelom zistenia, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Žalovaný zistil z vykonaného dokazovania, že v čase hospitalizácie pacienta bola konzervatívna liečba akútneho infarktu myokardu poskytnutá správne. Takisto konzervatívna liečba v prípade urologického ochorenia bola pacientovi nasadená správne. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že hemostyptikami sa podarilo stav pacienta stabilizovať, nedošlo k významnému poklesu parametrov krvného obrazu a následne bol pacient prepustený do ambulantnej starostlivosti. Ďalej v prepúšťacej správe bolo pacientovi odporučené kontrolné vyšetrenie u obvodného lekára, internistu, urológa, kardiológa a ďalších špecialistov v rozsahu, v akom bol pacient pôvodne sledovaný. Žalobca k takto zistenému skutkovému stavu tvrdil, že pri potvrdenej dlhodobej hematúrii pri základnej urologickej diagnóze nebolo potrebné lekárov - špecialistov, ktorým bol po ukončenej hospitalizácii pacient odoslaný konkrétne upozorňovať v odporučeniach prepúšťacej správy na povinnosť na pravidelnú kontrolu krvného obrazu, ktorú lekári - odborníci, vzhľadom na urologické ochorenie pacienta boli povinní vzhľadom na svoju odbornosť sledovať. Keď žalovaný dospel k záveru, že žalobca nevykonal opatrenia na zabezpečenie ďalšieho liečenia pacienta, tak vyhodnotil nesprávne skutkový stav v rozpore s vykonaným dokazovaním. Poukázal na záver odborného stanoviska konzultanta úradu L.. T. Q., ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 18.12.2010 na záver konštatoval, že z urologickej stránky bolo urobené všetko, čo urobené byť malo a že v zásade nedošlo ani k ambulantnej, ani v hospitalizačnej fáze k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti a pokračovalo sa v rámci štandardných postupov. Ďalej za nezákonné považoval, že nebol ustanovený znalec napriek tomu, že žalobca znalca v správnom konaní ustanoviť žiadal. Poukaz žalovaného na príslušné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR považoval za neprimeraný, pretože v danom konaní účastník nenamietal konkrétne nedostatky vo vyjadreniach konzultantov a boli tam spracované 4 zhodné stanoviská konzultantov. Žalobca v správnom konaní jasne formuloval v čom je nesprávne posúdenie L.. L., čo sa potvrdilo v posúdení L.. D.. Žalovaný pritom neprihliadol na ďalšie odborné vyjadrenie L.. Q.. Práve pre rozpor medzi názormi konzultantov bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Žalovaný podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil, pretože prvostupňový správny orgán videl toto nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom konaní ako druhostupňový orgán. Poukázal na to, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti prepustením pacienta bolo ukončené a v súlade s usmerneniami Ministerstva zdravotníctva bola pacientovi odporučená prvá konzultácia u všeobecného lekára a tiež u lekárov špecialistov. Pacient následne o 3 dni zomrel na akútny infarkt myokardu a v žiadnom prípade nie na následok nepodania transfúzie erytromasy alebo problémami s krvným obrazom. Pokuta bola uložená bez porušenia povinností poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na tú skutočnosť, že žalobca ako vyplýva z listinných dôkazov - vyjadrenia primára interného oddelenia a prepúšťacej správy tvrdil, že pacientovi bola ERY masa podaná. Až potom ako žalovaný zistil, že nebola začal sa žalobca odborne brániť prečo nepodal pacientovi krvnú transfúziu. V prvostupňovom konaní z odborného posudku L.. L., lekára v špecializačnom odbore interná medicína bolo zistené, že podanie ERY masy bolo danému pacientovi potrebné. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nezobral do úvahy stanovisko L.. Q.. Toto stanovisko bolo zobraté do úvahy a žalobcovi nebolo vytknuté nič, čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom urológa. Druhostupňový správny orgán doplnil dokazovanie odborníkom z odboru hematológia a transfuzológia prof. L.. J. D., R.., U.., ktorá dospela k záveru, že transfúzia krvi v danom prípade bola relatívne indikovaná a nebola jednoznačne kontraindikovaná a bol ponechaný priestor na individuálne zhodnotenie celkového stavu pacienta. Ďalej vo vyjadrení uviedol, zdravotná dokumentácia neobsahuje jasne písomne zdôvodnený individualizovaný prístup pri posudzovaní či už indikácie alebo kontraindikácie transfúzie krvi formou epikrízy alebo záznamu o analýze stavu napr. pri primárskej vizite. Takisto táto konzultantka uviedla, že treba v prepúšťacej správe v časti epikríza a odporúčania neboli jasne definované inštrukcie pre ďalší postup sledovania a udržovania stabilizácie pacienta a jeho forma. Preto bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu zmenené. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný vyvodil iný záver ako prvostupňový správny orgán, k tomu vo vyjadrení žalovaný uviedol, že len čiastočne akceptoval námietku žalobcu. Zo zdravotnej dokumentácie bolo zrejmé, že pacient nemal jednoznačné kontraindikácie k transfúzii krvi. O nerozhodnosti v otázke podať alebo nepodať transfúziu krvi nepriamo nasvedčujú údaje zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej vyplýva, že objednávka na transfúziu krvi bola podaná, záznam o podaní transfúzie krvi v chorobopise neexistuje, ale v epikríze prepúšťacej správy je údaj o tom, že pacientovi krvná transfúzia bola podaná a napokon podľa písomného vyjadrenia riaditeľa žalobcu transfúzia krvi pacientovi nebola podaná. Pacient bol hospitalizovaný 10 dní, pričom do konca hospitalizácie nedošlo k priaznivej odpovedi v krvom obraze naznačujúcej očakávané zlepšenie. Zo strany žalobcu došlo k podceneniu možných následkov z prípadnej pokračujúcej anemizácii pacienta so závažnou formou ischemickej choroby srdca. Podľa vyjadrenia žalovaného v prepúšťacej správe v časti epikríza bolo potrebné lekárov v teréne extra upozorniť na potrebu monitorovania krvného obrazu pre anemizáciu, ktorá vznikla počas hospitalizácie pri antitrombotickej liečbe namiesto zavádzajúceho údaja o podaní transfúzie ERY masy. Poukázal na to, že podľa skúsenosti z reálneho života, ak nie je v odporúčaní konkrétne uvedené čo má obvodný lekár vykonať, má táto formulácia len čisto formálny až alibistický charakter. Okrem toho sa kontrola o 3 dni všeobecne chápe ako návšteva všeobecného lekára za účelom predpisu liekov, keďže žalobca má podľa zákona vydať po prepustení pacienta z hospitalizácie lieky na 3 dni. Poukázal na to tiež, že u špecialistov sú čakacie termíny v praxi veľmi dlhé a najmä v prípadoch, keď nie je v epikríze konkrétne uvedené upozornenie na naliehavejší termín. Dobrou praxou v iných nemocniciach je, že v podobných prípadoch sa vykoná kontrola stabilizácie stavu pacienta priamo v príslušnej nemocnici alebo na kultivačných vyšetreniach. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že v danom konaní boli dve rozdielne odborné stanoviská, nakoľko L.. L. zhodnotil stav ako taký, kde bolo potrebné podať ERY masu a prof. L.. D., R.., U.. nevylúčila podanie ERY masy, ale nechala to na individuálnom zhodnotení zdravotného stavu pacienta žalobcom. Vyjadrovala sa ako hematológ, pričom L.. L. hodnotil pacienta komplexne. Žalobca ani v procese dohľadu ani v správnom konaní nepreukázal prostredníctvom zdravotnej dokumentácie, že existovali dôvody na nepodanie ERY masy napriek tomu, že lekárom bola táto liečba indikovaná. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bol žalovaným vykonaný dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o výsledku ktorého bol vyhotovený protokol č. 935/2010 zo dňa 11.01.2011, ktorým boli zistené nedostatky, že v prepúšťacej správe ako aj v písomnom vyjadrení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je uvedená nepravdivá informácia o tom, že pacient dostal dvakrát transfúziu ERY masy. Táto liečba nebola podaná, len boli krvné prípravky objednané. Transfúzia ERY masy bola indikovaná a mala byť pacientovi podaná. V zdravotnej dokumentácie sa nenachádza úvaha, podľa ktorej by pacient nemal byť vhodný na akútnu revaskularizáciu. Proti protokolu podal žalobca námietky a tieto boli zápisnične prejednané 17.02.2011, čím výkon dohľadu v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. skončil. Žalovaný v prvostupňovom konaní o uložení sankcie neuznal námietku žalobcu o tom, že transfúzia ERY masy pacientovi nebola podaná preto, že nebola potrebná a čo je v súlade s odborným usmernením ECS pre diagnostiku a liečbu AKS 2007, podľa ktorého sa krvná transfúzia v prípade hemodynamicky stabilného pacienta s AKS neodporúča, kým hodnoty hematokritu sú vyššie ako 25 % , alebo hladina hemoglobínu je vyššia ako 8,0 g/l. To je v súlade aj so smernicou o transfúznej službe. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je bližšie uvedené na str. 1 až 3 tohto rozsudku. V druhostupňovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie, čo odôvodnil tak, ako je uvedené na str. 3 až 5 tohto rozsudku. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na 1 rok, ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni, (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný, (4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Podľa § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. Z obsahu správneho spisu je nepochybné, že žalovaný doplnil dokazovanie vykonané počas výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou u žalobcu a následného konania o uložení pokuty odbornými stanoviskami odborníka v oblasti vnútorného lekárstva a odborníka v oblasti urológie o odborné stanovisko odborníka v oblasti hematológie a transfuziológie. Následne zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zmenil konanie (nečinnosť), ktoré je porušením zákona, za ktoré uložil sankciu. Takýto postup je v rozpore s citovaným § 59 správneho poriadku a takisto v rozpore s požiadavkou zachovania práva na spravodlivé konanie. Za účelom dodržania tejto požiadavky je v konaniach, v ktorých sa správnym orgánom ukladajú sankcie, potrebné dodržiavať zásady na ktorých je postavené trestné konanie. Pokiaľ druhostupňový správny orgán nezistí, že sa stal presne ten skutok, za ktorý bol účastník prvostupňovým správnym orgánom potrestaný sankciou, nie sú splnené podmienky na zmenu prvostupňového rozhodnutia, ale len na jeho zrušenie. Žalovaný preto pochybil, keď zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že za protiprávne konanie označil iné konanie. Takýmto postupom odňal účastníkovi konania potrestanému subjektu možnosť brániť sa proti tomu, že sa dopustil protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu. Súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť správneho rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia je potrebné uviesť, že nie je možné bez toho, aby bolo zistené, že určitý liečebný postup bol potrebný, kvalifikovať neposkytnutie takéhoto liečebného postupu ako porušenie zákonnej povinnosti poskytnúť liečebnú starostlivosť správne. Je preto úlohou žalovaného pri výkone dohľadu jednoznačne zistiť, aký liečebný postup, resp. aké liečebné postupy, ak prichádzalo do úvahy viac alternatív, boli pre daného pacienta nevyhnutné na to, aby bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Pokiaľ žalovaný nedospel k skutkovým zisteniam, ktoré by spočívali v tom, že určitý liečebný postup bol zvolený alebo vykonaný nesprávne, alebo v tom, že určitý liečebný postup nebol vykonaný napriek tomu, že mal byť, nemohol svoje skutkové zistenia právne posúdiť tak, že bola porušená zákonná povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Vzhľadom na to, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán nestotožnil skutok za ktorý bola uložená sankcia v prvostupňovom konaní, bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) a e) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol na návrh žalobcu podľa § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu účelne vynaložených trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 634,22 Eur. Žalobca vyčíslil svoje trovy podaním doručeným súdu 02.10.2012 vo výške 796,02 Eur, pričom tieto trovy pozostávali z odmeny za štyri úkony poskytnutej právnej služby v tarifnej výške podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, zastupovanie na pojednávaní, spolu vo výške 508,68 Eur. Podľa názoru súdu replika k vyjadreniu žalovaného nie je takým úkonom právnej pomoci, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako nevyhnutný pre účelné uplatňovanie práva. Potom trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva predstavovali čiastku 381,48 Eur. Ďalej si vyčíslil 4x režijný paušál po 7,63 Eur, pričom účelne vynaložené trovy predstavujú režijný paušál za tri úkony právnej pomoci spolu vo výške 22,89 Eur. Cestovné výdavky za cestu z Lučenca do Banskej Bystrice a späť si vyúčtoval vo výške 47,83 Eur za prejdených 168 km autom pri základnej náhrade za 1 km 0,183 Eur, pri priemernej spotrebe 6,3 l na 100 km a pri cene paliva 1,614 Eur za 1 liter. Ďalej trovy pozostávali z náhrady za stratu času za 6 začatých polhodín spolu vo výške 76,32 Eur. Zástupca žalobcu predložil doklad, že je platiteľom DPH, preto bolo potrebné vyúčtované trovy zvýšiť o DPH, trovy spolu 634,22 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.