Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200339 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200339.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. B. rod. R., nar. XX. E. XXXX, bytom E. XXX/XX D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 626 227 6339 0 z 2.februára 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 626 227 6339 0 z 2.februára 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 30%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože so zamietnutím jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nesúhlasila. Žiadala, aby bol jej zdravotný stav opäť prešetrený, pretože sa zhoršil a trpí bolesťami. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že od posledného posudzovania jej zdravotného stavu v minulosti, kedy požiadala o priznanie invalidného dôchodku, došlo k jeho zhoršeniu s ohľadom na ochorenie chrbtice i v súvislosti s jej duševným ochorením. Konkretizovala obmedzenia, ktoré súvisia s ochorením pohybovo-oporného aparátu. Vyjadrila nepochopenie nad tým, že došlo k zmene jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia oproti minulosti, hoci sa podľa jej názoru na jej zdravotnom stave nič nezmenilo. V krátkej budúcnosti je u nej plánovaná psychiatrická hospitalizácia. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia a lekárske správy posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Z nich v podrobnostiach vyplynulo, že aktuálne zdravotné ťažkosti navrhovateľky podmieňujú len 30%- ný pokles jej pracovnej schopnosti, čo invaliditu nezavršuje, preto jej invalidný dôchodok správne nebol priznaný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ust § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6,7 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 4, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy neurotických, stresových a somatoformných porúch vyjadriť v rozpätí 15-20%. Podľa kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35%. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka podala opakovanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku 19.januára 2012, na základe ktorej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci v ten istý deň. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z výsledku neurologickej hospitalizácie z apríla 2008 a z opakovaných neurologických, psychiatrických, ortopedických, interných vyšetrení, z MR vyšetrenia a CT LS chrbtice z priebehu rokov 2008, 2010-2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil somatoformnú poruchu so zaradením pod kapitolu V., pol. 4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Uvedené percento navýšil pre pridružené ochorenie navrhovateľky a to dorzalgie so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení o ďalších maximálne možných 10%. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola pre účely invalidizácie opakovane posudzovaná. Naposledy v januári 2009 posudkový lekár konštatoval 30%- ný pokles jej pracovnej schopnosti pre ochorenie chrbtice a somatoformnú poruchu. Konštatoval, že z predložených aktuálnych odborných vyšetrení a jeho klinického vyšetrenia vyplynulo, že naďalej trpí bolesťami chrbtice, avšak posledné neurologické vyšetrenie z decembra 2011 konštatovalo zlepšenie hybnosti chrbtice, bez prítomnosti koreňového dráždenia s tým, že ochorenie aktuálne nevyžaduje žiadnu liečbu. Duševné ochorenie ktorým trpí je na liekoch ustálené, ide o chronickú somatoformnú poruchu u frustrovanej osobnosti. Vysoký krvný tlak je liečbou dobre kontrolovaný. Vzhľadom na aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie somatoformnú poruchu so zvýšením percenta jej zníženej pracovnej schopnosti pre pridružené ochorenie chrbtice. Zistenú artrózu II. stupňa bedrového kĺbu vpravo považoval za posudkovo nezávažnú. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku zo 17.apríla 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných i doplnených vyšetrení a to očného a interného z roku 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky boli v minulosti aj v súčasnosti sú v popredí bolesti chrbtice, intermitentne s akútnym zhoršením, ktoré vyžaduje preliečenie. Priebeh ochorenia je kolísavý, bez trvalého koreňového dráždenia a podľa neurologického nálezu z decembra 2011 bez nutnosti neurologickej liečby. V tomto roku došlo opäť k zhoršeniu, ktoré bolo konštatované neurológom, avšak bez preukázanej závažnejšej poruchy postoja, chôdze, bez trvalého koreňového dráždenia, poruchy svalstva či sfinkterov. Stanovené percento zodpovedá prejavom tohto ochorenia navrhovateľky a je v súlade aj s morfologickými zmenami zistenými MR vyšetrením driekovej chrbtice. Rovnako je navrhovateľka liečená pre psychické ťažkosti, v rámci ktorých dominuje emočne nestabilná porucha senzitívnej osobnosti so somatoformnou poruchou, avšak bez psychotickej alterácie, či patického ladenia. Konštatoval, že od posledného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene v jej zdravotnom stave v zmysle jeho zhoršenia, keď pretrvávajú intermitentné bolesti chrbtice, ktoré ale nemajú funkčný kolerát v odborných vyšetreniach. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných aktuálnych zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie somatoformnú poruchu, ktorú s ohľadom na jej prejavy zaradil správne pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne zobral do úvahy aj ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to dorzalgie, pre ktoré je sporadicky liečená s kolísavým priebehom, pre ktoré navýšil percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky o ďalších maximálne možných 10%. Krajský súd považoval za logické a presvedčivé argumenty posudkových lekárov v tom zmysle, že aktuálne je jej rozhodujúcich zdravotným postihnutím duševné ochorenie, ktoré je dlhodobo v liečbe na rozdiel od minulosti, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, bez vzniku jej invalidity bolo považované ochorenie pohybovo-oporného aparátu. Toto ochorenie má kolísavý priebeh a v čase posudzovania zdravotných ťažkostí navrhovateľky nevyžadovalo žiadnu neurologickú liečbu. S ohľadom na zistené degeneratívne zmeny pohybovo-oporného aparátu s potrebou interminentného liečenia pri akútnych ťažkostiach posudkoví lekári správne toto ochorenie zobrali do úvahy. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 30%-ná miera jej zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že nebola uznaná za invalidnú. Vzhľadom na túto skutočnosť rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď jej invalidný dôchodok nepriznala, pretože táto dávka dôchodkového poistenia predpokladá vznik invalidity poistenca, ktorý naplnený nebol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.