KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica21. 8. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/12/2012 z 21. 8. 2012

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2013, sp. zn. 6Sžo/52/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200459.1 (29. 10. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. augusta 2012, sp. zn. 24Sp/12/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200459.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200459
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľky: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa pre doručovanie XXX XX W., ul. J. XX/XX, proti
odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nové Zámky, kontaktná kancelária Nitra, Štefánikova
trieda 88, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. N 981/12, ev.č.: 379/12
zo dňa 16.04.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. N 981/12, ev.č.: 379/12 zo dňa 16. apríla 2012 p
o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok 33,- Eur na účet Krajského súdu v
Banskej Bystrici v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca - Centrum právnej pomoci, Kancelária Nové Zámky (ďalej v texte
Centrum) nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej v texte zákon č. 327/2005 Z.z.) ako žiadateľke
o právnu pomoc, nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z rozhodnutia odporcu vyplýva, že rozhodoval o
žiadosti navrhovateľky zo dňa 29.03.2012, ktorou žiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci „začatia
konania o veci trvalého pobytu“. Správny orgán konštatoval, že je daná pôsobnosť Centra, keďže ide o
konanie pred súdom v správnom súdnictve a zaoberal sa splnením podmienok pre priznanie žiadanej
právnej pomoci aplikujúc § 6 ods. 1,2, § 6a ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.. Dospel k záveru,
že vo veci, s ktorou sa žiadateľka na Centrum obrátila, nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu,
čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.
Posudzoval splnenie podmienok pri hlásení trvalého pobytu a možnosti odhlásenia sa z trvalého pobytu
v zmysle § 3 a § 4 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Vychádzal zo skutkových zistení, že bývalý manžel navrhovateľky
dňa 07.07.2011 navrhovateľke zrušil trvalý pobyt na adrese V. X, W., na ktorej adrese sa nachádza
trojizbový byt, ktorého výlučným vlastníkom sa stal na základe rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k družstevnému bytu, ako aj na základe uskutočneného vkladu do katastra
nehnuteľností. Na to, aby žiadateľka mohla mať opätovne prihlásený trvalý pobyt na tejto adrese, je
potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti, teda Y. O. - bývalého manžela, ktorý ale žiadateľke trvalý pobyt
na tejto adrese zrušil. Keďže žiadateľka Centru nepreukázala súhlas vlastníka nehnuteľnosti, Centrum



dospelo k názoru, že vo veci, s ktorou sa obrátila na Centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť
sporu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Tvrdila, že nejde
o jej zrejmú bezúspešnosť v predmetnom spore a žiadala o premenovanie návrhu na začatie súdneho
konania z trvalý pobyt na „trvalý pobyt - náhradný byt - pridelenie náhradného bytu“. Poukázala na znenie
§ 5 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z., v zmysle ktorého odhlásenie z trvalého pobytu podľa odseku 1 je
možné iba po prihlásení na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4. Bývalý manžel nemal právo odhlásiť ju
a ich spoločné deti z pôvodného trvalého pobytu v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona, pretože do
dnešného dňa (do podania odvolania - pozn. súdu) nie je s deťmi prihlásená na trvalý pobyt podľa §
3 alebo § 4. Uviedla, že sa jedná o družstevný byt, ktorý bol ich podielovým spoluvlastníctvom a je aj
trvalým pobytom.

Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal
na to, že Centrum postupovalo podľa zákona č. 327/2005 Z.z. v platnom znení a po preskúmaní
podmienok podľa § 6 zákona zistilo, že žiadateľka nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej
pomoci - vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok na poskytnutie
právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žiadal napadnuté
rozhodnutie Centra potvrdiť.

Krajský súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili, napriek
tomu, že boli riadne predvolaní. Odporca ospravedlnil písomne neúčasť na pojednávaní z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti a vyťaženosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako príslušný súd na prejednanie predmetnej veci (§ 10 ods. 5 zákona č.
327/2005 Z.z., § 246a ods. 2 O.s.p. a § 14c písm. b/ zákona č. 371/2004 Z.z.) v konaní podľa tretej hlavy
piatej časti O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako
aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie potvrdil
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z.; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, v obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.



Podľa § 8 citovaného zákona; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä
na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona; konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej
len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti
uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v
stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona; Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti,
ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať
odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa
náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona; rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej
pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú
dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť
opätovne.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že správny orgán vo veci vydal zákonné rozhodnutie, aj keď
čiastočne z iných dôvodov, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí. Odvolacie dôvody navrhovateľky
súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, preto napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Súd sa nestotožňuje so stanoviskom odporcu, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na Centrum,
je daná pôsobnosť Centra, keďže by malo ísť o konanie pred súdom v správnom súdnictve. Súd
zastáva názor, že v danom prípade nie je daná pôsobnosť Centra, pretože sa nejedná o žiadnu z
vymenovaných vecí v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ktorý určuje pozitívne pôsobnosť
Centra tým, že vymenúva, na aké veci sa poskytovanie právnej pomoci v zmysle zákona vzťahuje.
Rozhodovanie o odhlasovaní z trvalého pobytu a o prihlasovaní sa na trvalý pobyt je osobitným druhom
správneho konania v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, čo nemožno považovať za občianskoprávnu vec,
o ktorej rozhodovať patrí do právomoci súdov, ale správneho orgánu. Rovnako žiadanú právnu pomoc
nemožno považovať ani pre konanie pred súdom v správnom súdnictve, čo by prichádzalo do úvahy
vtedy, pokiaľ by sa účastník konania domáhal ochrany na súde podľa piatej časti O.s.p., napr. pri podaní
žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, resp. pri podaní opravného
prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a podobne. Zákon o poskytovaní
právnej pomoci neumožňuje poskytnúť právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi osobitne pre správne
konanie, t.j. pre konanie pred správnym orgánom.

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní zmenila vec, pre ktorú žiada právnu pomoc, na „trvalý pobyt - náhradný
byt - pridelenie náhradného bytu“, jedná sa o skutočnosť, na ktorú súd pri preskúmavaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia nemôže prihliadnuť, nakoľko pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu
v čase rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p.). Ak by navrhovateľka



skutočne žiadala o právnu pomoc v občianskoprávnej veci v súvislosti s uplatňovaním nároku na
pridelenie náhradného bytu, nie je vylúčené, aby opätovne požiadala o právnu pomoc novou žiadosťou,
o ktorej by Centrum opätovne rozhodovalo vyhodnotiac podmienky pre možné priznanie právnej pomoci.
Záver odporcu o nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie
nároku na právnu pomoc (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.) považuje súd za správny. Avšak vzhľadom
na konštatovaný nedostatok pôsobnosti Centra pre poskytnutie právnej pomoci v oblasti správneho
konania, súd nezaujíma stanovisko k vyhodnoteniu zrejmej bezúspešnosti navrhovateľky v správnom
konaní. V prípade podania opätovnej žiadosti navrhovateľky by mal správny orgán osobitnú pozornosť
(okrem zaoberania sa možnou (ne)úspešnosťou sporu) venovať aj splneniu podmienky v zmysle § 6 ods.
1 písm. a/ citovaného zákona, najmä či si využívanie právnych služieb nemôže žiadateľka zabezpečiť
svojim majetkom, a to s prihliadnutím na súdom priznaný výplatok z hodnoty družstevného bytu po
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu (obdobne u záhrady). Z vyplnenej žiadosti
nie je zrejmé, či žiadateľka už obdržala predmetnú sumu, resp. je jej zatiaľ neuspokojenou pohľadávkou.

Z vyššie uvedených dôvodov súd potvrdil rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods.
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu (CPP) a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ
konania neupravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), ani
navrhovateľovi nepriznáva osobné oslobodenie (§ 4 ods. 2 cit. zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods.
3 cit. zákona je od poplatku oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci podľa osobitného predpisu, čo ovšem nie je prípad navrhovateľky v predmetnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6012200459)

  1. 21. 8. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/12/2012 z 21. 8. 2012 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 29. 10. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/52/2012 z 29. 10. 2013