Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200437 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. G., nar. XX.W. XXXX, bytom J. č. XXX. T. Y. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 650 311 6950 0 z 2.marca 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 650 311 6950 0 z 2.marca 2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na ust. § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 73, 112 ods. 4 a 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi naďalej trvá nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku z 5.decembra 2011 konštatoval naďalej trvanie jeho čiastočnej invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. konštatoval naďalej 45%-ný pokles jeho pracovnej schopnosti. Uvedené vyhodnotil tak, že sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti pre trvanie nároku na dôchodkovú dávku a jej výšku, preto jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože jeho zdravotné ťažkosti neboli zhodnotené komplexne. Odporkyni vytýkal, že pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nezobrala do úvahy koxartrózu I. stupňa a duševné ochorenie. Žiadal, aby bol jeho zdravotný stav opäť posúdený. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že nie je schopný existovať ako zdravý človek, čo ho najviac obmedzuje a trvá to už veľa rokov. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršuje a bez doprovodu nie je schopný ani cestovať. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecné správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia zo 6.júna 2012. Poukázala tiež na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré považovala za vecne vyargumentované a logické s ohľadom na vyslovený posudkový záver. Doplnila, že v minulosti bol pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa posudzovaný aj podľa kritérií daných zákonom o sociálnom poistení, a pri uznanej 45%-nej miere jeho pracovnej schopnosti mu bol naďalej vyplácaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určená nebola. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudzujúcimi zdravotný stav navrhovateľa v čase vzniku jeho čiastočnej invalidity, pri priebežnom posudzovaní jeho zdravotného stavu aj s výsledkom posúdenia jeho zdravotného stavu na základe jeho žiadosti z 11.novembra 2011, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom administratívneho spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal prvýkrát o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 8.januára 2003 a žiadal ho priznať od 6.februára 2003. Na základe tejto žiadosti posudzovala jeho zdravotný stav posudková komisia sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci 6.februára 2003, ktorá dňom posúdenia konštatovala vznik čiastočnej invalidity navrhovateľa podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre chronickú ischemickú chorobu srdca, algickú formu CCS II.- stav po PTCA na RIA a pre stav po anteroseptálnom infarkte myokardu, s pretrvávajúcou intoleranciou fyzickej námahy. Kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená na február 2005. Zrealizovala sa 19.augusta 2005, kedy posudzoval zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý vstúpil do účinnosti od 1.januára 2004. Pri tomto posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa označil posudkový lekár za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie anteroseptálny infarkt myokardu prekonaný v roku 2000, funkčne NYHA I. po PTCA so zaradením pod kapitolu IX, odd. A, pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti stanovil na úrovni 15%. Uvedené percento navýšil pre panickú poruchu s depresívnou prímesou o ďalších 10%, celkom stanovil pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 25% so zánikom jeho invalidity 19.augusta 2005. V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľa posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici v posudku z 20.marca 2006 konštatoval trvanie invalidity navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení so 45%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti od 19.augusta 2005. Kontrolnú lekársku prehliadku určil na marec 2009. Napriek uvedenému bol po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. opäť posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa 10.októbra 2006 podľa kritérií daných zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci konštatovala trvanie čiastočnej invalidity navrhovateľa podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení naďalej s tým, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. V posudku bolo tiež uvedené, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti je naďalej na úrovni 45% od 19.augusta 2005. Trvanie čiastočnej invalidity navrhovateľa bolo bez zmeny konštatované pre chronickú ischemickú chorobu srdca s angínou pectoris CCS II., arteriálnu hypertenziu WHO I. a panickú poruchu s depresívnou prímesou. Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný na základe jeho opakovaných žiadostí (v roku 2003 2x, 2009, 2011 - 2x) aj mimo stanovených riadnych kontrolných lekárskych prehliadok, vždy s rovnakým výsledkom, pri rovnakých zdravotných ťažkostiach, ktoré nejavili progresiu. 11.novembra 2011 požiadal navrhovateľ opäť (zatiaľ naposledy) o prehodnotenie zdravotného stavu pre jeho zhoršenie, s tým, že nevládze pracovať a je slabý. Na základe tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci 5.decembra 2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie obehovej sústavy, ischemickú chorobu srdca so zaradením pod kapitolu IX., odd. A, pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti pri poklese výkonu obehovej sústavy už pri stredne ťažkom zaťažení vyjadril 45%-tami. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ nie je invalidný podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidný. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by jeho posudkový záver menili. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, resp. vyššej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 11.mája 2012 dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ, vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že dôvodom uznania a pretrvávania čiastočnej invalidity navrhovateľa, resp. jeho invalidity so 45%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti je ischemická choroba s prekonaným srdcovým infarktom v roku 2000 so syndrómom angíny pectoris, pretrvávajúcej napriek revaskularizačným zásahom. Funkčne je ale nález stabilizovaný, čo bolo dokumentované odbornými nálezmi, naposledy počas hospitalizácie v marci 2011 s diagnostickým záverom obehovo kompenzovanej ischemickej choroby srdca na úrovni NYHA II. so syndrómom angíny pectoris, bez zistenia čerstvej ischémie. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa zmenu stupňa jeho invalidity neodôvodňovali, pretože u nich nebolo preukázané podstatné zhoršenie. Uviedol, že porucha krvného tlaku je maximálne na úrovni II. štádia ESH/ESC, resp. II. WHO. Kritéria pre hodnotenie III. WHO neboli naplnené, pretože nebolo preukázané zlyhanie srdca, obličiek, encefalopatia alebo mozgová príhoda. Psychické problémy sú len v sporadickej psychiatrickej liečbe a prejavy depresie sú potencované aktuálnou socio-ekonomickou depriváciou. V októbri 2011 mal röntgenologicky potvrdenú aj artrózu ľavého bedrového kĺbu, funkčne ale len s miernym obmedzením s možným ohnutím do 90 stupňov, bez vplyvu na postoj alebo chôdzu. Dôvodom pre zvýšenie percenta jeho zníženej pracovnej schopnosti neboli ani bolesti chrbtice v krčnej či driekovej oblasti, v ktorých boli dokumentované len počínajúce degeneratívne zmeny. Napriek nároku navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení i na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení súd s obsahu administratívneho spisu nezistil, že by po novelizácii zákona o sociálnom poistení o ust. § 263a ods. 5 s účinnosťou od 1.októbra 2006 bol navrhovateľovi vypočítaný invalidný dôchodok aj podľa zákona o sociálnom poistení tak, aby mu bol pri porovnaní súm dôchodkových dávok vypočítaných podľa obidvoch právnych noriem naďalej vyplácaný ten, ktorého suma je vyššia. Podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 účinného do 18.júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31.decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1.januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18.júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.decembra 2003. Podľa § 263a ods. 5 cit. zákona, ak poistenec uvedený v ods. 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1.januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplat invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Preskúmaním veci dospel krajský súd k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ktoré spočíva v tom, že napriek vzniku nároku navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení a tiež na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a posudzovanie jeho zdravotného stavu podľa kritérií danými obidvoma právnymi normami rozhodla o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a neaplikovala zákonné ustanovenie § 263a zákona o sociálnom poistení. Keďže poistencovi pri súbežnom nároku na dôchodkové dávky v dôsledku invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení patrí tá dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia, bez ich výpočtu a porovnania ich súm nemohol krajský súd odobriť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Preto bude v ďalšom konaní povinnosťou odporkyne vypočítať sumu invalidného dôchodku aj podľa zákona o sociálnom poistení s ohľadom na 45%-ný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa ku dňu vzniku jeho invalidity, resp. ku dňu účinnosti zákonného ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, následne porovná sumy doposiaľ vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku so sumou novopriznaného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a o žiadosti navrhovateľa z 11.novembra 2011 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku rozhodne po aplikácii zákonného ust. § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Námietky navrhovateľa obsiahnuté v jeho odvolaní, týkajúce sa správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu nepovažoval krajský súd za dôvodné. Z početných lekárskych správ vypracovaných posudkovými lekármi, resp. posudkovými komisiami sociálneho zabezpečenia v priebehu rokov 2003-2011 dospel krajský súd k presvedčeniu, že konštatovanie posudkového lekára v lekárskej správe z 5.decembra 2011, ktorá sa stala podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o nepreukázaní zmeny rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa zdravotného stavu navrhovateľa, boli správne. Odo dňa vzniku čiastočnej invalidity navrhovateľa boli jeho zdravotné ťažkosti totožné, pri akútnom zhoršení boli riešené príslušnými lekárskymi zásahmi a následne pri sporadických kardiologických kontrolách bol konštatovaný stabilizovaný stav ochorenia obehovej sústavy na úrovni, ktorá bola posudkovými lekármi správne zistená a vyhodnotená vo vzťahu k zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa. Novozistené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to koxartróza I. stupňa nebola posudkovo významná a nemohla privodiť zmenu v posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľa preto, že pri poškodení pohybovo-oporného aparátu je rozhodujúce funkčné postihnutie, ktoré bolo napriek zistenej koxartróze I. stupňa zistené len minimálne, nemajúce vplyv na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Rovnako posudkovo nevýznamné boli aj duševné ťažkosti navrhovateľa, pretože nedosahujú stupeň, ktorý by z hľadiska úbytku duševných schopností znižoval jeho pracovnú schopnosť. Posudkové podmienky pre zhodnotenie vysokého tlaku krvi na úrovni NYHA III. neboli splnené, čo posudkový lekár správne zdôvodnil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.