KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica25. 7. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/13/2012 z 25. 7. 2012

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2013, sp. zn. 1Sžr/135/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200475.1 (10. 06. 2013). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júla 2012, sp. zn. 24Sp/13/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200475.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/13/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200475
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200475.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598,
proti odporcovi: Správa katastra Rimavská Sobota, Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota , za účasti: F.
L., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX J. Q., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu V 454/2012 zo dňa 26.03.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu V 454/2012 zo dňa 26. marca 2012 p
o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím V 454/2012 zo dňa 26.03.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej v
texte aj Katastrálny zákon alebo KZ) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 25/2012-PTR zo dňa 01.02.2012 uzavretej medzi záložcom
F. L., zast. združenie ProHelp, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava a záložným veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXXX v k.ú. J. Q., a to bytu č. XX, vchod č. XX, 4.p. nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.
č. XXXX na pozemku registra CKN parc. č. 1400/54 spolu so spoluvlastníckym podielom 3946/191726
na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku registra CKN parc. č. 1400/54 zast. plocha
a nádvoria o výmere 512 m2, ktoré sú vo vlastníctve záložcu. Konštatoval, že zmluvu za záložcu
podpísal predseda združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, X. F., na základe dohody
o plnomocenstve. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a
splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu a pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať
právnu relevanciu. Konanie, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon,
ktorý sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Na vážnosť prejavu
vôle, ktorým je návrh dohody urobený v neprítomnosti druhej strany, preto nepostačuje písomná forma.
V takomto prípade je nevyhnutné, aby splnomocniteľ takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej
strane - splnomocnencovi aj adresoval, odoslal, resp. urobil úkony k tomu, aby mohla byť takto prejavená
vôľa odoslaná a doručená. Inak právny úkon nie je urobený vážne. Konštatoval porušenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohoda



o plnomocenstve je s predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp) na konanie so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o, ktorá je na tlačive tiež predtlačená. Dohoda o plnomocenstve bola podpísaná
v deň podpisu zmluvy o úvere, teda je dôvodný predpoklad, že bola predložená na podpis záložným
veriteľom a združenie uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Poukázal
na to, že daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože využíva ľahkomyseľnosť, stav núdze,
neskúsenosť a hospodársku slabosť niekoho iného takým spôsobom, že seba za poskytnutie plnenia
nechá poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere,
nakoľko predmetom záložnej zmluvy je byt v Rimavskej Sobote, pričom úver bol poskytnutý vo výške
300,- Eur (+ poplatok a úroky). Pre vady dohody o splnomocnení a rozporu s dobrými mravmi, odporca
nepovažoval záložnú zmluvu za vkladuspôsobilú.

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie odvolanie (opravný prostriedok) proti
rozhodnutiu odporcu, ktoré navrhoval súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie správne konanie, ak odvolaniu
nevyhovie sám. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, ktorými
odôvodňoval neprípustnosť zastúpenia tvrdiac, že nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. K rozporu
zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože z hľadiska
určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia,
ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu
v Prahe, v zmysle ktorého je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak ako pri pôžičkách
či úveroch od banky vzhľadom na to, že nebankové subjekty majú výrazne vyššie podnikateľské
riziko, a preto sú úroky požadované nimi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K právnemu posúdeniu
veci ohľadom rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v obchodnom zákonníku (§ 265) má prednosť
pred aplikáciou Občianskeho zákonníka (§ 39). Namietal nezákonnosť konania správy katastra, ktorá
prekročila právomoc, ak posudzovala platnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Správe
katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu takáto právomoc, ktorá prislúcha len príslušnému
súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu
na pojednávanie nedostavil. Žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Zástupca odporcu na pojednávaní zdôraznil, že odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené.
K jeho tvrdeniam chýba dôkaz o tom, že by sa záložkyňa mala sama rozhodnúť splnomocniť združenie
ProHelp, tiež o tom, že nedošlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, a že sa dohoda o splnomocnení podpísala
včas, pretože je zrejmé, že túto podpísal zástupca združenia ProHelp so značným časovým odstupom
až pol roka po podpise dohody dlžníčkou. Trval na závere, že právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi,
pričom správe katastra priamo z ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva povinnosť
preskúmavať či zmluva nie je neplatná z tohto hľadiska. Zdôraznil, že správa katastra posudzuje celý
právny vzťah an block, t.j. všetky právne úkony súvisiace s posudzovanou záložnou zmluvou, a to
v zmysle judikatúry súdov, pričom dospela k záveru o rozpornosti s dobrými mravmi vzhľadom na
evidentný zjavný nepomer medzi hodnotou zakladanej nehnuteľnosti a pohľadávkou veriteľa. Odporca
sa snažil predvolať záložkyňu na pohovor, ktorá sa nedostavila, avšak telefonicky potvrdila, že nepozná
združenie ProHelp, ani pána F..



Účastníčka konania F. L. na pojednávaní potvrdila, že si zobrala pôžičku od navrhovateľa, ktorú pre
finančné problémy splácala nepravidelne. Pri uzatváraní zmluvy o úvere jednala iba s pani T., ktorá bola
za POHOTOVOSŤ. Nehovorili o tom, že by niekoho mala splnomocniť, aby v jej mene uzatvoril záložnú
zmluvu. Stretli sa v reštaurácii, tam podpísala listiny a uvádzala, že s nikým iným nejednala. Ani neskôr
sa s ňou nik nekontaktoval, neprišiel za ňou zástupca ProHelpu.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 24.02.2012 na Správe katastra Rimavská
Sobota podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení
záložného práva č. 25/2012-PTR zo dňa 01.02.2012, ktorá bola uzatvorená podľa § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom F. L., v zastúpení
na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení X. F.
- predsedom združenia. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu,
a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2011, najmä na vrátenie istiny úveru vo výške 300,- Eur,
poplatku v sume 264,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až
do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom F. L. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V
bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku
Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp
sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností...“. Meno zástupcu združenia je dopísané ručne, ako aj v bode 4.
dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľka
zmluvu podpísala dňa 01.06.2011, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o úvere a zástupca združenia ProHelp X.
F. - predseda, zmluvu podpísal dňa 01.02.2012, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva



Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky
vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Súd dospel k
záveru, že správa katastra vydala zákonné rozhodnutie, ak zamietla návrh na vklad podľa predloženej
zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne
splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k
nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho
zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený,
ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého
je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila
citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31
ods. 3 tohto zákona ak návrh na vklad zamietla.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.



Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp
je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda
dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.
chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez
toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník
splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti



pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho
zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť, vážnosť...), na čo v odôvodnení
svojho rozhodnutia správne poukázal odporca, pričom súd sa so závermi odporcu v plnom rozsahu
stotožňuje.

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení
rozsudku sp. zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že
zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o
zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,
najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv
povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore
s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi
výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval
v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z
hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia ustanovenia §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Pokiaľ súd už konštatoval neplatnosť dohody o splnomocnení a s
tým súvisiacu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, je pre rozhodnutie súdu už irelevantné
preskúmavať správnosť záveru správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad z tohto dôvodu.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva
názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že
by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej
záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu
nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden
uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto
ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného
iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď
na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa
osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko
z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval:
„Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“ Za
podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou,
a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného
práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie
vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.



Napokon súd poukazuje na to, že odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou
výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k
nehnuteľnostiam do katastra, je tým štátnym orgánom, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6012200475)

  1. 25. 7. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/13/2012 z 25. 7. 2012 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 10. 6. 2013Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/135/2012 z 10. 6. 2013