KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Banská Bystrica7. 8. 2012plný textcitované 2×

Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sp/8/2012 z 7. 8. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. augusta 2012, sp. zn. 27Sp/8/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200343.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200343
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200343.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Správa katastra Revúca, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX
F. XXX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V-1165/11 zo dňa 07.02.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Revúca, so sídlom Remeselnícka 1, 050 01 Revúca č. V-1165/11 zo dňa
07.02.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e
a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca (ďalej aj
„správny orgán“) č. V-1165/11 zo dňa 07.02.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol
návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Katastrálny zákon“) s odôvodnením, že predložená zmluva o zriadení záložného práva
nespĺňa podmienky na vklad podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona z nasledovných dôvodov:
Splnomocnený zástupca záložcu na základe Dohody o splnomocnení prijatej 28.10.2011 nie je
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX v k.ú. H. a LV č. XXX v k.ú. F.. Odporca v
odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že Dohoda o splnomocnení priložená k návrhu na vklad
je formulárovým typom zmluvy, kde je splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ
tak nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. Predmetné splnomocnenie podpísal splnomocniteľ 13.04.2011
a splnomocnenec splnomocnenie prevzal dňa 28.10.2011, teda v deň podpísania záložnej zmluvy,
pričom podpis splnomocniteľa je na dohode úradne osvedčený 13.04.2011. Splnomocnenec sa v čase
podpísania splnomocnenia a ani neskôr nedozvedel, kto a či jeho splnomocnenie prijal. Základným
prejavom vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať
právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Obč.
zák. (OZ). V odôvodnení ďalej odporca poukázal na to, že dohoda o splnomocnení neobsahuje údaje
týkajúce sa predmetu zálohu, pretože pri pozemku parc. č. XX/X, XX/X a XX/X neobsahuje určenie
druhu a výmery pozemku. Podľa odporcu splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam,
v danom prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom
splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvy
a to s poukazom na § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona (R 26/1956). Odporca ďalej v odôvodnení uviedol
citáciu ustanovení § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 OZ a § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový



stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Na základe platne
uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťami v
mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť,
kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepredložené predpoklady správneho
orgánu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Rovnako odvolateľ nesúhlasil
s tvrdením správneho orgánu, že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ.
Dohoda bola podľa tvrdenia odvolateľa uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po
príslušnom poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa
odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide
o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ
(veriteľ) sa na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou
veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie
zástupcom od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu navrhol. Podľa odvolateľa predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Záver správneho orgánu, že veriteľ svojím
spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, nemá oporu v listinách tvoriacich obsah spisu a správny orgán
nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Správny orgán nepreukázal
ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Záver správneho
orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný
s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre
udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v
jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon
bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho
úkonu zákon. Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky náležitosti platného právneho
úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany
záložcu. Správny orgán teda vec nesprávne právne posúdil a jeho závery vychádzajú z nespoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Odvolateľ ďalej považoval za nesprávny aj názor správneho orgánu,
že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42
ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Katastrálny zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného
práva k nehnuteľnosti (okrem § 42 ods. 3), zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu
formálnu požiadavku a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje
OZ, ani tento však neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o
zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ust. § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné
listiny a iné listiny, pričom za zmluvu je považovaný právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľností. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá ust. § 42 Katastrálneho
zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že
predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2
písm. c/ Katastrálneho zákona a v danom prípade je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať
len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetnú námietku
preto odvolateľ čo do právneho posúdenia považoval za nesprávnu. Odvolateľ napokon poukázal na
povinnosti správy katastra vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona.

Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.04.2012 uviedla, že na napadnutom
rozhodnutí trvá a žiada ho potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšej účastníčky podľa
§ 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p.
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností a napadnuté rozhodnutie. Súčasne vypočul zástupkyňu



odporcu, ktorá žiadala rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože dôvody odvolania považuje
za neopodstatnené. Poukázala na to, že splnomocnenie je podľa názoru správneho orgánu v rozpore
s § 22 ods. 2 OZ. Tento záver správny orgán vyvodil z toho, že vo všetkých konaniach vždy tá istá
spoločnosť ProHelp Bratislava zastupuje dlžníkov - záložcov a vzhľadom na dátumy, kedy je zmluva
o splnomocnení podpísaná zo strany dlžníkov (záložcov) a spoločnosti ProHelp vychádza pre správny
orgán taký záver, že tieto osoby (dlžníci) si nemôžu slobodne vybrať svojho splnomocnenca. Dohoda
o splnomocnení súčasne neobsahovala náležitosti, ktoré by konkrétne identifikovali, resp. podrobne
špecifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom záložnej zmluvy, najmä čo sa týka označenia,
druhu pozemku a ich výmery.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O.s.p. dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 01.12.2011 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 9/2011-PTR zo dňa
28.10.2011. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložcom - Q. D. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava.
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu vo veľkosti podielu 1/28 zapísané na LV č.
XX k.ú. H. a nehnuteľnosti v podiele 1/4 zapísané na LV č. XXX k.ú. F.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy
záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 618301478 z 13.04.2011. Predmetná zmluva nebola
pripojená k návrhu na vklad, ani netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 28.10.2011
súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi Q. D., F. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava podpísanej splnomocniteľkou Q. D. v Tornali dňa 13.04.2011 (s overeným podpisom
13.04.2011) súd zistil, že „ďalšia účastníčka za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako
splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených
v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť
s.r.o., č. zmluvy 618101478 po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu
ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom
úveru. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa
sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná
o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných
sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 28.10.2011 v Bratislave.
Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 13.04.2011 osobne prítomný v Tornali pri podpise
návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo
predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako
to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť,
kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou.

Rovnako z dohody o splnomocnení nie je zrejmé, či dlžníčka ako splnomocniteľka bola v čase
podpísania dohody splnomocnencom 28.10.2011, t.j. o 6 mesiacov neskôr, ako bol podpísaný návrh tejto
dohody zo strany splnomocniteľky, ešte viazaná. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
konštatoval, že splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ.
Súčasne uviedol, že splnomocniteľ nemal možnosť ovplyvniť výber splnomocnenca a v čase podpísania



splnomocnenia a ani neskôr sa nedozvedel kto a či jeho splnomocnenie prijal. Súčasne poukázal
na to, že dohoda o splnomocnení neobsahuje údaje týkajúce sa predmetu zálohu, hoci by podľa
názoru správneho orgánu splnomocnenie na právny úkon na právach k nehnuteľnostiam malo kopírovať
samotný predmet zmluvy a malo by obsahovať tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako to
vyžaduje ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Správny orgán v odôvodnení citoval predmetné ust. §
42 ods. 2 Katastrálneho zákona, ako aj ust. § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 OZ a uviedol, že z uvedeného
vyplýva, že splnomocnený zástupca nemá oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa III. hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných
predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným



osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha
veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to,
aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie
byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom
konaní (zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok), ak Katastrálny zákon neustanovuje
inak (§ 22 ods. 5). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní musí byť
v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47 Správneho
poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov
konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia na základe podaného odvolania dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho
poriadku. V odôvodnení síce správny orgán uvádza, že splnomocnený zástupca záložcu (ďalšej
účastníčky konania) na základe dohody o splnomocnení, ktorej prijatie podpísal 28.10.2011, nie je
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú špecifikované v predmetnej záložnej zmluve, ako
aj to, že splnomocniteľka nemala možnosť ovplyvniť výber splnomocnenca, nedozvedela sa, či jej
splnomocnenie splnomocnenec prijal a splnomocnenie osoby, ktorú vybral dlžníkovi veriteľ je v rozpore
s § 22 ods. 2 OZ, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
takýto záver, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil (aplikoval) ustanovenia právnych
predpisov, ktoré citoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z akých dôkazov vychádzal pri
konštatovaní, že „splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ“.
Rovnako konštatácia správneho orgánu o tom, že splnomocniteľ nemal možnosť výber splnomocnenca
a v čase podpísania splnomocnenia, ani neskôr sa nedozvedel, kto a či jeho splnomocnenie prijal,
nevyplýva z listín predložených v správnom spise, nemá podklad v zistenom skutkovom stave
a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k takémuto záveru dospel. Správny
orgán je podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd
námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce k posúdeniu uzatvorenej dohody o
plnomocenstve ako dohody uzavretej v rozpore s § 22 ods. 2 OZ vychádzajú z nepodložených tvrdení,
pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav a neboli dodržané ust. § 46 Správneho poriadku, za
dôvodné. Správny orgán síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje ustanovenia OZ (§ 31 ods.
1, § 37 ods. 1 a § 39), avšak z odôvodnenia nie je zrejmý záver správneho orgánu, či dohodu o plnej



moci, resp. aj zmluvu o zriadení záložného práva, posúdil ako neplatný právny úkon a z akých dôvodov.
Takáto úvaha správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje.

Pokiaľ správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie o.i. na základe vyhodnotenia, že právny úkon
- dohoda o plnej moci je neplatná z dôvodu jeho neurčitosti, pretože z neho nie je zrejmý rozsah
splnomocnencovho oprávnenia a neobsahuje predmet zálohu špecifikovaný podľa § 42 ods. 2
Katastrálneho zákona, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potrebné
prisvedčiť odvolateľovi, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej moci, ktorou
sa účastníci dohodnú na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy, osobitné náležitosti pre obsah
takejto dohody. Posúdenie, či právny úkon spĺňa podmienku platnosti, a to že musí byť určitý, inak je
podľa § 37 OZ neplatný, závisí od jeho obsahu. Obsah musí byť formulovaný tak, že vylučuje akúkoľvek
pochybnosť o tom, čo je predmetom právneho úkonu, aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. V tomto
prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej
mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť, ktorá bude v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktorá bude špecifikovaná v
priloženom liste vlastníctva, ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere. Navyše v predmetnej dohode o splnomocnení sú v texte aj bližšie špecifikované nehnuteľnosti
vo vlastníctve splnomocniteľa (tieto sú špecifikované číslom listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané,
katastrálnym územím, súpisným číslom, parcelným číslom pozemkov a veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu). Text uzavretej dohody teda nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom
zálohu. Rozsah splnomocnenia vo vzťahu k predmetu zálohu je určený dostatočne určite tým, že je
určený druh majetku, ktorý môže byť zálohom - nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa, s bližšou
konkretizáciou a časovým hľadiskom tak, že predmetom zálohu môžu byť tie nehnuteľnosti, ktoré
sú vo vlastníctve splnomocniteľa ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Rozsah oprávnenia udeleného
zástupcovi je teda nepochybný a to oprávnenie zaťažiť splnomocniteľov nehnuteľný majetok záložným
právom na zabezpečenie pohľadávok splnomocniteľovho veriteľa z úverovej zmluvy. Rovnako sa súd v
plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odvolateľa uvedenou v odvolaní vo vzťahu k aplikácii ust. § 42
ods. 2 Katastrálneho zákona a náležitostiam plnej moci vo vzťahu k nutnosti vymedzenia nehnuteľností
(ich presnej špecifikácie podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona) v samotnej dohode o
plnej moci. Náležitosti dohody o plnej moci upravujú ustanovenia OZ, pričom z tejto úpravy nevyplýva
požiadavka na obsahové náležitosti plnej moci v tom zmysle, aby v prípade splnomocnenia na právny
úkon týkajúci sa práva k nehnuteľnostiam boli uvedené tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako
vyžaduje zákon pre zmluvy v zmysle § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Dohoda o plnej moci nie je teda
právnym úkonom, na ktorý sa vzťahuje ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona citované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

Je potrebné zdôrazniť, že súd v konaní s poukazom na § 250l O.s.p. nemôže nahradiť rozhodovaciu
činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť rozhodnutie
na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania totiž nepokračuje v správnom
konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto
úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad
v intenciách ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení
rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností. Rovnako bude potrebné, aby správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to
vyžadujú ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku. Správny orgán najmä uvedie, ktoré skutočnosti má
zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými
úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril záložnú
zmluvu za záložcu (ďalšiu účastníčku), pričom svoje oprávnenie zastupovať záložcu doložil dohodou o
splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti
pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Nie je vylúčené, že správny orgán môže dospieť k rovnakému
záveru a návrh na vklad zamietne, ale takéto rozhodnutie musí vychádzať z riadne a úplne zisteného
skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí obsahovať právne posúdenie a musí byť
riadne odôvodnené.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. rozhodnutie správy katastra
zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správne orgánu, je
prípustné odvolanie len z dôvodov uvedené v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s veta druhá O.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach