Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200487 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200487.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Banská Bystrica, ČSA 26, 975 39 Banská Bystrica, v konaní zastúpené mandatárom Mestské lesy, s.r.o., so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Krajský úrad životného prostredia, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 03/2012/139-Ko zo dňa 11. apríla 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. 03/2012/139-Ko zo dňa 11. apríla 2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. 03/2012/139-Ko zo dňa 11. apríla 2012 zamietol žiadosť žiadateľa (navrhovateľa) podanú dňa 01. decembra 2011 vo veci úhrady náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, ktoré sú súčasťami parciel registra CKN č. 733 a 870 v k.ú. W. Harmanec v JPRL č. 304a, 305, 308, 310, 420a, 439a, 441 na LHC Harmanec, LC ML Banská Bystrica - Harmanec v období platnosti lesného hospodárskeho plánu pre LC ML Banská Bystrica, LHC Harmanec na roky 1999 až 2008 s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 9 a § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj „zákon č. 543/2002 Z.z.“ alebo „Zákon o ochrane prírody“) a to z dôvodu zániku nároku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Uvedené JPRL patria do kategórie ochranných lesov, pričom JPRL č. 420a je súčasťou národnej prírodnej rezervácie (ďalej len NPR) Harmanecká tisina a JPRL č. 304a, 305, 308, 310, 439a, 411 sú súčasťou NPR Svrčinník, v ktorých platí piaty stupeň ochrany podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. Žiadateľ požiadal o úhradu náhrady za obmedzenie z dôvodu, že v piatom stupni ochrany je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o. i. zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Odporca v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., v zmysle ktorého je vlastník pozemku povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Podľa názoru odporcu vychádzajúc z gramatického výkladu ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) veta prvá zákona č. 543/2002 Z.z. nárok na náhradu podľa § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. zaniká, nakoľko predmetom žiadosti navrhovateľa bola žiadosť o náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch vyhlásených podľa zákona o lesoch. Odporca konštatoval, že úmyslom zákonodarcu (v ustanovení § 61 ods. 8 písm. i) prvá časť vety pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z.z.) bolo, aby sa nárok na náhradu neposkytoval (zanikol) v prípade ochranných lesov a aby sa náhrada poskytovala vo vzťahu k lesom osobitného určenia jedine „podkategórii“ lesov osobitného určenia - „lesom v chránených územiach a iným častiam lesov významným z hľadiska ochrany prírody“. Z textu citovaného ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. podľa odporcu vyplýva, že nárok na náhradu za obmedzenie v ochranných lesoch zaniká vždy, okrem prípadu, ak by nastala situácia, že by bol vlastník pri povinnosti odstrániť následky mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch obmedzovaný pri plnení tejto povinnosti orgánom ochrany prírody a to nevydaním súhlasu, nepovolením výnimky alebo rozhodnutím s podmienkami. Takáto situácia v prípade žiadateľa nenastala. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol právnu argumentáciu, na základe ktorej dospel k záveru, že náhradu žiadateľovi (navrhovateľovi) nebolo možné priznať z dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Odporca poukázal tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 22/06 z 01. októbra 2008, v zmysle ktorého Ústavný súd konštatoval, že zánik nároku žiadateľa na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 zákona nie je v rozpore s Ústavou SR. Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenie § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., v zmysle ktorého došlo k obmedzeniu bežného obhospodarovania predmetných lesných pozemkov a patrí mu preto náhrada za toto obmedzenie. Obmedzenie sa vzťahuje na územie NPR Harmanecká tisina a NPR Svrčinník. Ide o JPRL na LC Mestské lesy Banská Bystrica - Harmanec, na predmetných pozemkoch platí piaty stupeň ochrany, kde podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť pôdny kryt. Priamo zo zákona teda vyplývajú obmedzenia bežného obhospodarovania lesných pozemkov, ktoré sa premietli do Lesného hospodárskeho plánu vypracovaného pre Lesný celok ML Banská Bystrica - Harmanec s platnosťou na roky 1999 až 2008, pričom vo všetkých JPRL patriacich do NPR Svrčinník a NPR Harmanecká tisina bol schválený pokyn „bez zásahu“. Navrhovateľ náhradu uplatnil za obdobie rokov 1999 až 2008. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že v priebehu prvostupňového konania o žiadosti nedošlo k spochybneniu, že k obmedzeniu bežného obhospodarovania predmetných lesných pozemkov došlo a nedošlo ani k spochybneniu vyčíslenej náhrady vo výške tohto obmedzenia, ktorá bola v žiadosti uplatnená. Navrhovateľ však považoval za nesprávny záver správneho orgánu, podľa ktorého náhradu nemožno navrhovateľovi priznať, lebo nárok zanikol v zmysle § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. Takýmto výkladom citovaného ustanovenia zákona by došlo podľa navrhovateľa k diskriminácii vlastníka pozemkov (Mesta Banská Bystrica) v porovnaní s inými vlastníkmi, ktorí vlastnia pozemky v chránených územiach s piatym stupňom ochrany, ktoré sa však nenachádzajú v ochranných lesoch. Poukázal na obsah „Alternatívneho projektu starostlivosti o les“ zohľadňujúci bežné obhospodarovanie na lesných pozemkoch, v ktorom je stanovené, že v prípade bežného obhospodarovania lesných pozemkov (ak by neboli v chránenom území) by boli naplánované a realizované obnovné ťažby. V súčasnosti je však v platnom „Programe starostlivosti o les“ vo všetkých predmetných JPRL schválený pokyn „bez zásahu“, ktorý bol schválený na základe obmedzujúcich požiadaviek vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody ustanovených Zákonom o ochrane prírody a krajiny. Podľa navrhovateľa neexistuje logický dôvod, aby v ochranných lesoch nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany tento nárok automaticky zanikol, a v iných lesoch nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany nezanikol. Napadnutým rozhodnutím odporcu podľa navrhovateľa došlo k tomu, že vlastníckemu právu Mesta Banská Bystrica nebol priznaný rovnaký zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov lesných pozemkov a na základe toho nebola priznaná primeraná náhrada napriek tomu, že preukázateľne došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva. Odporcov výklad citovaného ustanovenia zákona č. 543/2003 Z.z. podľa navrhovateľa nie je v súlade s Ústavou. Odporca urobil takýto výklad napriek tomu, že navrhovateľ ho oboznámil s možnosťou iného výkladu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžp/3/2010 z 30.03.2011, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 20S 75/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 1/2010 z 27.04.2011). Navrhovateľ v odvolaní poukázal na odôvodnenie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline a Trenčíne, ktoré v skutkovo zhodných veciach priznali žiadateľom náhradu za obmedzenie obhospodarovania v ochranných lesoch. Navrhovateľ napokon poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), v zmysle ktorého majú správne orgány dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Poukaz odporcu na Nález Ústavného súdu PL.ÚS 22/08 v napadnutom rozhodnutí považoval navrhovateľ za zavádzajúci. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 28. mája 2012 navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K námietke navrhovateľa o nesprávnom výklade ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. poukázal na výklad citovaného ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a uviedol, že ustanovenie právnej normy je potrebné vykladať z hľadiska jeho zmyslu a účelu a uprednostniť ho pred doslovným gramatickým výkladom príslušného ustanovenia, pričom je potrebné zobrať na zreteľ odkazy na osobitné predpisy. K nejednotnosti postupov rôznych krajských úradov životného prostredia v druhovo identických správnych konaniach odporca uviedol, že zásada upravená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku sa vzťahuje na rozhodovanie toho istého správneho orgánu a odporca nie je viazaný rozhodnutím vydaným iným správnym orgánom v tom istom stupni v obdobnej veci. K námietke týkajúcej sa odkazu na Nález Ústavného súdu č. PL.ÚS 22/06 odporca uviedol, že v tomto náleze Ústavný súd rozhodol, že celé ustanovenie § 61 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. nie je v nesúlade s Ústavou, t.j. aj § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení z 18.06.2012 reagujúc na písomné vyjadrenie odporcu k odvolaniu uviedol, že zmyslom a účelom ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je ekonomická kompenzácia obmedzení bežného obhospodarovania pozemkov, ktoré vznikli v dôsledku zákazov a iných obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo Zákona o ochrane prírody. Práve nepriznanie tejto náhrady je potretím zmyslu a účelu citovaného ustanovenia § 61 ods. 1. V ochranných lesoch síce vznikajú obmedzenia aj z titulu zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, avšak tento zákon nevylučuje obhospodarovanie daného lesného pozemku (§ 13 ods. 1 zákona o lesoch). Úplné zamedzenie hospodárenia v ochranných lesoch sa tak uskutočňuje až na základe podmienok ochrany stanovených v Zákone o ochrane prírody platných pre piaty stupeň ochrany (§ 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z.). Navrhovateľ vo vzťahu k Nálezu Ústavného súdu SR č. PL.ÚS 22/06 poukázal na to, že Ústavný súd neposudzoval ústavnosť ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. z dôvodu diskriminácie a obmedzenia vlastníckych práv vlastníkov lesných pozemkov v piatom stupni ochrany, v ktorom sa nachádzajú ochranné lesy, ale len v kontexte podaného návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici konajúc podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie odporcu č. 03/2012/139-Ko zo dňa 11. apríla 2012, ktorým odporca zamietol žiadosť žiadateľa (navrhovateľa) vo veci úhrady náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch z dôvodu zániku tohto nároku na náhradu s poukazom na § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v písomne podanom odvolaní a mal za to, že mu vznikol nárok zo zákona na náhradu, ktorá bola uplatnená žiadosťou. Poukázal na to, že v správnom konaní nebolo spochybnené a bolo preukázané, že k obmedzeniu obhospodarovania v predmetných lesoch došlo, nebola spochybnená ani výška uplatnenej náhrady, avšak rozhodnutie stojí na otázke právneho výkladu ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. Rozhodnutie odporcu považuje voči navrhovateľovi za diskriminačné, keďže odporcovi je známy aj iný výklad citovaného ustanovenia, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí, a to výklad vykonaný v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR i Krajských súdov v Žiline a Prešove. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto považoval za správne s tým, že nie je dôvod, aby sa od právnej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí odchýlil. Rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol ho potvrdiť. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako, b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu, d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie, e) osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál, f) rušiť pokoj a ticho, g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha, h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom, 18a) i) umiestniť stavbu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu ( § 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu, možno vyhlásiť za chránené územia: a) chránená krajinná oblasť (§ 18), b) národný park ( § 19), c) chránený areál ( § 21), d) prírodná rezervácia ( § 22), e) prírodná pamiatka ( § 23), f) chránený krajinný prvok ( § 25), g) chránené vtáčie územie (§ 26). Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. bežným obhospodarovaním sa rozumie a) využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom, 89) b) hospodárenie na lesnom pozemku, 90) ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia lesa 91) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch, 91a) c) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov, 92) najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia. Podľa § 61 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. osobou oprávnenou na uplatnenie nároku podľa odseku 1 je vlastník pozemku, ktorého bežné obhospodarovanie bolo obmedzené; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca. Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou oprávnenou na uplatnenie nároku je zástupca určený spoluvlastníkmi. Podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká: ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch 93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; 93b) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. 93c) Podľa § 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z. o nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd. Podľa § 12 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len zákon č. 326/2005 Z.z.) účinného od 01.09.2005 lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na a) ochranné lesy, b) lesy osobitného určenia, c) hospodárske lesy. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. (2) za ochranné lesy možno vyhlásiť a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov, 17) b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. ochranné lesy vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti ( § 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy ( § 40). Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti do doby, ktorá je v nich uvedená. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 01. decembra 2011 požiadal navrhovateľ o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 zákona č. 543/2002 Z.z. na území národnej prírodnej rezervácie Svrčinník a národnej prírodnej rezervácie Harmanecká tisina. Ide o jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL) č. 304a, 305, 308, 310, 420a, 439a, 441 na LC Mestské lesy Banská Bystrica - Harmanec. Navrhovateľ si uplatnil náhradu za obdobie rokov 1999 až 2008. V chránených územiach platí podľa zákona č. 543/2002 Z.z. piaty stupeň ochrany, v ktorom je podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o. i. zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt (rovnako v predchádzajúcom zákone č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny platnom do 30. decembra 2002 bolo pre územia s piatym stupňom ochrany zakázané zasahovať do lesných porastov, rúbať stromy a poškodzovať vegetačný a pôdny kryt). Uvedenými ustanoveniami priamo zo zákona vyplývajú obmedzenia bežného obhospodarovania lesných pozemkov a tieto obmedzenia sa premietli aj do Lesného hospodárskeho plánu vypracovaného pre LC ML Banská Bystrica - Harmanec (LHC Banská Bystrica - časť) s platnosťou na roky 1999-2008. Vo všetkých jednotkách priestorového rozdelenia lesa patriacich do NPR Svrčinník a NPR Harmanecká tisina bol schválený pokyn „bez zásahu“. Mesto Banská Bystrica je vlastníkom predmetných lesných pozemkov, ktorú skutočnosť preukázal predloženými listinnými dokladmi (listy vlastníctva). Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Navrhovateľ požiadal o náhradu vo výške 111 468,- Eur určenú v Znaleckom posudku č. 32/2011 vypracovanom Ing. Jánom Bebejom, ktorá bola podaním z 28.02.2012 opravená na sumu 110 011,62 Eur v zmysle Doplnku č. 1 k Znaleckého posudku č. 32/2011. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že náhrada, ktorú si uplatnil navrhovateľ za obmedzenie bežného obhospodarovania sa týka ochranných lesov, ktoré sú súčasťou NPR Svrčinník (JPRL č. 304a, 305, 308, 310, 439a, 411, ktorý sa nachádza v územnej pôsobnosti Správy chránenej krajinnej oblasti Poľana) a že lesné pozemky, ktoré sú začlenené do JPRL č. 420a sú súčasťou NPR Harmanecká tisina, ktorá je v územnej pôsobnosti Národného parku Veľká Fatra. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že navrhovateľ (žiadateľ) bol obmedzený v užívaní svojho pozemku, ktorý bol lesom ochranným (vyhláseným podľa Zákona o lesoch) a zároveň bol i chráneným územím (vyhláseným podľa zákona) s piatym stupňom ochrany. Sporná bola skutočnosť, či odporca na základe skutkových okolností vyvodil správny právny záver, keď žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na predmetných lesných pozemkoch zamietol s poukazom na § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. a navrhovateľovi nárok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesov v JPRL 420a a 304a, 305, 308, 310, 439a a 411 nepriznal z dôvodu, že uvedené JPRL je chráneným lesom, z ktorých dôvodov došlo k zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Poukázal na znenie § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. v zmysle ktorého nárok na náhradu podľa § 61 ods. 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch /93a a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov o chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; /93b nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. /93c. Poukázal súčasne na znenie § 61 ods. 8 písm. i) zákona platného v čase od 01.07.2004 do 31.10.2005, ako aj na ustanovenie § 61 ods. 8 písm. i) novelizované zákonom č. 479/2005 Z.z. účinným od 01.11.2005, ktorých znenie porovnal a súčasne poukázal na zákon č. 364/2004 Z.z., ktorý Čl. V. novelizoval § 61 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. tak, že toto ustanovenie doplnil o písmená f) až i), pričom podľa novelizovaného ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) Zákona o ochrane prírody nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (93a/ § 23 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisoch) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody ( 93b/ § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov). Z uvedeného odporca vyvodil, že navrhovateľovi v súlade s § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. zaniká nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch vyhlásených podľa Zákona o lesoch. Poukázal na Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu Zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch (vodný zákon) (tlač 571) č. 278/2004 (571a), v ktorom sa uvádza: „Zmeny sa týkajú .... rozšírenia okruhu prípadov, kedy nárok na náhradu zaniká napríklad v ochranných lesoch, ...“. Na základe uvedeného odporca konštatoval, že úmyslom zákonodarcu v ustanovení § 61 ods. 8 písm. i) Zákona o ochrane prírody, prvá časť vety pred bodkočiarkou bolo, aby sa nárok na náhradu neposkytoval (zanikol) v prípade ochranných lesov a aby sa náhrada poskytovala vo vzťahu k lesom osobitného určenia jedine „podkategórii“ lesov osobitného určenia - „lesom v chránených územiach a iným častiam lesov významným z hľadiska ochrany prírody“. Odporca ďalej konštatoval, že pri dôslednom skúmaní textu ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) cit. zákona podľa novely účinnej od 01.11.2005, s akcentom na odkazy v ňom a ich umiestnenie v texte tohto ustanovenia je zrejmé, že nárok na náhradu zaniká v lesoch ochranných /93a okrem prípadov, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo vydá rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch /93c a nárok na náhradu zaniká v lesoch osobitného určenia okrem prípadov, ak sa jedná o také lesy osobitného určenia, ktorými sú lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody a krajiny /93b, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo vydá rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch /93c. Podľa odporcu z textu § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu za obmedzenie v ochranných lesoch zaniká vždy, okrem prípadu, ak by nastala situácia, že by bol vlastník pri povinnosti odstrániť následky mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch, obmedzovaný pri plnení tejto povinnosti orgánom ochrany prírody, a to nevydaním súhlasu, nepovolením výnimky alebo rozhodnutím s podmienkami. Keďže takáto situácia u navrhovateľa nenastala, odporca vyvodil záver, že navrhovateľovi nie je možné priznať náhradu v súvislosti s obmedzením výkonu obnovnej ťažby v ochranných lesoch z dôvodu zániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. bez ohľadu na skutočnosť, z akého dôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené. Súd sa s vyššie uvedeným právnym záverom odporcu, na základe ktorého navrhovateľovi ako žiadateľovi nepriznal úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesa z dôvodu zániku jeho nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. nestotožnil a výklad citovaného ustanovenia zo strany odporcu považoval za nesprávny. Z ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vyplýva povinnosť vlastníka pozemku strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákonov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ustanovenie § 61 ods. 2 písm. a) až c) citovaného zákona upravuje, čo sa rozumie pod bežným obhospodarovaním. Podmienky uplatnenia nároku, ako aj definíciu oprávnenej osoby upravuje ustanovenie § 61 v ods. 4, 5 a 7. V ustanovení § 61 ods. 8 zákonodarca taxatívnym spôsobom ustanovuje právne skutočnosti, za splnenia ktorých dochádza k zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplýva, že pre posúdenie nároku navrhovateľa je rozhodujúca aplikácia ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) v znení pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z.z., ktorá právna úprava bola vykonaná novelou zákona č. 543/2002 Z.z. zákonom č. 364/2002 Z.z. a je účinná od 01.07.2004 v podstate nezmenenej forme až doposiaľ. Predpokladom správnej aplikácie citovaného ustanovenia Zákona o ochrane prírody je jeho výklad nielen z gramatického hľadiska, ale aj z hľadiska účelu Zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa tohto zákona , pričom je potrebné vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých častí predmetnej právnej úpravy (§ 61 ods. 8 písm. i) cit. Zákona, text pred bodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil odporca, ktorá skutočnosť je zrejmá z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 61 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z. nárok na náhradu podľa § 61 ods. 1 o. i. zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že nárok na náhradu zaniká v prípade, ak sa uplatňuje v ochranných lesoch, alebo lesoch osobitného určenia, pokiaľ by tieto ochranné lesy a lesy osobitného určenia neboli začlenené, alebo neboli súčasťou lesov v chránených územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Z tohoto gramatického výkladu nie je zrejmé, že by sa začlenenie lesov do chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody vzťahovalo len k lesom osobitného určenia, a nie aj k lesom ochranným. Naopak, z citovaného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že výnimka lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody sa vzťahuje tak k lesom ochranným, ako aj k lesom osobitného určenia. Podľa názoru súdu ochranné lesy, alebo lesy osobitného určenia, pokiaľ by neboli začlenené a neboli súčasťou chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch podľa § 61 ods. 1 by nezanikol v prípade, ak orgán ochrany prírody vydal rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým obmedzil postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch. Výklad ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) veta pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z.z. vykonaný odporcom v napadnutom rozhodnutí preto podľa názoru súdu nie je správny. Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania (hospodárenia) predovšetkým tým typom ochranných lesov a lesom osobitného určenia, ktoré sú súčasťou chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, a to z dôvodu, že už samotným začlenením týchto lesov do chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, sú v týchto lesoch priamo zo zákona ( § 11 a nasl. zák.č. 543/2002 Z.z.) určené obmedzujúce opatrenia a to v rozsahu, ktorý závisí od príslušného stupňa ochrany, pričom rozsah týchto obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. V danom prípade iba vo vzťahu k ochranným lesom a lesom osobitného určenia, ktoré nie sú súčasťou chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, zákonodarca umožnil výnimku, keď v § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. uviedol, že pri týchto typoch lesov nárok podľa § 61 ods. 1 citovaného zákona nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky, alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, t.j. pokiaľ by vo vzťahu k lesom, ktoré majú charakter lesov ochranných alebo lesom osobitného určenia, avšak nie sú v chránených územiach alebo v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody, vydali príslušné správne orgány rôzne obmedzujúce opatrenia vo forme správnych rozhodnutí. Na základe gramatického výkladu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z.z. teda predpokladom zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia je, ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a lesoch osobitného určenia. Z takejto úpravy zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených územiach a iné časti lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Iný gramatický výklad by bol v rozpore so znením tejto právnej normy, ako aj s účelom Zákona o ochrane prírody, resp. aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu odporcu uvedenú v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu z 28. mája 2012, že v prípade, ak by zákonodarca chcel upraviť znenie ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) cit.zákona tak, aby sa uvedená výnimka vzťahovala aj na ochranné lesy, použil by pred slovom „výnimkou“ čiarku, ktorá by predmetnú časť vety oddelila od predchádzajúceho textu, čo by znamenalo, že nadväzuje na celý predchádzajúci text, nielen na skupinu slov „a v lesoch osobitného určenia“. Takúto argumentáciu súd považoval za neopodstatnenú a v tejto súvislosti poukazuje na text odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/3/2010 zo dňa 30.marca 2011, v ktorom sa uvádza: „ Z gramatického výkladu textu právnej úpravy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) veta pred bodkočiarkou Zákona o ochrane prírody je zrejmé, že tento text pozostáva z dvoch viet a to: „nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká“: „ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody“. Z gramatického hľadiska čiarka v texte druhej vety pred slovom „s výnimkou“ nepatrí a to z dôvodu predchádzajúcej úpravy tejto vety, kde zákonodarca uvádza „ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a v lesoch osobitného určenia“, pričom spojkou a zákonodarca zdôrazňuje účinnosť uplatňovanej náhrady na kategóriu lesov tak, že uplatnenie sa súčasne vzťahuje tak na chránené lesy, ako aj na lesy osobitného určenia, a preto aj výnimka sa musí vzťahovať na obidva prípady kategórie lesov, teda tak na chránené lesy ako aj na lesy osobitného určenia. Bolo by v rozpore so Zákonom o ochrane prírody, ako aj Ústavou, ak by vlastníkovi chráneného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia a z toho dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania.“ Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že pokiaľ sa pozemky navrhovateľa nachádzajú v chránenom území s piatym stupňom ochrany prírody a z toho dôvodu došlo na nich k úplnému obmedzeniu bežného obhospodarovania, vlastníkovi pozemkov patrí primeraná náhrada podľa § 61 ods.1 Zákona o ochrane prírody bez ohľadu na to, aká kategória lesa na ňom bola vyhlásená podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že záver odporcu o zániku nároku na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania predmetných pozemkov navrhovateľa založený na výklade ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, ktorá vychádzala z právneho názoru vyplývajúceho z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 6Sžp/3/2010, sp. zn. 2Sžp/1/2010). Súd preto rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že správny orgán je pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ odporca v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s výkladom ust.§ 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. bral zreteľ na odkazy na osobitné predpisy, ktoré sú súčasťou citovaného ustanovenia zákona, je potrebné poukázať na to, že odkaz zákonodarcu uvedený pod čiarou k príslušnému ustanoveniu zákona nie je súčasťou právnej normy a má len informačný, nie záväzný charakter. Navyše, pokiaľ aj je pri ustanovení § 61 ods. 8 písm. i) cit.zákona odkaz pod čiarou na § 23 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch /93a, resp. na § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z.z. /93b, uvedené odkazy nie je možné použiť, pretože uvedené právne predpisy v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia už neboli účinné, keďže boli zrušené zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov účinného od 01.09.2005. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Podľa § 250s O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.