Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200464 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200464.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. č. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Horná 41, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Veliteľovi vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom vo Zvolene, Jána Jiskru 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VVzS-119/2012 zo dňa 27. marca 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené prvostupňové správne rozhodnutie veliteľa Vojenského útvaru 4405 v Nitre č. plrb-209-26/2011-8 zo dňa 28.10.2011. Prvostupňovým rozhodnutím rozhodol veliteľ Vojenského útvaru 4405 v Nitre o priestupku žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 09.04.2011 v Kremnici viedol osobné motorové vozidlo značky AUDI A6, evidenčné číslo: E.-XXX F. v takom čase, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia nachádzala v jeho organizme návyková látka. Týmto konaním porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím spáchal priestupok a je vinný z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), c) a § 22 ods. 2 citovaného zákona žalobcovi uložil pokutu 500.- Eur a zákaz viesť motorové vozidlá po dobu 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Tiež mu uložil povinnosť odovzdať na Okresný dopravný inšpektorát v Žiari nad Hronom vodičský preukaz do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že priestupok prejednal na základe podkladového materiálu postúpeného Vojenskou obvodovou prokuratúrou Banská Bystrica. Z toho zistil, že žalobca bol 09.04.2011 pri riadení motorového vozidla zastavený hliadkou OOPZ Kremnica. Následne bola u neho vykonaná prehliadka tela a odber moču. Toxikologické vyšetrenie biologického materiálu potvrdilo prítomnosť amfetamínu a metamfetamínu v natívnom moči. Toxikologická analýza skríningovou metódou imunochromatografickými testami bola potvrdená komfirmačnou metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou. Na základe vyjadrenia žalobcu, že s priestupkom nesúhlasí, lebo sa ho dopustil nevedome, prvostupňový správny orgán požiadal o odborné vyjadrenie toxikologického laboratória v Martine z ktorého zistil, že pozitívne výsledky na obsah psychotropnej látky metamfetamín a amfetamín a jej metabolitou vo všeobecnosti indikujú posledné užitie v časovom intervale 1 až 4 dni. Na otázku, či bolo možné, aby sa v tele nachádzali psychotropné látky bez vedomia podozrivého sa toxikológ vyjadril, že metamfetamín je biela kryštalická látka dobre rozpustná vo vode, bez pachu, vyznačujúca sa horkou chuťou. Pre dobrú rozpustnosť sa nedá vylúčiť možnosť nedobrovoľného príjmu metamfetamínu po pridaní do nápoja, avšak jeho nezanedbateľne horká chuť pravdepodobne pozmeňuje senzorické vlastnosti konzumovanej tekutiny. Ďalej, že pravdepodobnosť že by pozitivita testu bola spôsobená pasívnou expozíciou, napr. pri inhalovaní metamfetamínu inou osobu je veľmi malá a koncentrácie získané takýmto spôsobom by test s detekčným limitom 1000 mg/ml moču aký bol použitý v danej veci, nedokázal zachytiť. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení uviedol, že vychádzal z dôkazov ktorými boli úradný záznam OR PZ Žiar nad Hronom, vyšetrovací spis, zápisnica o prejednaní priestupku a odborné vyjadrenie znalca zo dňa 27.10.2011, ako aj z výsledkov odborného vyjadrenie toxikológa, ktorými bolo preukázané, že sa dopustil priestupku, keď viedol osobné motorové vozidlo v takom čase, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia nachádzala v jeho organizme návyková látka. Ďalej uviedol, že pri určení sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob a okolnosti jeho spáchania, ako aj na skutočnosť, že za obdobné skutky nebol žalobca riešený za priestupok v cestnej premávke. Napadnutým rozhodnutím žalovaný, ako je vyššie uvedené, zamietol odvolanie žalobcu v správnom konaní a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že opravný prostriedok žalobcu je nedôvodný, nakoľko procesný postup ktorý predchádzal prvostupňovému rozhodnutiu bol v súlade so zákonom a rozhodnutie malo všetky zákonom predpísané náležitosti. Prvostupňový správny orgán si zabezpečil dostatočné množstvo podkladov pre rozhodnutie. Poukázal na vyjadrenie žalovaného a to, že s priestupkom nesúhlasím, lebo som sa ho dopustil nevedome, pričom priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f), ktorý žalobca spáchal je spáchaný už vtedy, keď je zavinený z nedbanlivosti. Námietku, že z dôkazného súboru nemožno získať priamo nespochybniteľný záver o tom, že žalobca konal spôsobom predpokladaným v § 20 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch neakceptoval, pretože v konaní bolo zistené, že žalobca viedol motorové vozidlo a v jeho tele sa nachádzali zakázané látky amfetamín a metamfetamín. Žalobca viedol vozidlo v takom čase po požití inej návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme a tým bola naplnená skutková podstata priestupku. Nesúhlasil ani s námietkou o tom, že dôkaz získaný v trestnom konaní nie je použiteľný aj v konaní o priestupkoch, považoval ju za neopodstatnenú, pretože na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktoré možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Odobratie biologického materiálu a vyšetrenie bolo v súlade so zákonom, pričom poukázal aj na § 5 ods. 5 a 6 zákona č. 219/1996 Zb. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Takisto vyhodnotil námietku o nezistení koncentrácie psychotropných látok v organizme žalobcu za neopodstatnenú pretože stačí, že z laboratórneho vyšetrenia je jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzala omamná látka, alebo psychotropná látka v zmysle citovaného zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 25. mája 2012 v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a to pre rozpor výroku s odôvodnením, keď poukázal na konštatáciu žalovaného na č.l. 2 napadnutého rozhodnutia, že zo správneho spisu a z odvolania zistil, že sú sporné skutkové závery a vyslovený právny názor v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí a napriek tomu odvolaniu nevyhovel. Ako ďalší dôvod nezákonnosti uplatnil to, že žalovaný, ako odvolací správny orgán nevyhodnotil odvolacie námietky žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo urobilo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa nevyrovnal s odvolacími námietkami, že prvostupňové rozhodnutie neuvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a neobstojí ani jeho výklad vyjadrenia žalobcu, že s priestupkom nesúhlasí, ako údajného priznania skutku. Podľa žalobcu sa žalovaný nezaoberal tým, že pozitívne výsledky na obsah metamfetamínu a amfetamínu vo všeobecnosti indikujú posledné užitie v časovom intervale 1 až 4 dni a preto, keďže žalobca vedome takéto látky neužil, bolo potrebné skúmať, či sa mohli tieto látky nachádzať v jeho tele bez jeho vedomia. Preto je nanajvýš dôležité skúmať koncentrácie látok v organizme pre zodpovedanie otázky pozitivity alebo negativity nálezu omamnej látky v organizme. Žalovaný si nepovšimol odvolacie námietky, že moč odobrala zdravotná sestra, pričom zápis hovorí o tom, že ho odobrala lekárka a policajt od nej odobral nezapečatenú vzorku so sebou a tento proces odobratia vzorky nemožno preto kvalifikovať ako spôsobilý dôkaz, pretože nie je možné zistiť, akým spôsobom bolo po odnesení vzorky nakladané s touto vzorkou a kto s ňou disponoval do jej doručenia toxikologickému laboratóriu ani to, či bola pečatená a kým a pod. Ani to, či pri odobratí vzorky bola zabezpečená 100 % sterilita nástrojov pri procese odberu. Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žaloby malo byť to, že žalovaný nezdôvodnil ako dospel k záveru, že dôkaz získaný v trestnom konaní je použiteľný aj v správnom konaní. Aj druhostupňové rozhodnutie trpí tými istými nedostatkami, ako prvostupňové, pretože tu zostal súhrn nejasných a sporných skutkových okolností a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a teda aj nezákonné. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje sa bezdôvodnú. Výrok rozhodnutia nie je v nesúlade s odôvodnením, nakoľko na druhej strane napadnutého rozhodnutia je len konštatovanie predmetu odvolacieho konania a tiež toho, v čom sa názory prvostupňového správneho orgánu a žalobcu rozchádzali a neobsahuje žiadne závery. Takisto je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že neboli vyhodnotené všetky odvolacie námietky, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že s každou odvolacou námietkou sa zaoberal. K dôvodu žalobu, že v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že hodnotiace závery prvostupňového orgánu sú nesprávne a neúplné, nie jednoznačné a nepresvedčivé a že z vytvoreného dôkazného súboru nemožno prijať nespochybniteľný záver o tom, že žalobca konal spôsobom predpokladaným v § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch uviedol, že v prvostupňovom správnom konaní bolo zabezpečených dostatok jasných dôkazov o spáchaní priestupku žalovaným. Vyjadrenie žalovaného v správnom konaní o tom, že nesúhlasí s priestupkom, pretože sa ho dopustil nevedome, bolo zhodne s prvostupňovým orgánom vyhodnotené ako priznanie spáchania priestupku z nedbanlivosti. Kľúčové dôkazy sú opísané v napadnutom rozhodnutí. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že skutková podstata z daného priestupku nevyžaduje určité množstvo návykovej látky a jej nachádzanie sa v organizme bez vedomia žalobcu bolo znaleckým posudkom vyhodnotené ako nepravdepodobné. Aj v prípade nedobrovoľného požitia návykovej látky skutková podstata tohto priestupku nevyžaduje úmysel, ale postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Rovnako aj zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zariaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb nevyžaduje, aby v lekárskej správe o výsledku laboratórneho vyšetrenia bola stanovená koncentrácia látky, ale musí byť z nej jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osobe nachádzala omamná alebo psychotropná látka, čo lekárska správa dokazuje. Odvolaciu námietku o tom, že krv a moč neboli odobraté v súlade so zákonom žalovaný vyhodnotil ako účelovú s cieľom spochybniť dôkaz. Takisto poslednú námietku o tom, že či dôkaz získaný v trestnom konaní je možné použiť v správnom konaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal a uviedol, že v zmysle zákona o správnom konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, v tomto prípade aj výťažok z vyšetrovacieho spisu trestného konania. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že priestupkové konanie začalo z podnetu Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica. Žalobca ako účastník konania bol poučený o jeho právach a k priestupku sa vyjadril tak, že s ním nesúhlasí, lebo sa ho dopustil nevedome. Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS PPZ-226/BOK-St-2010 a vykonal došetrenie odborným vyjadrením znalkyne L.. V. J., B.. Následne potom ako dospel k záveru o spáchaní priestupku žalobcom rozhodol o ňom a rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené vyššie. Druhostupňový správny orgán sa vyrovnal s námietkami uplatnenými v odvolaní a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených na č.l. 3 tohto rozsudku. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) podkladom pre začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu, obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto (f) ako vodič počas vedenia vozidla použije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a návyková látka ešte nachádza v jeho organizme, Podľa § 5 zákona č. 219/1996 Z.z. (1) Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície (ďalej len "policajný orgán") sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. (2) Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. (3) Vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných omamných prostriedkov u zamestnancov uvedených v § 4 ods. 2 ustanovuje osobitný predpis. (4) Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. (5) Vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok sa vykonáva a) orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu alebo b) orientačným testovacím prístrojom a následným laboratórnym vyšetrením odobratej vzorky biologického materiálu. (6) Z lekárskej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychotropná látka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo. V prípade vyšetrenia na omamné látky alebo psychotropné látky sa za rozhodujúci výsledok považuje len výsledok laboratórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu, realizovaného v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. (7) Lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu sa okrem prípadu uvedeného v odseku 4 vykoná vždy, a to i bez predchádzajúcej dychovej skúšky prístrojom na zistenie alkoholu alebo bez predchádzajúceho orientačného psychomotorického vyšetrenia alebo orientačného vyšetrenia testovacím prístrojom na zistenie omamných látok a psychotropných látok, ak a) vyšetrovaná osoba nie je pri vedomí, b) o tom rozhodne policajný orgán a vyzve kontrolovanú osobu na vyšetrenie na zistenie alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) o to požiada osoba, ktorá sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo omamných látok a psychotropných látok má podrobiť. (8) Lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom. (9) V prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady spojené s takýmto vyšetrením. Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre rozpor výroku s odôvodnením, ako aj pre nedostatok dôvodov spočívajúcich v tom, že žalovaný sa nevyrovnal so všetkými námietkami uplatnenými v odvolaní. Výrok napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s jeho odôvodnením a na tomto závere nič nemení skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca v žalobe a to, že žalovaný v rozhodnutí konštatoval, aký je rozpor medzi prvostupňovým správnym orgánom a odvolateľom. Táto konštatácia nepredstavuje skutkové závery žalovaného, čo je z textu úplne zrejmé a zrozumiteľné. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom úplne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia však nespôsobujú chyby v tomto odôvodnení alebo to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach, a to buď že je rozhodnutie založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Skutkové závery žalovaného vyplývajú z dôkazov, ktoré boli v správnom konaní vykonané a ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia jasne označené. Podkladom na začatie konania o priestupkoch je podľa citovaného ustanovenia § 67 zákona o priestupkoch práve aj postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Na konanie o priestupkoch sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nepochybne sú nimi aj dôkazy získané orgánmi činnými v trestom konaní vo veci, ktorú v zmysle zákona postúpili správnemu orgánu na priestupkové konanie. Žalobca ani v odvolaní a ani v žalobe netvrdí, že pri zabezpečovaní dôkazov v trestnom konaní bol porušený zákon. Dôkaz o prítomnosti návykových látok v jeho tele spochybňuje z iných dôvodov. Preto správny orgán správne vyhodnotil túto námietku ako bezdôvodnú s tým, že dôkazy boli získané na základe postupu súladného so zákonom. Skutkové závery, ku ktorým dospel žalovaný vyplývajú z hodnotenia zákonným spôsobom získaných dôkazov, pričom toto hodnotenie je v súlade s logickým uvažovaním. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v žalobe napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Súd preto v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého v správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca len v tom prípade, ak je úspešný celkom alebo sčasti. V tomto prípade žalobca nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.