Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200445 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľa: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. X/XX, XXX XX J., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 5N 1074/12 zo dňa 11.04.2012, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie odporcu číslo 5N 1074/12 zo dňa 11. apríla 2012 p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľovi sa náhradu trov konania nepriznáva. III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške 33,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytovanie právnej pomoci. Navrhovateľ požiadal žiadosťou zo dňa 05.04.2012 o poskytnutie pomoci vo veci vypratania bytu, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Martine č. k. 7C/131/04-157 zo dňa 16.02.2009, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7 Co/159/2009 zo dňa 27.01.2010. Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ dňa 04.05.2010 dovolanie a v tejto súvislosti požiadal a poskytnutie právnej pomoci. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žiadateľ (navrhovateľ) nespĺňa jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, preto odporca bližšie neskúmal splnenie podmienky materiálnej núdze s tým, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/159/2009, z ktorého vyplýva, že krajský súd sa ako odvolací súd po právnej stránke s rozhodnutím Okresného súdu v Martine (č.k. 7 C/131/2004 zo dňa 16.02.2009) stotožnil, odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žiadateľ síce podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, avšak vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu nie je uvedené, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a taktiež sa nejedná ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 až 4. Nemožno preto podľa odporcu aplikovať ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. (prípustnosť dovolania). V konaní podľa odporcu nedošlo ani k žiadnej vade, ktorú predpokladá ustanovenie § 237 O.s.p., a ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Žiadateľ za takúto vadu označil to, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. S poukazom na ustanovenia § 214 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. odporca mal za to, že námietka žiadateľa, že sa nezúčastnil pojednávania na odvolacom súde je nedôvodná. V odôvodnení rozhodnutia sa odporca vyjadroval aj k právnej stránke veci, najmä čo sa týka námietky žiadateľa, že ide o duplicitné rozsudky. Podľa zistenia odporcu v prvej veci bol žiadateľ žalovaný z dôvodu, že riadne neplatil nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu v období od októbra 2001 do 30. septembra 2003, čím vznikol dlh špecifikovaný v rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/38/04. Súd v tejto veci vyhovel žalobe a zaviazal navrhovateľa spolu s manželkou dlh žalobcovi (Okresné stavebné bytové družstvo Martin) zaplatiť. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote neodvolal, následne sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným a vedie sa proti nemu aj exekúcia. Naproti tomu spor, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum (rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 7C/131/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/159/2009) predstavuje samostatný nárok, keďže sa jedná o vypratanie nehnuteľností (bytu). Žiadateľovi bola platne daná výpoveď z nájmu bytu, čím nájom bytu zanikol, a teda prestal existovať právny dôvod na užívanie bytu zo strany žiadateľa. Nakoľko žiadateľ dobrovoľne z bytu neodišiel a naďalej tam býva, Okresné bytové družstvo sa dôvodne na súde návrhom domáhalo vypratania predmetného bytu, keďže žiadateľ ho užíval bez právneho dôvodu. Súd preto žalobe o vypratanie vyhovel a navrhovateľovi uložil povinnosť byt vypratať. Jednalo sa preto o dva rozdielne právne nároky, ktoré boli prejednávané samostatne a nemožno namietať prekážku rozsúdenej veci, resp. litispendencie. Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že zo strany Krajského súdu v Žiline, aj zo strany odporcu došlo k nesprávnemu posúdeniu veci. Žiadateľ preto spĺňa podmienky na zastúpenie na Najvyššom súde SR. Vytýkal odporcovi, že nemôže dopredu urobiť záver sporu a hodnotiť rozsudok krajského súdu, keďže na to je Najvyšší súd SR. Centrum právnej pomoci dospelo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a rovnako aj súd. Tvrdil, že spĺňa všetky podmienky na právnu pomoc a upozorňuje na schválený zákon z roku 1992, ktorým došlo k zrušeniu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Byt bol prevzatý za úplne iných podmienok. Keďže žiadateľ týmto zákonom prestal byť členom bytového družstva, neplatia pre neho ani stanovy, ako sa to v rozhodnutí hovorí. Byt prešiel na spoločný nájom, čo je nesprávne. Financujú si opravy z vlastného. Zákonom z roku 1992 nedošlo k zrušeniu § 671 ods. 1 O.s.p. Žiadal Najvyšší súd, aby preveril Občiansky zákonník, a to § 671 ods. 1, ods. 2, aj § 696, ten oddeľuje poplatok za nájom a ostatné plnenia za bývanie. Žiadal preto, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie odporcu a umožnil mu právne zastúpenie na Najvyššom súde v Bratislave. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.05.2012 zotrvával v celom rozsahu na svojom rozhodnutí a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Navrhovateľ, ani odporca sa pojednávania vo veci nezúčastnili, hoci predvolanie naň mali riadne a včas doručené. Odporca sa písomne ospravedlnil z neúčasti, súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti, pričom zotrvával na dôvodoch rozhodnutia a na svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2012. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z obsahu žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci a jej doplnenia zo dňa 04.04.2012 nachádzajúcich sa v správnom spise je zrejmé, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci vrámci prebiehajúceho súdneho konania o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/159/2009 zo dňa 27.01.2010. V správnom spise sa nachádza aj text dovolania navrhovateľa zo dňa 04.05.2010 adresované Okresnému súdu v Martine s odôvodnením a žiadosťou o zrušenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/159/2009. Navrhovateľ v dovolaní poukázal na to, že Krajský súd v Žiline sa nemal zo zákona zaujímať skôr o výpoveď z nájmu bytu, ale o platnosť platobných rozkazov a ich plnenie. S tým, že návrh na vypratanie bytu mal byť podaný až potom, ako by bol úspešný navrhovateľ OSBD v platobných rozkazoch, odporca by rozhodnutie nesplnil. Svoj návrh o neplatnosť výpovede stiahol z dôvodu, že ho k tomu naviedol sudca na Okresnom súde v Martine, a aj si to rozmyslel z dôvodu, že návrh na neplatnosť by mala byť zbytočná, lebo navrhovateľ OSBD nesprávne postupuje, keď musí najskôr podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Navrhovateľ v dovolaní uviedol aj to, že Krajský súd v Žiline sa dopustil nesprávneho postupu a hrubej chyby, keď rozhodol bez pojednávania. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 7 Co/159/2009 zo dňa 27.01.2010, ktorý sa nachádza taktiež v správnom spise súd zistil, že Krajský súd v Žiline citovaným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 7C/131/04-157 zo dňa 16.02.2009. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Okresný súd v Martine rozsudkom č.k. 7C/131/04-157 zaviazal odporcov (A. E. s manželkou J. E.) vypratať štvorizbový družstevný byt č. 10 s príslušenstvom, nachádzajúci sa v J. na ulici J. č. X a odovzdať ho navrhovateľovi (Okresné stavebné bytové družstvo Martin) do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ v tomto konaní (OSBD) sa domáhal vypratania družstevného bytu voči odporcom z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu, nakoľko odporcovia neplatili nájomné a náklady spojené so službami bytu za čas dlhší ako 3 mesiace a navrhovateľ ako prenajímateľ vypovedal odporcom 1 a 2 nájom bytu s poukazom na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu a z dôkazov, ktoré vykonal vyvodil aj správny právny záver. Z obsahu spisu bolo nesporne preukázané, že odporcovia 1 a 2 sú nájomcovia družstevného bytu a navrhovateľ ako prenajímateľ predmetného družstevného bytu vypovedal odporcom nájom bytu z dôvodu uvedenom v § 711 písm. d/ OZ vzhľadom na to, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné, alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že odporcovia 1 a 2 sa domáhali svojim návrhom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 9C/36/04 neplatnosti výpovede, ale v priebehu konania svoj návrh vzali späť. Okresný súd uznesením zo dňa 19.08.2004 toto konanie zastavil s tým, že odporcovia svoj návrh na neplatnosť výpovede vzali späť a odvolací súd mal za to, že prvostupňový súd v konaní o vypratanie družstevného bytu nemohol už ani prejudiciálne skúmať neplatnosť výpovede, vzhľadom na uplynutie trojmesačnej doby, ktorá má za následok platnosť výpovede. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom Okresného súdu, že odporcovia užívajú predmetný družstevný byt bez právneho dôvodu, pretože nájomný pomer k predmetnému bytu výpoveďou zanikol. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 237 O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. V zmysle citovaného ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému vo forme rozsudku, je prípustné, len ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (ods. 1), alebo je napadnutý rozsudok potvrdzujúci rozsudok prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (ods. 3 § 238 O.s.p.). V danej veci rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co/159/2009 nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3, pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, pričom vo výroku odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu prihliadať vždy aj na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. Krajský súd uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie, proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Existenciu žiadnej podmienky dovolania uvedenej v tomto citovanom zákonnom ustanovení však súd nezistil napriek tomu, že navrhovateľ v dovolaní tvrdil, že došlo k procesnej chybe, keď odvolací súd rozhodol bez pojednávania. V danom prípade, keď odvolací súd svojim rozsudkom potvrdil rozsudok prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, urobil tak v súlade s ustanovením § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. v platnom znení v čase rozhodovania, podľa ktorých na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115 a) bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem (ods. 1 § 214). V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2 § 214 O.s.p.). V danom prípade z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ale aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 7C/131/2004 je zrejmé, že nedošlo k naplneniu podmienok uvedených v § 214 ods. 1 pre nariadenie pojednávania na odvolacom súde. S ohľadom na vyššie uvedené sa krajský súd vo veci preskúmavania rozhodnutia odporcu v tomto konaní stotožnil s názorom odporcu, že v danej veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v odvolacom konaní, ako aj s tým, že nesplnenie aj tejto len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.