Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/9/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200377 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200377.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Zvolen, Študentská 12, 960 01 Zvolen za účasti: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. J. XXX/X, XXX XX U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V-3089/2011 zo dňa 30.01.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Zvolen, Študentská 12, Zvolen č. V-3089/2011 zo dňa 30.01.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Zvolen (ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-3089/2011 zo dňa 30.01.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. 08/2011-ŠTE zo dňa 06.10.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom S. D., U. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k.ú. K., vedené na LV č. XXXX, s poukazom na § 31 ods. 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) s odôvodnením, že podmienky vkladu nie sú z hľadiska § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona splnené. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že po preskúmaní predloženej záložnej zmluvy, ako aj písomných podkladov a listín súvisiacich so zmluvou, predovšetkým však na základe právneho posúdenia písomného plnomocenstva splnomocniteľa S. D. (ďalej len „splnomocniteľ“) pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava (ďalej len „splnomocnenec“) dospel správny orgán k záveru, že posudzovaná Zmluva o zriadení záložného práva zo 06.10.2011 bola jej účastníkmi uzavretá takým spôsobom, že odporuje ust. § 22 ods. 2, prípadne § 31 a ďalším Občianskeho zákonníka (OZ) týkajúcim sa zastupovania na základe plnomocenstva. V danej veci na základe v zmluve o zriadení záložného práva bližšie nešpecifikovanej dohody o splnomocnení (chýba napríklad miesto a dátum uzavretia tejto dohody) zastupovalo združenie ProHelp ako splnomocnenec pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 06.10.2011 splnomocniteľa ako účastníka zmluvy na strane záložcu a to tak, že danú zmluvu za neho aj podpísal. Správny orgán posúdil plnomocenstvo tvoriace súčasť zmluvy zo 06.10.2011 ako plnomocenstvo vzniknuté na základe dohody o splnomocnení (§ 23 OZ), a preto posudzoval, či predmetná dohoda o splnomocnení bola uzavretá v súlade, resp. či nebola uzatvorená v rozpore s príslušnými ustanoveniami OZ. Správny orgán vyslovil názor, že plnomocenstvo na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musí byť urobené tak, ako aj právne úkony samotné, t.j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami. Takéto plnomocenstvo by malo teda kopírovať samotný predmet zmluvy. Plnomocenstvo vecne prináležiace ku zmluve minimálne neobsahuje výmeru a druh pozemku parc. č. XXX, ako aj označenie, že sa jedná o pozemok evidovaný na katastrálnej mape, t.j. pozemok evidovaný v súbore registra C katastra nehnuteľností, čo je v priamom rozpore s ust. § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Správny orgán ďalej poukázal na existujúci rozpor medzi dlžníkom (splnomocniteľom) a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 OZ. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že s prihliadnutím na jednotlivé dátumy podpisu jednak zmluvy o úvere dlžníkom S. D. (13.04.2011) a jednak dohody o splnomocnení splnomocniteľom S. D. (13.04.2011) je zrejmé, že obe tieto listiny mu boli predložené v jednom balíku, pričom možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by menovaný nepodpísal dohodu o plnomocenstve, nedošlo by ani k uzavretiu zmluvy o úvere a teda k následnému poskytnutiu úveru, v čom možno vidieť hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Správny orgán ďalej konštatoval, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe nemal možnosť voľby výberu zástupcu (splnomocnenca), pretože z listín predložených do spisu vyplýva, že dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač (formulárová typová zmluva), ktorej obsah dlžník a splnomocniteľ vôbec nemôže ovplyvniť a ktorú predkladá veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi, pričom táto už obsahuje označenie splnomocnenca ProHelp. K uvedenému záveru dospel správny orgán z toho, že obe vyššie špecifikované listiny podpísal S. D. v jeden a ten istý deň. Ak veriteľ takto postupoval, možno podľa správneho orgánu dôvodne predpokladať, že určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať ako splnomocnenec dlžníka a tak spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem dlžníka ako splnomocniteľa. To, že splnomocnenca v podstate vyberá dlžníkovi na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ, je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho v tomto prípade právne záležitosti. Takéto konanie je teda v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani to, že plnomocenstvo udelené splnomocniteľom v dohode o splnomocnení prijal splnomocnenec až 06.10.2011, ktorý deň je totožný s dňom uzavretia záložnej zmluvy. Preto nie je možné jednoznačne vyvodiť právny záver, že dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe podpísaním dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere fyzickej, resp. právnickej osoby v postavení splnomocnenca, ktorá háji jeho záujmy. Správny orgán poukázal na ust. § 37 OZ, v zmysle ktorého právny úkon je platný vtedy, ak k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Zákon nevylučuje uzavretie jednotlivých typov zmlúv konštatovaných v predmetnej veci (zmluva o úvere, zmluva o zastúpení, záložná zmluva), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti a teda posúdiť z pohľadu, čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. V konečnom dôsledku sa týmito zmluvami môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti sumy poskytnutej veriteľom vrátane príslušného navýšenia tejto sumy, ale aj možný prechod vlastníckeho práva dlžníka k celému jeho nehnuteľnému majetku, ktorý je často v značnej väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto správny orgán dospel k názoru, že takýmto postupom zo strany veriteľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny orgán konštatoval, že podmienky na vklad v tomto prípade neboli splnené a s poukazom na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán (odporca) nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Odvolateľ nesúhlasí s tvrdeniami správneho orgánu, že navrhovateľ vopred určil osobu oprávnenú konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. K otázke rozporu dohody o plnej moci s ust. § 22 ods. 2 OZ odvolateľ uviedol, že takýto rozpor musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o plnomocenstve bola podľa odvolateľa uzatvorená medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal, zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by bol veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu navrhol. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z predloženej plnej moci je podľa odvolateľa zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnej moci sám, zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku, zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odvolateľ ďalej považoval za nesprávny aj názor správneho orgánu, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Katastrálny zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti (okrem § 42 ods. 3), zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu požiadavku a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje OZ, ani tento však neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny, pričom za zmluvu je považovaný právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá ust. § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona a v danom prípade je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetnú námietku preto odvolateľ čo do právneho posúdenia považoval za nesprávnu. Odvolateľ napokon poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2012 uviedla, že všetky dôvody, na základe ktorých zamietla vklad záložného práva do katastra nehnuteľností sú dôvodmi, ktoré vydanie takéhoto rozhodnutia podmieňovali, a preto navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Ďalší účastník vo svojom písomnom vyjadrení z 23.03.2012 navrhol, aby odvolací orgán rozhodnutie správy katastra ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa (odvolateľa) podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, dohodu o plnomocenstve, ako aj napadnuté rozhodnutie. Súčasne vypočul účastníkov konania - splnomocneného zástupcu odporcu a ďalšieho účastníka konania. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v rozhodnutí a navrhla ho potvrdiť, pretože odôvodňujú zamietnutie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Poukázala aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobných prípadoch. Odporca mal z predložených listín preukázané okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení, ako aj samotnej záložnej zmluvy. Komplex jednotlivých dohôd a zmlúv je účastníkovi, ktorý nemá dostatok vedomostí (ani právnych) predkladaný naraz, nemá možnosť ich ani odmietnuť, ani posúdiť ich dosah. Pre odporcu aj z obdobných prípadov uvedeného veriteľa - Pohotovosť s.r.o. vyplýva, že tento veriteľ zneužíva svoje postavenie voči dlžníkom a aj v tomto prípade sa dlžník (ďalší účastník) až teraz dozvedel, že spoločnosť ProHelp za neho podpísala nejakú záložnú zmluvu. Z okolností uvedeného prípadu bol dostatočne zistiteľný skutkový stav na vyvodenie záverov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník na pojednávaní opísal okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, keď vzhľadom na to, že potreboval finančné prostriedky, prišiel do kancelárie zástupcu Pohotovosti, s.r.o. vo Zvolene pána D. a požiadal o úver. Už v minulosti si u tohto veriteľa požičiaval finančné prostriedky. V kancelárii bol osobne okrem ďalšieho účastníka len p. D., tento mu dal na podpis zmluvy, ktoré ďalší účastník podpísal a bol overiť na meste svoj podpis. Nebol si však vedomý a nikto ho ani neupozornil na to, že okrem zmluvy o úvere podpisuje aj nejakú dohodu o splnomocnení. Keďže v minulosti si už bral 3x úver, myslel si, že postup bude rovnaký. Zdôraznil, že nevedel o tom, že podpisuje dohodu o plnomocenstve, nikto mu to nevysvetlil a také niečo by ani nikdy nespravil, keďže má dve malé deti a tieto by nemohol pripraviť o dom. O skutočnosti, že nejaká spoločnosť ho zastupuje a že podpísala za neho zmluvu o zriadení záložného práva na jeho dom sa dozvedel až vtedy, keď mu prišlo rozhodnutie správy katastra, ani vtedy však tomu nerozumel a nechápal, že by kvôli pôžičke 200,- eur mohol prísť o dom. Dohodu o splnomocnení ani zmluvu o úvere nemá k dispozícii, pretože jednak mu zhorela strecha (peniaze potreboval na jej opravu) a kvôli dažďom mal následne všetky listiny aj veci znehodnotené. Dohodu o splnomocnení však ani k dispozícii nemal, nikomu ju neposielal, nepozná spoločnosť ProHelp, ani nikoho z tejto spoločnosti, oni sa na neho neobrátili, ani on na nich. Poukázal na to, že vzhľadom na svoju situáciu nemohol splácať svoj dlh, p. D. ho osobne navštívil, videl v akom stave je jeho dom a strecha, avšak jeho návrh na splácanie dlhu v splátkach odmietol. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15.11.2011 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 08/2011-ŠTE zo dňa 06.10.2011. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom S. D. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX v k.ú. K.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi S. D. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísanej splnomocniteľom (ďalší účastník) dňa 13.04.2011 vo Zvolene (s overeným podpisom na Meste Zvolen dňa 13.04.2011) vyplýva, že ďalší účastník „za účelom naplnenia a hájenia jeho záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelil splnomocniteľ združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná až dňa 06.10.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 13.04.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníkom. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede ďalšieho účastníka, ktorý uviedol, že pri podpisovaní zmlúv bol prítomný len on a p. D. - zástupca spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ktorý mu predložil k podpisu všetky listiny, ktoré ďalší účastník podpísal a následne dal overiť na nich svoj podpis. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011 uzavretej S.om D. - ďalším účastníkom ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom súd zistil, že uvedenú zmluvu vypísal mandatár veriteľa p. D., pričom spôsob a písmo, ktorým bola zmluva o úvere vypísaná sa úplne zhoduje s písmom a spôsobom vyplnenia záhlavia dohody o splnomocnení v časti údajov o splnomocniteľovi. Údaje týkajúce sa špecifikácie nehnuteľností uvedené v dohode o splnomocnení, ako aj uvedenie zástupcu splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Petra Mamojku, sú vyplnené evidentne iným druhom písma. Z porovnania spôsobu vyplnenia zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení je nepochybné, že tlačivá - formuláre zmluvy o úvere, ako aj dohody o splnomocnení, ktoré boli predložené na podpis ďalšiemu účastníkovi dňa 13.04.2011 sú vyplnené mandatárom spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. D.. Z výpovede dlžníka - ďalšieho účastníka vyplýva, že všetky listiny, ktoré z 13.04.2011 podpisoval v kancelárii zástupcu veriteľa - Pohotovosť s.r.o. mu predložil zástupca tejto spoločnosti p. D., pričom ho osobitne neinformoval o tom, že okrem úverovej zmluvy podpisuje aj dohodu o splnomocnení, nebol poučený ani o jej obsahu, ani o dôsledkoch podpísania tejto dohody. Nikto iný okrem ďalšieho účastníka a zástupcu spoločnosti ProHelp s.r.o. nebol pri podpisovaní predmetných listín v kancelárii vo Zvolene prítomný. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že si nebol vedomý skutočnosti, že podpisuje dohodu o splnomocnení, nemá ju k dispozícii, združenie ProHelp nepozná, nebol v kontakte s nikým z tohto združenia, on dohodu o splnomocnení spoločnosti ProHelp neposielal, ani zástupcovia tejto spoločnosti sa neobrátili na neho. Z predloženej fotokópie dohody o splnomocnení podpísanej ďalším účastníkom vo Zvolene 13.04.2011 a z fotokópie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.04.2011 uzatvorenej medzi ďalším účastníkom ako dlžníkom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako veriteľom, za ktorého konal mandatár p. D. nesporne vyplýva, že obidve listiny boli vyplnené rovnakým písmom, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdenia ďalšieho účastníka o tom, že uvedené listiny a teda aj dohodu o splnomocnení mu musel predložiť na podpis mandatár veriteľa p. D.. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ a S. D. ako dlžník dňa 13.04.2011 uzavreli zmluvu o úvere. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver vo výške 200,- Eur. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že dlžník sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj „s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Priamo v predloženej zmluve o úvere sa však nenachádza žiadne plnomocenstvo, t.j. vo vyhlásení označené plnomocenstvo nie je jej súčasťou, resp. súčasťou textu zmluvy o úvere. Navrhovateľ podal dňa 15.11.2011 na Správe katastra Zvolen návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa záložnej zmluvy zo dňa 06.10.2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a S.om D. zastúpeným subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp Peter Mamojka. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je označený S. D., ktorý podpísal túto dohodu vo Zvolene 13.04.2011, kedy bol aj overený jeho podpis a ako splnomocnenec je označené: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení Peter Mamojka, predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 06.10.2011. Správa katastra Zvolen preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ust. § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo skúseností zo svojej rozhodovacej praxe. Podľa § 22 ods. 1, 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocnencom podpísaná vo Zvolene dňa 13.04.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a S.om D. ako dlžníkom na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná až 06.10.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa S.a D. dňom 13.04.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z výpovede samotného dlžníka na pojednávaní je nepochybné, že dlžník podpísal dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom ďalší účastník uviedol, že takýto subjekt nepozná, nebol s ním v kontakte a nikto iný okrem mandatára Pohotovosti s.r.o. Bratislava p. D. zo Zvolena sa s ním nekontaktoval. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžník nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohol odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Z výpovede dlžníka naopak vyplynulo, že okrem toho, že združenie ProHelp nepozná a nestretol sa s nikým z tohto združenia, o uzavretí dohody o splnomocnení nevedel, nikto ho na podpísanie tejto dohody neupozornil, nevysvetlil mu dosah jej podpísania a túto ani nemal k dispozícii. Z uvedeného potom vyplýva, že Správa katastra Zvolen postupovala správne, keď posúdila dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom prípade takýto právny úkon bol urobený v rozpore s § 37 OZ. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Pre úplnosť je možné uviesť, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava datovanú a splnomocniteľom S. D. podpísanú vo Zvolene dňa 13.04.2011, pričom akceptácia uvedenej dohody bola zo strany splnomocnenca datovaná a podpísaná dňa 06.10.2011 v Bratislave, t.j. cca o 6 mesiacov neskôr. K návrhu na vklad neboli pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne dovodiť, že prijatie návrhu bolo urobené včas, a teda absentujú dôkazy o tom, že dlžník bol v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ešte svojím návrhom na uzavretie dohody o splnomocnení (za podmienky, že by sa jednalo o platný právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 OZ viazaný, resp. ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Súd sa stotožnil aj so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa výpovede splnomocniteľ nepozná), bolo predložené mandatárom záložného veriteľa (odvolateľ) p. D.m, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany a akceptácia návrhu cca o 6 mesiacov neskôr od podpisu splnomocniteľa, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere, zhodné písmo) nasvedčujú tomu, že dlžník (záložca) ako splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, keďže tlačivo Dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bol dlžníkovi predložený zástupcovm veriteľa pri uzatváraní Zmluvy o úvere. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníkovi pri podpise zmluvy o úvere, pričom ho v časti vyplnenia údajov o splnomocniteľovi aj vypísal, nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a z výpovede ďalšieho účastníka vyplýva, že splnomocnenca si nevybral, keďže uvedené združenie nepoznal. O skutočnosti, že uzatvoril dohodu o splnomocnení, resp. že udeľuje nejakému subjektu splnomocnenie ani nevedel. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom, správny orgán zistil náležite skutkový stav a dohodu o splnomocnení správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím zamietol, a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý napríklad v rozsudku sp. zn. 2Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 o.i. konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Týmito zmluva je možné v podstate dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napriek tomu, že odvolaciu námietku odvolateľa o nedôvodnosti požiadavky správneho orgánu na vymedzenie predmetu plnej moci identicky ako pri samotnej zmluve v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, súd považoval za dôvodnú a stotožňuje sa s právnou argumentáciou odvolateľa uvedenou v bode IV. predmetného odvolania, táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods.1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák.č. 71/1992 Zb. vo výške 33,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.