Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200535 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX/XX, N., zast. JUDr. Pavol Halaj, so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26428-2/2012-BA zo dňa 24. mája 2012, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. 26428-2/2012-BA zo dňa 24.05.2012 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka, Rožňava č. 8539-9/2012-RV zo dňa 06.03.2012, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 04.07.2011. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal zistený skutkový stav, ako aj postup prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, podľa ktorého žalobca (poškodený) spolu so žiadosťou o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia doložil prvostupňovému správnemu orgánu aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.12.2011 vyhotovenom posudzujúcim lekárom J.. G. H. (lekárka Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice), ktorý bol zároveň potvrdený prednostom kliniky doc. J.. W. S., R... V lekárskom posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotené podľa Prílohy č. 1, časť II a IV, k zákonu č. 437/2004 Z.z., podľa položky č. 61 - porucha sluchu z hluku, strata sluchu spôsobená hlukom v rozsahu 500 bodov. Prvostupňový správny orgán požiadal posudkového lekára pobočky o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Posudkový lekár pobočky žalovaného v Rožňave nesúhlasil s lekárskym posudkom a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 0. V zápisnici o kontrole bodového hodnotenia zo dňa 24.02.2012 uviedol, že audiometrickým vyšetrením bol dokázaný stredný stupeň profesionálneho vyšetrenia sluchu - stredná nedoslýchavosť CCS 68,15% Fowlera, ktorý však nedosiahol zákonom stanovené kritériá uvedené v Prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. v časti IV - sadzby bodového hodnotenia pri chorobe z povolenia, položka č. 61, lebo sa nejedná o ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu z hluku. Tento postup bol podľa posudkového lekára v súlade so stanoviskom sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR č. Z 312281/2011-OZS zo dňa 08.06.2011. Po podaní odvolania poškodeného (žalobcu) posudkový lekár pobočky dňa 11.04.2012 opätovne vyhodnotil kontrolu bodového hodnotenia, na základe ktorej odvolaniu nevyhovel a odstúpil posudkový spis posudkovému lekárovi ústredia, so sídlom v Prešove. Posudkový lekár ústredia dňa 22.05.2012 vyhotovil zápisnicu o kontrole bodového hodnotenia, v ktorej taktiež nepriznal poškodenému sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z.. Nepriznanie zdôvodnil v podstate rovnako ako aj posudkový lekár pobočky, keď taktiež poukázal na audiometrické vyšetrenie, ktoré dokumentuje len stredne ťažký stupeň profesionálneho poškodenia sluchu (68,15% podľa Fowlera) a rovnako poukázal aj na stanovisko sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 08.06.2011. Podľa odôvodnenia rozhodnutia z vyššie uvedených posudkov vyplýva, že zistená celková strata sluchu u poškodeného na úrovni 68,15% podľa Fowlera nezodpovedá ťažkému stupňu poškodenia sluchu podľa odbornej klasifikácie. Ťažká nedoslýchavosť je pri 80%-tnej celkovej strate sluchu podľa Fowlera. Poškodený preto nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia absentuje odôvodnenie, z čoho odporca vyvodzuje, že poškodenie sluchu žalobcu ťažkej nedoslýchavosti nezodpovedá. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. (s odkazom pod čiarou uvedeného ustanovenia na zákon č. 437/2004 Z.z.) a § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.. Podľa žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie bolo povinnosťou odporcu priznať navrhovateľovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s lekárskym posudkom v sume zodpovedajúcej bodovej hodnote 500 bodov, keďže stredná nedoslýchavosť nie je v Prílohe č. 4 uvedená, a preto je potrebné postupovať podľa bodového hodnotenia uvedeného u najbližšej porovnateľnej diagnózy - ťažkej nedoslýchavosti, ktorá je pod položkou č. 61 v rozsahu 400 až 800 bodov. Žalovaný na pojednávaní, ako aj vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Opísal obsah listu Ministerstva zdravotníctva SR, sekcia zdravia, vo veci posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia pri profesionálnom poškodení sluchu - list zo dňa 08.06.2011. V liste je uvedené stanovisko odborníka Ministerstva zdravotníctva SR pre klinické pracovné lekárstvo a klinickú toxikológiu D.. J.. W. S., R.., z ktorého vyplýva, že posudzovanie poškodenia sluchu hlukom z profesionálnych príčin patrí k špecifickému posudzovaniu a v tomto prípade sa nedajú striktne aplikovať všeobecné kritériá pre hodnotenie straty sluchu prijaté WHO. Je potrebné pripomenúť, že pri profesionálnom poškodení má pacient postihnuté zdravie nie zo všeobecných príčin, ale v dôsledku faktorov práce a pracovného prostredia, čo v tomto prípade predstavuje ako profesionálnu príčinu nadmerný hluk na pracovisku. Následkom poškodenia sluchu z profesionálnych príčin vyplýva skutočnosť, že pacient nemôže ďalej vykonávať pôvodnú profesiu. Ministerstvo zdravotníctva ŠR ďalej v liste zo dňa 08.06.2011 uviedlo, že vzhľadom na náročnosť posudzovania zo strany lekárov špecializačného odboru Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia konštatuje, že ich závery pri hodnotení porúch sluchu boli nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z., avšak postup smeroval jednoznačne v prospech pacienta. Sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR usmerní lekárov špecializáciou v špecializačnom odbore Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia o potrebe vypracovávať posudky v súlade so súčasnými platnými právnymi predpismi, najmä s Prílohu č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a klasifikáciou porúch sluchu podľa WHO. Žalovaný preto rešpektoval stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR tým, že zistená celková strata sluchu u žalobcu na úrovni 68,15% podľa Fowlera nezodpovedá ťažkému stupňu poškodenia sluchu podľa odbornej klasifikácie. Ťažká nedoslýchavosť je pri 80%-tnej celkovej strate sluchu podľa A.. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o posudkového lekára, tento bodové ohodnotenie nemenil, len ho kontroloval a vyjadril svoj názor, pričom o dávke rozhodla sociálna poisťovňa v zmysle zákona. Zástupca žalobcu na pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení, zotrvával na dôvodoch žaloby a navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predložil súdu rozhodnutie žalovaného v inej veci z októbra 2012 (H. N.), ako aj posudok z 22.02.2012, kde žalovaný nepriznal odškodnenie a tiež sa jednalo o chorobu z povolania. Pokiaľ ide o posudok, tak ho vydal ten istý lekár ako v prejednávanej veci a to doc. MUDr. W. S., R... Zdôraznil, že posudok bol vydaný už po stanovisku Ministerstva zdravotníctva SR. Na otázku súdu uviedol, že pokiaľ ide o hodnotenie poškodenia sluchu žalobcu v rozsahu 68,15% podľa A., tak toto percentuálne hodnotenie nespochybňuje. V písomnom stanovisku poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžo/13/2010 a mal za to, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v súvislosti s § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia; náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona; o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona; z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona; posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Podľa § 156 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení; zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú a) vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, b) vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, c) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu, d) vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu, e) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, f) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára, g) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára, h) vystavenie tlačiva "Hlásenie o úraze" a tlačiva "Hlásenie choroby z povolania", i) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ citovaného zákona; lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa: c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Podľa § 153 ods. 5 citovaného zákona; lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Podľa § 196 ods. 1 citovaného zákona; dokazovanie: dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. V danom prípade žalobca v súvislosti s rozhodnutím žalovaného vo veci priznania nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zistenia choroby z povolania (porucha sluchu z hluku č. 38), nesúhlasil s nulovým bodovým ohodnotením posudkovými lekármi žalovaného pri položke č. 61 (podľa Prílohy č. 1, časť II a IV k zákonu č. 437/2004 Z.z. - porucha sluchu z hluku - strata sluchu spôsobená hlukom). Žiadal, aby jeho stav bol hodnotený tak, ako to uviedol posudzujúci lekár (lekár Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice) v lekárskom posudku zo dňa 13.12.2011, kde pri položke č. 61 posudzujúci lekár stanovil sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 500 bodov s odôvodnením „závery zrealizované na základe klinického nálezu, včítane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície hluku“. Po preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného, pretože nebolo zistené pochybenie správnych orgánov pri kontrole bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu posudkovými lekármi prvostupňového a druhostupňového orgánu. Krajský súd hodnotil posudky posudkových lekárov, ako aj posudzujúceho lekára, v zmysle § 132 O.s.p.. Posudkový lekár prvostupňového orgánu a rovnako aj posudkový lekár druhostupňového orgánu v posudkoch nesúhlasil s lekárskym posudkom posudzujúceho lekára, pretože audiometrickým vyšetrením bol dokázaný stredný stupeň profesionálneho poškodenia sluchu - stredná nedoslýchavosť, CCS 68,15% podľa A.. Uvedené percento nedoslýchavosti bolo zistené v rámci vyšetrenia žalobcu u posudzujúceho lekára. Toto percento nebolo spochybnené ani žalobcom. Žalobca v podstate namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov a posudkov ich posudkových lekárov s tým, že stredná nedoslýchavosť nie je v Prílohe č. 4 k zákonu č. 437/2004 Z.z. uvedená, a preto je potrebné postupovať podľa bodového hodnotenia uvedeného u najbližšej porovnateľnej diagnózy - ťažkej nedoslýchavosti, ktorá je pod položkou č. 61 hodnotená v rozsahu 400 až 800 bodov. Krajský súd považoval závery posudzujúcich lekárov za objektívne ako aj presvedčivé vychádzajúce z predloženej zdravotnej dokumentácie. Pri stanovení nulového bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, konkrétne poukázali na audiometrické vyšetrenie žalobcu na Klinike pracovného lekárstva, ktoré vyšetrenie bolo vykonané v rámci hospitalizácie. Jeho záznam sa nachádza pri posudku na účely úrazovej renty zo dňa 24.02.2012. Týmto vyšetrením bol zistený len stredne ťažký stupeň nedoslýchavosti, pričom pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania podľa položky č. 61 z Prílohy č. 1, časť IV k zákonu č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že odškodňuje sa ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku a to v rozsahu 400 až 800 bodov. Žalobca namietal, že Príloha zákona č. 437/2004 Z.z. neobsahuje percentuálny rozsah poškodenia sluchu, ale iba slovné označenie „ťažká nedoslýchavosť“, ako aj to, že nie je zrejmé, z čoho žalovaný vyvodzuje, že poškodenie sluchu žalobcu ťažkej nedoslýchavosti nezodpovedá. V danom prípade pre vysvetlenie pojmov „ťažká nedoslýchavosť“ a „stredne ťažká nedoslýchavosť“, ako aj ďalších možností porúch sluchu, je potrebné použiť všeobecné posudkové hľadisko, ako všeobecné pravidlá, ktoré sa nachádzajú v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapilola VII - choroby zmyslových orgánov, oddiel B - sluch. Pod bodom 4/ je uvedený druh postihnutia - obojstranná ťažká nedoslýchavosť - 80% podľa A. a v bode 5/ je uvedený druh postihnutia - obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť - 55% podľa A.. Uvedenú charakteristiku postihnutia sluchu je možné použiť ako všeobecné pravidlo pri bodovom hodnotení spoločenského uplatnenia podľa Prílohy č. 1, časť IV, zákona č. 437/2004 Z.z., keďže v tomto zákone nie je vyšpecifikované kedy a za akých podmienok treba poruchy sluchu posúdiť za ťažkú nedoslýchavosť, stredne ťažkú nedoslýchavosť, prípadne iný druh nedoslýchavosti. Podľa názoru súdu žalovaný, ani prvostupňový správny orgán, nepostupovali v rozpore so zákonom, keď nepovažovali poruchu sluchu žalobcu za ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu z hluku, pretože podľa vyššie uvedeného všeobecného posudkového hľadiska ťažká nedoslýchavosť nastáva pri 80% podľa A. stupnice a stredne ťažká nedoslýchavosť pri 55% podľa A.. Žalovaný preto nemusel postupovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., ako to navrhoval žalobca s tým, že nakoľko stredná nedoslýchavosť nie je v Prílohe č. 4 uvedená, tak by mal žalovaný postupovať podľa bodového hodnotenia uvedeného u najbližšej porovnateľnej diagnózy - ťažšej nedoslýchavosti. Zákon č. 461/2003 Z.z. ako základný zákon o sociálnom poistení možno vrátane jeho príloh použiť aj pre prípady odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z., pokiaľ v tomto špeciálnom zákone nie sú niektoré veci upravené. V danom prípade teda zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nedošlo po vykonanej kontrole bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ku kráteniu bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku na základe úvahy posudkových lekárov, ale ku kráteniu došlo v súlade s ohodnocovaním podľa príslušných zákonov (zákon č. 461/2003 Z.z. a zákon č. 437/2004 Z.z.). Z uvedených dôvodov považoval súd žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu za správny, a preto žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal vo veci úspech, súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.