Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200360 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200360.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX V., zast. advokátom JUDr. Stanislav Pavol, so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Obec Hodruša - Hámre, starosta obce, 966 61 Hodruša - Hámre, zast. advokátkou JUDr. Ľudmila Petrušová, so sídlom A. Dubčeka č. 10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I./ Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a . II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 25.04.2012 (doručeným súdu dňa 27.04.2012) sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vodovodnej prípojky do rodinného domu navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že vodovodná prípojka sa nachádza na parc.č. C-KN XXXX v kat.úz. V. B., ktorá je však vo vlastníctve inej fyzickej osoby. V roku 2008 bola predmetná vodovodná prípojka poškodená a nezásobuje jeho rodinný dom č.s. XXX vodou. Snažil sa prípojku opraviť na svoje náklady, avšak pre nesúhlas vlastníka pozemku tak nemohol urobiť, a preto požiadal o vykonanie opravy vodovodnej prípojky D. B. - B. a tiež sa obrátil so svojim podnetom aj na Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici. Tvrdil, že obec sa vzniknutou situáciou vecou vodovodu a vodovodnej prípojky nezaoberala, a preto sa snažil osloviť všetky orgány verejnej moci a dopátrať sa, kto je zodpovedný za dodávku pitnej vody, za údržbu vodovodu a vodovodnej prípojky. Príslušný obvodný úrad životného prostredia odstúpil podnet na ďalšie konanie odporcovi, ako príslušnému stavebnému úradu, ktorý je ovšem nečinný. Navrhovateľ sa obrátil so svojim podnetom na vykonanie dozoru aj na prokuratúru, ktorá v písomnom podaní zo dňa 08.07.2011 uviedla, že existujúci rozvod vodovodu vedený zemou nie je na susednom pozemku stavebníka, ale má byť údajne vedený na nehnuteľnostiach parc.č. 1164/1 a 1136/2 kat.úz. V. B., čo je však podľa navrhovateľa nepravdivou skutočnosťou a v prísnom rozpore s reálnou situáciou na mieste vedenia vodovodu a zriadenej vodovodnej prípojky navrhovateľa, pretože projektová dokumentácia, z ktorej prokurátor vychádzal, nie je podkladom pre zistenie skutočného stavu a nezodpovedá tiež reálnemu stavu vedenia vodovodu a zriadeniu vodovodnej prípojky. Tvrdil, že z dôvodu nečinnosti odporcu nemá prístup k dodávke pitnej vody. Poukázal na to, že vyčerpal už všetky dostupné prostriedky k náprave nezákonného stavu tak, aby sa dodávka pitnej vody do jeho domu obnovila. S poukazom na ustanovenie § 250t ods. 1 O.s.p. a § 36 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách navrhol, aby odporca vo veci predmetnej vodovodnej prípojky konal a obnovil dodávku teplej vody do jeho rodinného domu, pretože obec v zmysle citovanej právnej úpravy zabezpečuje podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhol, aby súd návrh zamietol. Poukázal na to, že v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. je vlastníkom vodovodnej prípojky osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu. Zákon č. 442/2002 Z.z. ukladá vlastníkovi vodovodnej prípojky viaceré povinnosti; napr. v zmysle § 4 ods. 7 písm. c/ je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Pokiaľ tak neurobí, obvodný úrad životného prostredia ho môže sankcionovať v priestupkovom konaní. Obec nie je vlastníkom verejného vodovodu nachádzajúceho sa v časti obce, v ktorej sú umiestnené nehnuteľnosti navrhovateľa. Potrubie verejného vodovodu je v prevádzkovom majetku spoločnosti VEOLIA Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.. Obec nie je povinná podľa žiadneho zákona zabezpečiť pripojenie konkrétnej nehnuteľnosti konkrétneho vlastníka na verejný vodovod. Uviedol, že odporca nemá v zmysle platných a účinných právnych predpisov právomoc a kompetenciu zriadiť vodovodnú prípojku k súkromnému domu navrhovateľa. Obec je síce povinná zabezpečiť podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, avšak z ustanovenia § 36 ods. 7 písm. a/ zákona č. 442/2002 Z.z. vyplýva, že zabezpečuje len podmienky na zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu, t.z. že obec je povinná zabezpečiť len vybudovanie a prevádzkovanie verejného vodovodu, resp. podmienky na to. Z uvedeného nevyplýva, že by obec bola povinná zabezpečiť vybudovanie vodovodnej prípojky občanovi. Prípojku k svojej nehnuteľnosti si zabezpečuje každý sám. Ak bola vodovodná prípojka poškodená, navrhovateľ si mohol zabezpečiť pripojenie iným spôsobom. Taktiež sa odporca domnieva, že návrh bol podaný predčasne, nakoľko navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky priznané mu právnymi predpismi a to napr. inštitút opatrenie proti nečinnosti podľa § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Rovnako jeho podnet na prokuratúru nemožno považovať za účinné využitie právnych prostriedkov, nakoľko tento podnet sa netýkal povinnosti obce vybudovať vodovodnú prípojku, ale vykonania štátneho stavebného dohľadu a preskúmania postupu pri určovaní okruhu účastníkov stavebného konania. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa podaného v zmysle § 250t O.s.p., dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z dôvodu jeho neprípustnosti, a preto súd, postupujúc podľa ustanovenia § 250t ods. 4 prvá veta a posledná veta O.s.p. návrh ako neprípustný zamietol. Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O.s.p. „konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Z ustanovenia § 250t ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie sa začína na návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáha preskúmania zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v jeho právnej veci. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Z ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúmať, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu je preukázanie jeho prípustnosti a to jednak z hľadiska preukázania tvrdenia, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a jednak z hľadiska preukázania, že navrhovateľ už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Až v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti návrhu, súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t.j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými, resp. hmotnoprávnymi predpismi tej ktorej veci. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje tvrdenie navrhovateľa, že správny orgán nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Súd považuje návrh za neurčitý a nekonkrétny, keď navrhovateľ len vo všeobecnosti popisuje nepriaznivú kritickú situáciu u navrhovateľa, ale v návrhu netvrdí, čo konkrétne správny orgán nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, čo opomína správny orgán vykonať ako zákonom predpísaný úkon. Z návrhu nevyplýva, aký konkrétny postup správny orgán porušuje (čo nekoná, hoci by konať mal, čo opomenul, resp. odmietol vykonať, alebo vykonal vadne), pričom tento postup by mal vyplývať z procesnoprávnych, či hmotnoprávnych predpisov. Súd nepovažuje za dostatočné ani citovanie ustanovenia § 36 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. bez tvrdenia, čo konkrétne správny orgán nekoná spôsobom ustanoveným týmto právnym predpisom. Keďže aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, alebo aj hmotnoprávne normy. Rešpektujúc dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané správne súdnictvo aj v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, súd nevyhľadáva a ani nemôže vyhľadávať za účastníka konania úkony v správnom konaní, ktoré správny orgán neplní, v dôsledku čoho pretrváva nepriaznivý stav pre navrhovateľa, resp. nevyhľadáva spôsob nápravy pre odstránenie tohto kritického stavu. Je na navrhovateľovi, aby označil, v čom spočíva nesprávny postup správneho orgánu (ktorý zákonom určený spôsob postupu správny orgán nedodržiava). Z návrhu navrhovateľa súd nezistil, v akom správnom konaní sa navrhovateľ domáha súdnej ochrany. Pokiaľ by súd aj hypoteticky vyhovel návrhu v zmysle petitu, má za to, že takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné a v rozpore s ustanovením § 250t ods. 4 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého z výroku uznesenia musí vyplývať označenie konkrétneho správneho konania, v ktorom je správny orgán nečinný a to uvedením predmetu a čísla správneho konania. V predmetnej veci ani z petitu, ani z odôvodnenia návrhu nevyplýva, čoho sa domáha účastník konania v správnom konaní, aký podal návrh v správnom konaní, o čom (o akom nároku, práve) má správny orgán rozhodnúť a vo vzťahu k akému konaniu by ho mal súd zaviazať (vysloviť povinnosť) vo veci konať a rozhodnúť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal tvrdenie, že odporca nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, súd jeho návrhu nepriznal úspech. Ak absentuje označenie konkrétneho spôsobu konania ustanoveného príslušným právnym predpisom (či už procesným alebo hmotnoprávnym), v ktorom má byť správny orgán nečinný, potom nemôže súd ani posudzovať, či správny orgán má vážny dôvod pre nekonanie takýmto spôsobom. Zároveň súd upustil aj od posudzovania splnenia ďalšej podmienky prípustnosti návrhu, a to či navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis ako spôsob nápravy pre odstránenie tvrdenej nečinnosti, nakoľko to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody už nepovažoval za relevantné, ani hospodárne. Ak navrhovateľ nevymedzil predmet prieskumu, t.j. neuviedol, ktorých konkrétnych úkonov v správnom konaní, určených príslušnými procesnými ale aj hmotnoprávnymi normami sa dožaduje, v podstate absentoval pre súd predmet konania, spočívajúci v posudzovaní dôvodnosti návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov, súd postupujúc podľa § 250t ods. 4 prvá veta a posledná veta O.s.p., návrh ako neprípustný zamietol. Navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250t ods. 5 O.s.p.. Trovy úspešnému odporcovi zákon pre takýto prípad neumožňuje priznať, vzhľadom na osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania v zmysle § 250t ods. 5 O.s.p.. Pokiaľ by súd aj uvažoval o možnosti priznať trovy odporcovi v zmysle zásady úspechu aplikujúc ustanovenie § 250t ods. 8 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. postupujúc podľa tretej časti O.s.p., aplikoval by ustanovenie § 150 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa by odporcovi trovy nepriznal, pretože súd zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu jeho neprípustnosti a nie nedôvodnosti, t.j. v podstate z iných dôvodov, než aké namietal v stanovisku odporca. Výsledok hlasovania: 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).