Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200277 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa D.. F. U., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom: J. A. XXXX/XX, XXX XX D.. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 520 826 2350 0 z 09. januára 2012 o priznaní invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 520 826 2350 0 z 09. januára 2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi, na základe jeho žiadosti zo dňa 07. decembra 2011, s počiatkom od 7. decembra 2008 invalidný dôchodok vo výške, odvodenej aj zo 45%-nej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá bola posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen konštatovaná v lekárskom posudku zo dňa 07.12.2011 (v uvedenom posudku posudkový lekár stanovil u navrhovateľa vznik invalidity k 15.04.2004), ktorý tvorí súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože vyjadrené percento jeho zníženej pracovnej schopnosti nepovažoval za zodpovedajúce svojim zdravotným ťažkostiam. Uviedol, že jeho zdravotný stav nebol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen posúdený objektívne, nakoľko v prípade jeho ľavého oka nejde len o poruchy primerané veku- trpí svetloplachosťou, nadmerným slzením a stratou schopnosti priestorového videnia. Poukázal aj na lumbálny blok a nepretržité problémy s chrbticou. Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku. Vyjadril nesúhlas s tým, že funkcia jeho ľavého oka je plnohodnotne zachovaná. Na ľavom oku má preukázané zúženie zorného poľa (aj s ohľadom na skutočnosť, že môže vidieť iba jedným okom). V súvislosti so stratou jedného oka, uňho existuje sústavné riziko jeho zápalov, čím sa vlastne zhoršuje videnie na jeho zdravom oku. Zhoršenie videnia na zdravom oku ovplyvňuje možnosť výkonu práce v jeho pracovnom zaradení, pretože okrem funkcie riaditeľa podniku pracuje aj ako odborný lesný hospodár. Všetky popísané okolnosti podľa jeho názoru neboli nijakým spôsobom zohľadnené. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na lekárske správy posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, najmä posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý odôvodnil priznané percento zníženej pracovnej schopnosti i neodôvodnenosť navýšenia percenta priznanej pracovnej schopnosti pre ťažkosti popísané navrhovateľom v súvislosti so zdravým okom. Uviedla, že invalidita navrhovateľa ako poistenca pre stratu jedného oka podľa zákona mohla byť priznaná len od 15.04.2004 (od uvedeného dátumu bol aj vznik invalidity navrhovateľovi priznaný). Invalidný dôchodok ako dávka dôchodkového poistenia bol navrhovateľovi priznaný len 3 roky spätne od podanej žiadosti. Navrhovateľ od roku 2004 kedy bol uznaný za invalidného bol až do súčasnosti schopný vykonávať doterajšiu prácu; od roku 2008, odkedy mu je priznaný invalidný dôchodok dokonca podľa osobných mzdových bodov je v práci výkonnejší. To znamená, že navrhovateľ nepreukázal, že by ho uvedené zdravotné ťažkosti pri výkone práce obmedzovali. Krajský súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky ako aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s podkladmi relevantnými pre výpočet dôchodkovej dávky, vypočul účastníkov a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu i dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona (§ 73 ods. 2). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly VII., oddielu A, položky 7) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stratu jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku vyjadriť vo výške 45% (čo predstavuje konečné percentuálne vyjadrenie, bez možnosti jeho určenia v percentuálnom rozpätí ako v prípade iných druhov zdravotného postihnutia). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6,7,8 cit. zákona). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku zo 07. decembra 2011 posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na očnom oddelení od 06.09.1971 do 24.09.1971 a očných vyšetrení z 26.10.2011 a 10.11.2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil stratu jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku so zaradením pod kapitolu VII., oddiel A, položku 7) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ je funkčne jednooký od utrpenia úrazu v roku 1971, jedná sa o praktickú slepotu pravého oka, funkčne o monokulus. Na základe lekárskych nálezov je nález na ľavom oku primeraný, bez hrubšej patológie. Vzhľadom na to, stanovil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vo výške 45% (stanovil dátum vzniku invalidity od 15.04.2004, kedy došlo k zmene v prílohe č.4 k zákonu č.461/2003 Z.z. v kapitole VII., oddiel A, položka 7- výška percentuálnej hodnoty pre monokulus bola upravená na 45%). Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania vyššej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 29.marca 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa oproti prvoposudzovateľovi naviac aj z nasledovných lekárskych vyšetrení: očné vyšetrenie zo dňa 06.02.2012, MR LS chrbtice zo dňa 01.12.2007, MR pravého ramenného kĺbu zo dňa 08.04.2010, Rtg LS chrbtice zo dňa 05.04.2011, ortopedické vyšetrenia zo dní 12.04.2011 a 16.12.2011, neurologické vyšetrenie zo dňa 16.06.2009 a RHB vyšetrenia zo dní 31.01.2012, 02.02.2012, 14.02.2012, 23.02.2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ. V posudku uviedol, že u navrhovateľa došlo v jeho 19-tich rokoch následkom úrazu k strate videnia na pravom oku. V súčasnosti pri prehodnocovaní zdravotného stavu navrhovateľa je rozhodujúca porucha videnia, podmienená stratou vpravo a objektivizovaná opakovaným očným vyšetrením. Pretrvávajúca je slepota na pravom oku, s normálnym videním na ľavom oku, vizus s korekciou 1,0, s miernym zúžením zorného poľa na zdravšom oku a svetloplachosťou. Tento nález je v októbri 2011 hodnotený ako veku primeraný, bez závažnejšej poruchy. Z daného dôvodu s prihliadnutím na zdravotný stav a pracovné zaradenie navrhovateľa, je stanovené percento poklesu pracovnej schopnosti zodpovedajúce uvedenej položke (položka 7, oddielu A, kapitoly VII. prílohy č.4 k zákonu č.461/2003 Z.z.). Preto u navrhovateľa nie je odôvodnené percentuálne zvýšenie poklesu pracovnej schopnosti, ktoré taktiež neodôvodňujú ani opakujúce sa bolesti chrbtice na podklade nevýrazných degeneratívnych zmien primeraných dosiahnutému veku. V klinických nálezoch ani pri vlastnom vyšetrení nebola zistená výraznejšia porucha statodynamiky chrbtice, známky koreňového dráždenia s prípadným dopadom na svalstvo dolných končatín a v nadväznosti na to aj na postoj a chôdzu. Menlivého charakteru sú aj bolesti v oblasti pravého ramena s miernym obmedzením hybnosti. Chronická nádcha neovplyvňuje výkon doterajšej práce. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože aj on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov vo veciach dôchodkového poistenia. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie stratu jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, ktoré s ohľadom na jeho priebeh a súčasný nález zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a správne vyjadril pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vo výške 45%. Správne nevyužil možnosť navýšenia tohto percenta pre ďalšie (nezávažné) zdravotné ťažkosti, ktorými navrhovateľ trpí, čo bolo v posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne podrobne a presvedčivo zdôvodnené. Oproti tvrdeniam navrhovateľa o nezachovaní plnohodnotnej funkcie ľavého oka krajský súd uvádza, že zákon č.461/2003 Z.z. pri druhu zdravotného postihnutia- strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku- v žiadnom ustanovení nestanovuje, v akej miere či konkrétnom rozsahu majú byť zachované zrakové funkcie na druhom oku, teda je rozhodujúce a postačuje samotné zachovanie funkcie druhého oka. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bol konštatovaný vznik invalidity so 45%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti, preto mu napadnutým rozhodnutím bol správne, pri splnení aj ďalších zákonných predpokladov priznaný invalidný dôchodok. Jeho výšku v súvislosti s vykázaným obdobím dôchodkového poistenia, či dosiahnutým osobným mzdovým bodom v rozhodujúcom období navrhovateľ nenamietal a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri výpočte sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktorá bola náležite zdôvodnená v napadnutom rozhodnutí. S ohľadom na uvedené krajský súd konštatoval, že pri vzniku invalidity a splnení ďalších zákonných predpokladov odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok a správne tiež určila jeho výšku, pri správne určenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti, tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.