Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200322 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200322.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Žarnovica, Bystrická 467/53, 966 81 Žarnovica, za účasti: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX K. O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. V - 158/2012 zo dňa 28.02.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č.k. V-158/2012 zo dňa 28. februára 2012 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č.k. V - 158/2012 zo dňa 28.02.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE uzavretej dňa 07.02.2012 medzi záložcom X. O., v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, v zastúpení V. Q. predseda združenia a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Odporca rozhodnutie odôvodňoval v podstate tým, že záložná zmluva, ktorou bola daná do zálohu nehnuteľnosť patriaca do BSM je neplatná, ak bola uzatvorená len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela ako je tomu v prípade nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, kde sú vlastníkmi manželia v BSM. Splnomocnenie na právny úkon, v tomto prípade záložnej zmluvy by mal kopírovať samotný predmet tejto zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, aké vyžaduje zákon pre zmluvu. Platnosť záložnej zmluvy sa nedá bez úverovej zmluvy preskúmať. V záložnej zmluve je uvedené, že záložný veriteľ poskytol finančné prostriedky záložcovi pred zapísaním vkladu záložného práva, avšak z dohody o plnomocenstve nevyplýva zástupcovi takéto prehlásenie za záložcu v záložnej zmluve podpísať. Z plnej moci nevyplýva, že by združenie ProHelp malo právo zastupovať záložcu v katastrálnom konaní, ak bolo splnomocnené len na prijímanie písomností. Správa katastra nepozná obsah, podmienky dohodnuté v zmluve o úvere, preto sa nedá zistiť, či zástupca združenia koná v súlade so záujmami zastupovaného. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. Ak správa katastra nevyhovie sama odvolaniu, navrhoval súdu zrušiť rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že ak druhý manžel neudelí súhlas na uzatvorenie zmluvy, je takáto zmluva sankcionovaná relatívnou neplatnosťou, ktorá pôsobí len medzi účastníkmi zmluvy a dotknutými osobami a na dôvody relatívnej neplatnosti súd prihliada len v prípade, ak dotknutá osoba namietne relatívnu neplatnosť. Tvrdil, že záložná zmluva uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorým sa zriaďuje záložné právo k spoločnej nehnuteľnosti je platným právnym titulom zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do BSM, a to bez ohľadu na neudelenie akceptácie druhého manžela, pretože do súčasnosti (pozn. do odvolania) nebol vydaný žiaden rozsudok súdu o určení neplatnosti záložnej zmluvy. Namietal neodôvodnenú požiadavku na vymedzenie predmetu plnej moci identicky ako v prípade titulu tvrdiac, že samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnosti, t.j. nie je ani verejnou listinou, ani inou listinou. Predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Nakoľko v danom prípade bola uzavretá špeciálna plná moc, je potrebné ju preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Namietal neodôvodnenú požiadavku na preukázanie právnej subjektivity občianskeho združenia ProHelp a vytýkal odporcovi prekročenie rámca svojho oprávnenia pokiaľ požadoval predloženie dokladu preukazujúceho právnu subjektivitu občianskeho združenia. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy už právnické osoby nie sú povinné prikladať k návrhu na vklad výpis z obchodného registra alebo iného registra, čo súvisí zrejme s tým, že tieto registre sú už niekoľko rokov verejne prístupné v elektronickej podobe a aj odporca má k týmto údajom jednoduchý prístup. Namietal neopodstatnenú požiadavku odporcu na predloženie zmluvy o úvere, pretože správa katastra nemá v zmysle katastrálneho zákona oprávnenie preskúmavať platnosť/neplatnosť ustanovení zmluvy o úvere, nakoľko touto zmluvou nedochádza k zmene práv k nehnuteľnosti, takouto zmluvou (titulom) je záložná zmluva, nie zmluva o úvere. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon medzi dlžníkom a zástupcom, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal. Zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Splnomocnenie bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť s tým, že zastupovanie je bezplatné. Dlžník vyhlásil, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohoda o splnomocnení bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhoval potvrdiť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň reagujúc na odvolacie námietky. Podľa odporcu bežnou vecou nie je napr. uzavretie záložnej zmluvy na nehnuteľnosť v BSM a na platnosť takéhoto úkonu je potrebný súhlas oboch manželov. Napriek tomu, že nehnuteľnosti sú v BSM, dohoda o splnomocnení bola vyhotovená len na jedného z manželov, rovnako ako aj zmluva o úvere. V zmluvách absentujú údaje o manželke splnomocniteľa. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh dohody urobený v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je potrebné, aby splnomocniteľ písomne prejavenú vôľu adresoval druhej strane, odoslal, resp. urobil úkony k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená. V danom prípade právny úkon nie je urobený vážne. Keďže dohoda o plnomocenstve bola podpísaná v deň podpisu zmluvy o úvere, je dôvodný predpoklad, že dohoda bola na podpis predložená záložným veriteľom a združenie ProHelp tu uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu, preto došlo k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil. Ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a prejavil súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Zástupca odporcu na pojednávaní zdôraznil, že správa katastra vo vkladovom konaní posudzuje aj náležitosti úverovej zmluvy napriek tomu, že sa nejedná priamo o zmluvu meniacu vecné práva k nehnuteľnostiam. Správa katastra pri rozhodovaní musí poznať výšku dohodnutej istiny pre posúdenie, či by založenie nehnuteľností nebolo v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľnosti. Tvrdil rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného, a teda neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník nemal možnosť výberu advokáta a v podstate priamo v listine, v dohode o splnomocnení už ako predtlač bolo uvedené združenie ProHelp ako zástupca dlžníka. Vzhľadom na hodnotu nehnuteľností a výšku poskytnutého úveru 200,- Eur považuje odporca zmluvu záložnú v spojení s úverovou zmluvou za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Zmluva o zriadení záložného práva neobsahovala všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 42 Katastrálneho zákona, najmä ak nehnuteľnosti boli v režime BSM a bolo povinnosťou uviesť do zmluvy aj druhého manžela, keďže aj druhý manžel má vecné právo k tejto nehnuteľnosti a je zapísaný na LV, a to bez ohľadu na to, či bol účastný na právnom úkone. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vo všetkých svojich bodoch nie je dôvodné a je nespôsobilé vzhľadom na povahu rozhodnutia privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 23.02.2012 na Správe katastra G. podal Návrh na vklad záloženého práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 050/2012-ŠTE zo dňa 07.02.2012. Zmluva bola uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom X. O., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení V. Q. predseda združenia. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na vymenovaných listoch vlastníctva. Z popisu nehnuteľností je zrejmá skutočnosť, že záložca je u niektorých nehnuteľností bezpodielovým spoluvlastníkom (napr. byt). V zmysle článku II. záložnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k vymenovaným nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.07.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200,- Eur, poplatku v sume 196,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá zmluva o úvere dňa 11.07.2011 medzi dlžníkom X. O. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi vo výške 200,- Eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 196,- Eur, celkovo 396,- Eur v dvanástich mesačných splátkach po 33,- Eur, počnúc dňom 20.08.2011. Dňa 11.07.2011 podpísal dlžník samostatnú listinu - dohodu o splnomocnení, z obsahu ktorej vyplýva, že splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, (názov splnomocnenca je predtlačený na formulárovej listine), v zastúpení V. Q. predseda združenia, pričom meno zástupcu je už dodatočne ručne vpisované. Dohoda o splnomocnení pod bodom 4. obsahuje bližšiu špecifikáciu nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa, ktoré sú v predtlačených kolónkach dopísané. V. Q. predseda združenia ProHelp listinu podpísal dňa 07.02.2012. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Podľa § 42 ods. 2 citovaného zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 v platnom znení. Súd dospel k záveru, že správa katastra v konečnom dôsledku vydala správne rozhodnutie, ak nepovolila vklad na základe predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene dlžníka uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení jedlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo vypísané meno zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak nie je zrejmé kedy boli kolónky ohľadom nehnuteľností vypísané, znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní zmluva o zriadení záložného práva neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.