Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200332 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200332.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: E. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, bytom Y. XX/XX, XXX XX Q., číslo cestovného pasu K zastúpený Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Námestie M. Benká 15, P.O. Box 285, 810 00 Bratislava, zastúpená JUDr. Ondrejom Mularčíkom, advokátom, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Štefánikovo nábrežie 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BB-SK-33-001/2012 zo dňa 08.03.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BB-SK-33-001/2012 zo dňa 08.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. II./ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, na trovách konania 803,31 Eur v lehote 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline č.p. PPZ-HCP-BB7-PP-1037-16/2011 zo dňa 29.12.2011 bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na účel podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona o pobyte cudzincov, ktorú si podal účastník konania dňa 12.09.2011 na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že dňa 12.09.2011 bol účastník konania preverovaný v evidencii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde bolo zistené, že vyšetrovateľom z Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Východ bolo voči účastníkovi začaté trestné stíhanie vo veci prečinu podplácania podľa § 332 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Odbor boja proti korupcii Východ dňa 06.09.2011 vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci ukončil návrhom na podanie obžaloby. Originál vyšetrovacieho spisu bol spolu s návrhom na podanie obžaloby zaslaný na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Je dôvodná obava, že cudzinec svojim konaním, za ktoré síce nebol právoplatne odsúdený, ohrozuje verejný poriadok a udelenie ďalšieho trvalého pobytu, vzhľadom na bezpečnostné hľadisko Slovenskej republiky, nie je žiadúce. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bola žiadosť žalobcu podľa § 39 ods. 2 písm. c/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov zamietnutá, pretože je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom poukazoval na zásadu prezumpcie neviny podľa § 2 ods. 4 zákona o Trestnom konaní súdnom. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 12/98 zo dňa 17.11.1998, podľa ktorého prezumpcia neviny sa neobmedzuje len na trestné konanie, ale ani žiaden štátny orgán nie je oprávnený vysloviť, či rozhodnúť o vine osoby, proti ktorej sa vedie trestné konania ešte pred tým, ako ju vyslovil príslušný súd právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Na základe podaného odvolania rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BB-SK-33-001/2012 zo dňa 08.03.2012 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.p. PPZ-HCP-BB7-PP-1037-16/2011 zo dňa 29.12.2011 potvrdil a odvolanie účastníka konania proti tomuto rozhodnutiu v plnom rozsahu zamietol. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že v danom prípade i napriek tomu, že od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ktorý zrušil zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov, v ustanovení § 131 ods. 9 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov je uvedené, že konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov sa dokončia len v prípade, ak je to pre osobu priaznivejšie. Zákona č. 404/2011 o pobyte cudzincov nie je pre účastníka konania priaznivejší, pretože aj paragrafové znenie tohto zákona v ustanovení § 48 ods. 2 písm. b/ sa jednoznačne uvádza, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Žalovaný druhostupňový správny orgán bral do úvahy, že pokiaľ žalobca nebol právoplatne odsúdený, platí zásada prezumpcia neviny, prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nevyslovil názor, že účastník konania je vinný z trestného činu podplácania, iba usúdil, že jeho konanie zakladá dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí verejný poriadok. Dôvodnosť podozrenia je jednoznačne preukázaná vykonaním procesných úkonov oprávnených orgánov, ktoré boli v čase konania prvostupňového správneho orgánu v štádiu ukončenia objasňovania prečinu so vznesením obvinenia účastníkovi konania spojeného s návrhom na podanie obžaloby oprávneným orgánom na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Konečný verdikt oprávneného súdu je pre rozhodnutie odvolacieho orgánu irelevantný, nakoľko v danej veci je pre správny orgán na rozhodnutie postačujúca skutočnosť, že konanie účastníka zakladá dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí verejný poriadok. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.03.2012 č.p. PPZ-HCP-BB-SK-33-001/2012 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že žalobca nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že na strane žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že ten v budúcnosti ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu. Dôvodné podozrenie na strane žalovaného musí byť skúmané vo vzťahu k závažnosti alebo k druhu trestného činu proti verejnému poriadku alebo bezpečnosti štátu spáchaného osobou s dlhodobým pobytom, a to v súlade s čl. 17 ods. 1 Smernice Rady 2003/109/ES z 25.11.2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom. Trestný čin, na základe ktorého žalovaný rozhoduje, musí byť žalovaným spáchaný, to znamená, že žalovaný musí byť právoplatne uznaný vinným, v opačnom prípade sa na neho hľadí ako na nevinného a v nijakom prípade nemôže byť deklarované, že žalobca trestný čin spáchal. Žalobca ďalej tvrdil, že zákon č. 404/2011 Z.z. je pre žalobcu priaznivejší a z toho dôvodu sa jeho ustanovenia mali použiť na konanie o rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu žalobcu. Žalobca v žalobe porovnával príslušné ustanovenia týkajúce sa žalobcu v zákone č. 48/2002 Z.z. a v zákone č. 404/2011 Z.z.. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pri podpise zápisnice o vyjadrení sa k vyšetrovaniu prečinu podplácania podľa príslušných právnych ustanovení, žalobca nerozumel obsahu tohto dokumentu a domnieval sa, že podpisuje žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Tvrdenie žalovaného o tom, že predmetnú zápisnicu mal podpísať za prítomnosti tlmočníka, bude žiadať žalobca preukázať, pretože pri podpise zápisnice bol prítomný len známy žalobcu, ktorý nie je evidovaný v Zozname znalcov, prekladateľov a tlmočníkov Ministerstva spravodlivosti SR. Na pojednávaní dňa 06.06.2012 zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že aj v prípade, že so žalobcom bolo hovorené prostredníctvom tlmočníka, žalobca hovoreným slovom hovorí slabšie, písomnému podaniu nerozumie. Samotné rozhodnutie považuje za nebezpečný precedens, pretože každé rozhodnutie občana tretej krajiny o povolení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky by mohlo byť zamietnuté, ak by bolo voči tomuto občanovi vedené trestné konanie. Správny orgán vykladá zákon o pobyte cudzincov veľmi reštriktívne a nesprávne. Spochybnil, že by žalobca vedel, čo podpisuje, a že by obsah zápisnice bol riadne pretlmočený. Zástupca žalobcu ďalej odkázal na čl. 17 ods. 1 Smernice Rady č. 2003/109/ES, ako aj na § 48 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z.. Uvedený zákon bol podľa tvrdenia zástupcu žalobcu pre žalobcu priaznivejší. Trestné konanie voči žalobcovi nebolo ukončené, posledný termín pojednávania bol vytýčený na 08.06.2012. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K veci ďalej uviedol, že dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt bola tá skutočnosť, že žalobca je trestne stíhaný vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ, za prečin podplácania podľa § 332 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Dňa 06.09.2011 bolo vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci ukončené návrhom na podanie obžaloby účastníka konania a vyšetrovací spis bol postúpený na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Konečný verdikt oprávneného súdu bol pre rozhodnutie správneho orgánu irelevantný, nakoľko v danej veci bolo pre správny orgán postačujúce, že konanie zakladalo dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok ... . Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nevyslovil názor, že účastník konania je vinný z trestného činu podplácania, iba usúdil, že jeho konanie zakladá dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí verejný poriadok. Dôvodnosť podozrenia bola jednoznačne preukázaná vykonaním procesných úkonov oprávnených orgánov. V prípade žalobcu nie je zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre neho priaznivejší, nakoľko aj paragrafové znenie tohto zákona - ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b/ jednoznačne uvádza, že policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Žalobca vedel a porozumel tomu, že sa jedná o podpisovanie zápisnice o podaní vysvetlenia, v ktorej sa priznal k svojmu skutku a vedel, že sa nejedná o udeľovanie trvalého pobytu, nakoľko bol pri vypočutí prítomný občan Slovenskej republiky, ktorý sa dobrovoľne dostavil na veľké OCP PZ Žilina v sprievode žalobcu, tlmočil presne podľa stanovených otázok do zápisnice z jazyka čínskeho do jazyka slovenského a naopak. Žalobca si pána F. K., štátneho príslušníka Slovenskej republiky, prizval dobrovoľne, trval na vykonaní tlmočenia týmto pánom, iného tlmočníka nepožadoval a skutočnosť, že všetkému v plnom rozsahu porozumel, potvrdil svojim podpisom, pričom nežiadal zápisnicu doplniť. Žalobca, ako aj občan Slovenskej republiky, ktorý zabezpečoval tlmočenie, potvrdili zápisnicu aj s dodatkom, že všetkému porozumeli. Na pojednávaní dňa 06.06.2012 zástupca žalovaného ďalej k veci uviedol, že Smernica Rady 2003/109/ ES z 25.11.2003 bolo implementovaná už aj do pôvodného zákona z roku 2002. Pokiaľ ide o prechodný pobyt žalobcu, táto Smernica sa na žalobcu nevzťahovala. Žalobca nespĺňa podmienka na trvalý pobyt podľa spomínanej Smernice ES. Pokiaľ ide o zákon č. 48/2002 Z.z. a zákon č. 404/2011 Z.z. obidva zákony majú identické dôvody, pokiaľ ide o zamietnutie žiadosti z dôvodu, že je podozrenie, že príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie. Vzhľadom k tomu považovali za správne, keď bol použitý pôvodný zákon z roku 2002. Žalobca bol na prvostupňovom správnom orgáne poučený o možnosti vziať si tlmočníka. Žalobca sa vyjadril tak, že ovláda jazyk slovenský, že má pri sebe aj známeho, ktorý vedel tlmočiť z čínskeho jazyka do jazyka slovenského a naopak, preto bola zápisnica tlmočená týmto tlmočníkom. Zástupca žalovaného predložil súdu úradný záznam, ktorý spracovala práporčíčka I.. N. Y. na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline dňa 09.12.2011. Z tohto záznamu vyplýva, že po telefonickom rozhovore so žalobcom, ohľadom toho, či rozumie slovensky písmom a slovom, tento sa mal vyjadriť, že rozumie, preto nepribrala súdneho tlmočníka. Až počas výsluchu žalobcu uviedol, že nerozumie niektorým slovám a otázkam, a že nevie po slovensky. Vzhľadom k tomu, mu určité slová preložil do slovenského jazyka a naopak do jazyka čínskeho F. K. - štátny príslušník Slovenskej republiky. Do zápisnice bolo potom vyznačené, že uvedený štátny príslušník Slovenskej republiky vystupoval ako tlmočník, pretože žalobca sa vyjadril, že nerozumie určité slová po slovensky. Pokiaľ ide o výhodnosť zákonov, k tomu zástupca žalovaného uviedol, že zákon č. 404/2011 Z.z. a zákon č. 48/2002 Z.z. sa neporovnávali ako celky, ale porovnávali sa ustanovenia § 48 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. b/ s ustanovením § 39 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. c/ zákona č. 48/2002 Z.z.. Ustanovenia zákona č. 404/2011 Z.z. sú asi v rozsahu 80% tvrdšie, než ustanovenia zákona č. 48/2002 Z.z.. U občana Slovenskej republiky F. K., ktorý vykonával tlmočenie na prvostupňovom orgáne, sa nepostupovalo podľa § 15 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, uvedený občan nezložil tlmočnícky sľub. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že pri rozhodovaní správneho orgánu došlo k porušeniu zákona. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca ako občan Čínskej ľudovej republiky požiadal dňa 12.09.2011 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline o ďalšie povolenie na trvalý pobyt. V súvislosti s predbežným šetrením prvostupňového správneho orgánu bola na Oddelení cudzineckej polície PZ v Žiline dňa 09.12.2011 spísaná so žalobcom zápisnice v zmysle § 22 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, o vyjadrení sa k vyšetrovaniu prečinu podplácania podľa § 332 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Pri spísaní zápisnice mal byť prítomný tlmočník K. F., štátny príslušník Slovenskej republiky. Podľa úradného záznamu zo dňa 09.12.2011, ktorý bol spísaný na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline, sa dňa 09.12.2011 dostavil na OCP žalobca za účelom podania vyjadrenia k pozitívnemu záznamu v systéme ZOP. Nakoľko nebolo možné zabezpečiť k vyjadreniu súdneho tlmočníka zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, bol k danej veci prizvaný tlmočník z jazyka čínskeho a naopak F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, Q.. Zo zápisnice zo dňa 09.12.2011, ktorú spracovala práp. I.. N. Y. na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline, vyplýva, že po telefonickom rozhovore so žalobcom v súvislosti s tým, či rozumie po slovensky písmom a slovom, sa mal žalobca vyjadriť, že rozumie. Z toho dôvodu nepribrala súdneho tlmočníka. Počas výsluchu žalobca uviedol, že nerozumie niektorým slovám a otázkam, nevie po slovensky, tak určité slová boli preložené zo slovenského jazyka do čínskeho a naopak štátnym príslušníkom Slovenskej republiky F. K.. Tento občan vystupoval podľa zápisnice ako tlmočník, hoci sa v danom prípade aj podľa výpovede zástupcu žalovaného nepostupovalo v zmysle § 15 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, tlmočník nezložil sľub. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu spôsobom, ktorý ustanovení zákon. Podľa čl. 11 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa čl. 47 ods. 2,4 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa ods. 2 má právo na tlmočníka. Podľa čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s ústavou. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zákona znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa odseku 1 písmeno b/ môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo pre iný orgán verejnej moci. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a osoba zapísaná v zozname úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zákona znalec, tlmočník alebo prekladateľ v ustanovení podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zloží sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca. Z úradného záznamu, ktorý spracovala práp. I.. N. Y. na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline zo dňa 09.12.2011 je zrejmé, že žalobca už počas výsluchu uviedol, že nerozumie niektorým slovám a otázkam, a že nevie riadne po slovensky. Určité slová prekladal z jazyka slovenského do jazyka čínskeho a naopak štátny príslušník Slovenskej republiky F. K., ktorý sa zúčastnil výsluchu spolu so žalobcom, prekladal niektoré slová, ktorým žalobca nerozumel. Ako tlmočník v zmysle § 15 mohol vykonávať úkony len v prípade, ak zložil tlmočnícky sľub podľa § 5 ods. 7, čo sa v danom prípade nestalo. Zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu, ktorý spisoval zápisnicu o vyjadrení sa k prešetrovaniu prečinu podplácania, ktorá bola spísaná dňa 09.12.2011, muselo byť zrejmé pri spisovaní zápisnice, že žalobca neovláda jazyk slovenský slovom a písmom. Povinnosťou zamestnanca bolo preto zabezpečiť žalobcovi tlmočníka v zmysle čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosťou správneho orgánu bolo zabezpečiť žalobcovi tlmočníka, ktorý je zapísaný v Zozname tlmočníkov. V prípade, že by vykonanie tlmočníckeho úkonu bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, bolo povinnosťou správneho orgánu ustanoviť tlmočníka ad hoc, ktorý nie je zapísaný v Zozname tlmočníkov, ale ktorý môže vykonávať tlmočnícku činnosť, len ak by zložil sľub podľa § 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán takto nepostupoval a po podaní odvolania druhostupňový správny orgán tento nedostatok neodstránil, došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu zákona, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pri preskúmavaní veci a postupu správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo z procesných dôvodov a okrem toho u žalobcu nebolo v čase rozhodovania súdu ukončené konanie pred Špecializovaným trestným súdom v súvislosti s prečinom podplácania podľa § 332 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, súd sa pri preskúmavaní veci nezaoberal meritom veci. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú: 1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom z 02.04.2012: jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.: jeden úkon á 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 26,96 Eur 20% DPH = 161,75 Eur s DPH, 2. Písomné podanie na súd - žaloba z 18.04.2012: jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.: jeden úkon á 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 26,96 Eur 20% DPH = 161,75 Eur s DPH, 3. Účasť na pojednávaní z 06.06.2012: jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.: jeden úkon á 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 26,96 Eur 20% DPH = 161,75 Eur s DPH, 3.1. Náhrada PHM Bratislava - Banská Bystrica - Bratislava = 420 km x spotreba 0,061 l/100 km (BMW AG, DEU) x 1,476 Eur/l = 37,81 Eur s DPH, 3.2. Náhrada za stratu času vo výške 8 x 12,71 Eur (1/60 výpočtového základu v roku 2012 za každých aj začatých 30 min. strávených na ceste) = 101,68 Eur + 20,34 Eur 20% DPH = 122,02 Eur s DPH, 3.3. Náhrada cestovného v zmysle § 1 Opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z.: 420 km x 0,183 Eur/1 km = 76,86 Eur + 15,37 Eur 20% DPH = 92,23 Eur s DPH, SPOLU: 737,31 Eur. Žalobca si uplatňuje náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia a náhrady hotových výdavkov v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. celkovo v sume vo výške 737,31 Eur s DPH a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v kolkoch za podaný žalobný návrh v sume 66,- Eur, celkom spolu je to : 803,31 Eur. Výsledok hlasovania: 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.