Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200385 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Detva, Záhradná 12, 962 12 Detva, za účasti: F. X., A. O. XXX/X, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V - 47/12 zo dňa 17.02.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu V - 47/12 zo dňa 17. februára 2012 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. V - 47/12 zo dňa 17.02.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 024/2011-ŠTE uzavretej dňa 20.12.2011 medzi záložcom F. X., v zastúpení združením ProHelp na základe Dohody o splnomocnení a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným v k.ú. L., v LV č. XXXX ako byt č. XX na siedmom poschodí a príslušný spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a spoluvlastnícky podiel na CKN parc. č. 5452 zast. plochy a nádvoria o výmere 1526 m2. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahuje meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., teda navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, t.j. dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, teda záujem zástupcu je v rozpore so zástupcami zastúpeného a zastúpenie je neprípustné podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o splnomocnení je neplatná pretože neobsahuje bližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. sú bez označenia výmery, druhu pozemku, čo robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné. Splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samé, t.j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami. Poukázal na neúmerne vysoký poplatok (180,- Eur) k výške úveru (300,- Eur) a na hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy, čo považoval za rozporné s dobrými mravmi. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu odporcu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal správe katastra, že nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnenecovi nesprávne právne posúdila a vydala nezákonné rozhodnutie, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Poukázal na to, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Splnomocnenie bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť s tým, že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, v zmysle ktorého je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak ako pri pôžičkách či úveroch od banky vzhľadom na to, že nebankové subjekty majú výrazne vyššie podnikateľské riziko, a preto sú úroky požadované nimi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K právnemu posúdeniu veci ohľadom rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka), a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v obchodnom zákonníku (§ 265) má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka (§ 39). Namietal nezákonnosť konania správy katastra, ktorá prekročila právomoc, ak posudzovala platnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu takáto právomoc, ktorá prislúcha len príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil. Ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní zástupkyňa odporcu zdôraznila, že v danom prípade nie je prípustné dohodnuté zastúpenie v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Nebol dodržaný základný predpoklad pre udelenie zastúpenia, a to slobodný výber osoby, ktorá bude za zastúpeného obstarávať jeho záležitosti, pretože v danom prípade je predtlač listiny dohody o splnomocnení, na ktorej je už vytlačené meno zástupcu - Združenie ProHelp. Účastník konania F. X. uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nehovorili so zástupcom pohotovosti o jeho nehnuteľnostiach a o možnosti ich založenia. Potvrdil, že podpisoval nejaké listiny, ale domnieval sa, že v súvislosti s poskytnutým úverom a nevedel, že by mal niekoho splnomocňovať na nakladanie s jeho nehnuteľnosťami. POHOTOVOSŤ v podstate ani nevedela, či on je alebo nie je vlastníkom nejakých nehnuteľností. Pri uzatváraní úverovej zmluvy sa ho zástupca navrhovateľa pýtal aký chce úver, v akej výške a koľko zarába. Hovorili o splátkovom kalendári, avšak o nehnuteľnostiach a o združení ProHelp nehovorili. Zaviazal sa požičanú sumu vrátiť v piatich splátkach, avšak medzičasom prišiel o zamestnanie, mal iné výlohy a nevedel dodržať splátkový kalendár. Uvádzal, že toho času má vyrovnaný už celý dlh voči POHOTOVOSTI, keď na úplné vyrovnanie poukázal poslednú sumu dňa 12.06.2012 vo výške 394,06 Eur, čo preukazoval aj výpisom z banky. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Zo spisu správneho orgánu mal súd preukázanú skutočnosť o uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva, úverovej zmluvy a dohody o splnomocnení. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Podľa § 42 ods. 2 citovaného zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 v platnom znení. Súd dospel k záveru, že správa katastra v konečnom dôsledku vydala správne rozhodnutie, ak nepovolila vklad na základe predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene dlžníka uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení. Ak bola dohoda o splnomocnení predložená zástupcom navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak nie je zrejmé kedy boli kolónky ohľadom nehnuteľností vypísané, znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ a pre nedostatok požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Súd pri rozhodovaní nezohľadňoval späťvzatie odvolania voči rozhodnutia Správy katastra Detva, nakoľko tento úkon bol voči súdu vykonaný až dňa 15.06.2012, t.j. po vyhlásení rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.