Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/121/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200570 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200570.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa K. G., nar. XX.S. XXXX, bytom Y., E. S. XXXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 460 926 2210 0 z 22.mája 2012 o prerušení konania o starobnom dôchodku, rozhodnutia totožného čísla z 2.augusta 2012 o zrušení rozhodnutia z 29.februára 2012 o odňatí invalidného dôchodku a zastavení jeho výplaty, rozhodnutia totožného čísla zo 14.júna 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutím z 3.augusta 2012 o priznaní starobného dôchodku, rozhodnutia totožného čísla z 3.augusta 2012 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia totožného čísla z 2.augusta 2012 o úprave čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutí odporkyne totožného čísla z 2.augusta 2012 o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku od júla 2003 a od 1.februára 2004, rozhodnutia odporkyne z 2.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 19.júla 2004, rozhodnutí totožného čísla z 3.augusta 2012 o vyplácaní starobného dôchodku a odňatí invalidného dôchodku a rozhodnutí z 3.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 1.januára 2010, od 1.januára 2011 a od 1.januára 2012 takto r o z h o d o l : Odvolanie navrhovateľa voči rozhodnutiu odporkyne č. 460 926 2210 0 z 22.mája 2012 odmieta. Rozhodnutie 1 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 2.augusta 2012 o zrušení rozhodnutia z 29.februára 2012 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. 460 926 2210 0 zo 14.júna 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutím 7 totožného čísla z 3.augusta 2012 o priznaní starobného dôchodku od 11.januára 2009 zrušuje podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie 2 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 3.augusta 2012 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku od 8.februára 2002 zrušuje podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie 3 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 2.augusta 2012 o úprave čiastočného invalidného dôchodku od 20.mája 2002 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie 4 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 2.augusta 2012 o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku od júla 2003 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie 5 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 2.augusta 2012 o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku od 1.februára 2004 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie 6 odporkyne č. 460 926 2210 0 2.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 19.júla 2004 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie 8 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 3.augusta 2012 o vyplácaní starobného dôchodku a odňatí invalidného dôchodku zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie 9 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 3.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2010 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie 10 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 3.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie 11 odporkyne č. 460 926 2210 0 z 3.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 22.mája 2012 odporkyňa podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila konanie o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, pretože príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Českej republiky nezaslala potvrdenie o dobách poistenia navrhovateľa, ktoré získal podľa právnych predpisov Českej republiky, bez čoho nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci v zákonom stanovenej lehote. Rozhodnutím 1 z 2.augusta 2012 odporkyňa podľa § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie č. 460 926 2210 0 z 29.februára 2012 o odňatí invalidného dôchodku s odôvodnením, že bolo nesprávne vydané. Nárok navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok bol od 8.februára 2012 opätovne posúdený a bolo o ňom správne rozhodnuté novým rozhodnutím. Rozhodnutím zo 14.júna 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutím z 3.augusta 2012 (č.7) odporkyňa priznala navrhovateľovi od 11.januára 2009 starobný dôchodok vo výške 90,90€ mesačne s poukazom na zákonné ust. § 65 ods.1, 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a článok 46 ods. 2 nariadenia Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že podľa právnych predpisov Slovenskej republiky navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek 26.septembra 2008. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané aj podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 8 912 dní (24,4165 rokov dôchodkového poistenia), preto sumu starobného dôchodku určila ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku získal podľa právnych predpisov Slovenskej aj Českej republiky celkom 13 444 dní obdobia dôchodkového poistenia, tj. 36 rokov a 304 dní. Podľa zisteného úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období aj pri aplikácii zákonného ustanovenia § 63 ods. 4 písm. f) zákona o sociálnom poistení určila hodnotu priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,6004, avšak na výpočet dôchodku podľa § 79a zákona o sociálnom poistení použila priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,7601, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok navrhovateľa, pretože tento priemerný osobný mzdový bod bol vyšší. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 26.septembru 2009 vo výške 8,9955 € a teoretickú sumu starobného dôchodku navrhovateľa vo výške 251,84413 € mesačne určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Sumu jeho starobného dôchodku patriacu k 11.januáru 2009 za obdobie jeho dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky určila ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku patriacej k uvedenému dátumu, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb poistenia získaných aj podľa právnych predpisov Českej republiky a to vo výške 84,90 € mesačne. Takto určenú pomernú sumu starobného dôchodku na základe valorizačného ust. § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila na 90,90 € mesačne. Uviedla, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol navrhovateľ zamestnaný v Českej republike, pretože jeho zamestnávateľ k 31.decembru 1992 mal sídlo na území Českej republiky. Preto všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1.januárom 1993 považovala podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní tejto zmluvy za doby zabezpečenia získané v Českej republike, za ktoré je príslušná poskytnúť dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutím 2 z 3.augusta 2012 odporkyňa podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 8.februára 2002 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 1 235,- Sk mesačne s tým, že v uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 385/2001 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že týmto mení svoje rozhodnutie zo 14.marca 2002 a 25.apríla 2002. Čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa vymerala z III. pracovnej kategórie z priemerného mesačného zárobku určeného za roky 1994, 1996-1999 vrátane, ktorý predstavoval po úprave 2 737,- Sk. Pre určenie sumy čiastočného invalidného dôchodku započítala dobu zamestnania v rozsahu 11 rokov v III. pracovnej kategórii a sumu čiastočného invalidného dôchodku určila ako 50% sumy dôchodku určenej ako 22% jeho priemerného mesačného zárobku, tj. 603,- Sk mesačne. K určenej sume čiastočného invalidného dôchodku 302,- Sk mesačne pripočítala 103,5%- né zvýšenie, tj. 312,57 Sk mesačne a pevnú sumu 620,- Sk mesačne podľa zákona č. 385/2001 Z.z.. Uviedla, že sumu čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa znížila po dodatočnom správnom posúdení príslušnosti v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení s tým, že doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia alebo naposledy pred týmto dňom a navrhovateľ ku dňu rozdelenia bol zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Českej republike. Rozhodnutím 3 z 2.augusta 2012 odporkyňa podľa § 37 ods. 1 písm. a) a 95 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravila sumu čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa od 20.mája 2002 na 1 312,- Sk mesačne s tým, že od 8.júla 2002 patrí k čiastočnému invalidnému dôchodku zvýšenie o 66,- Sk, tj. na sumu 1 378,- Sk mesačne. V dôvodoch rozhodnutia uviedla, že suma čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa sa zvýšila po dodatočnom zaplatení poistného za obdobie dôchodkového zabezpečenia od 1.apríla do 30.júna 1999, od 1.decembra do 31.decembra 1999, od 1.marca do 31.mája 2000, od 1.septembra do 12.novembra 2000. Čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa bol naďalej vymeraný z III. pracovnej kategórie, avšak s celkovou započítanou dobou zamestnania v rozsahu 12 rokov a vypočítaný z upraveného priemerného mesačného zárobku vo výške 2 828,- Sk mesačne, ktorý bol zistený za roky 1994, 1996, 1997, 1999, 2000. Dôchodok ku dňu vzniku nároku predstavoval 24% priemerného mesačného zárobku, tj. 679,- Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok predstavoval 50% z tejto sumy, tj. 340,- Sk mesačne. Bol zvýšený podľa zákona č. 385/2001 Z.z. o 103,5 %, tj. o 351,90 Sk mesačne a pevnú sumu 620,- Sk. Úhrnom predstavovala suma čiastočného invalidného dôchodku 1 312,- Sk mesačne a ďalej sa zvýšila o 5%, tj. o 66,- Sk na 1 378,- Sk. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa zmenila svoje skôr vydané rozhodnutie z 2.mája 2003. Rozhodnutím č. 4 z 2.augusta 2012 odporkyňa podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 zvýšila sumu čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa od splátky za mesiac júl 2003 na 1 461,- Sk mesačne s tým, že dôchodok bol zvýšený o 6% mesačnej sumy dôchodku, tj. o 83,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. 5 z 2.augusta 2012 odporkyňa podľa § 293a zákona o sociálnom poistení zvýšila sumu čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.februára 2004 na 1 520,- Sk mesačne, tj. o 4% mesačnej sumy dôchodku (59,- Sk). Rozhodnutím č. 6 z 2.augusta 2012 odporkyňa podľa § 73, 112 ods. 4, 293a a 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 19.júla 2004 na 1 718,- Sk mesačne a od 1.januára 2009 na základe jednotlivých v rozhodnutí citovaných valorizačných úprav a po prepočte na euromenu na 84,10 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že dňom 19.júla 2004 došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa a od uvedeného dňa presahuje 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedeným rozhodnutím zmenila svoje prv vydané rozhodnutie z 20.augusta 2004, pretože vychádzala z novourčeného priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,7601 (predtým 0,8759), ktorý zistila po správnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom jeho zamestnania pre českého zamestnávateľa ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Rozhodnutím č. 8 z 3.augusta 2012 odporkyňa v súlade s ust. § 81 ods. 1 a 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodla od 1.januára 2009 o vyplácaní starobného dôchodku vo výške 90,90 € mesačne a o súčasnom odňatí invalidného dôchodku vo výške 84,10€ s odôvodnením, že poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku sa vypláca iba 1 dôchodok a to ten, ktorého suma je vyššia. Rozhodnutím č. 9 z 3.augusta 2012 odporkyňa zvýšila od 1.januára 2010 invalidný dôchodok navrhovateľa na 93,70 € mesačne, tj. o 3,05%-né mesačné zvýšenie sumy dôchodku podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 413/2009, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2010. Rozhodnutím č. 10 z 3.augusta 2012 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa na 95,40 € mesačne od 1.januára 2011, tj. o 1,8% mesačnej sumy dôchodku podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011. Rozhodnutím č. 11 z 3.augusta 2012 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa od 1.januára 2012 na 98,60 € mesačne, tj. o 3,3% mesačnej sumy dôchodku podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012. Navrhovateľ sa voči všetkým vo výroku označeným rozhodnutiam odvolal a žiadal, aby ich krajský súd zrušil. Uviedol, že o výške jeho čiastočného invalidného dôchodku, neskôr invalidného dôchodku, bolo právoplatne rozhodnuté, preto vyjadril pochybnosť o možnosti a správnosti opätovného výpočtu týchto dôchodkových dávok vzhľadom aj na už uplynulý čas. Poukázal na to, že o priznanie starobného dôchodku požiadal na doporučenie pracovníka Sociálnej poisťovne s tým, že mu mala byť vyplácaná vyššia dôchodková dávka, jeho dôchodkové zabezpečenie sa však naopak znížilo, preto považoval postup odporkyne za nekorektný. Žiadal, aby bolo jeho dôchodkové zabezpečenie ponechané v pôvodnej výške (pred priznaním starobného dôchodku), pokiaľ sa nemá zvýšiť. Vzhľadom na časovú chronológiu vydaných rozhodnutí a ich výroky ich považoval za neprehľadné, chaotické a protichodné, bez jednoznačnej vedomosti, aký dôchodok mu patrí a ako má vo veci postupovať. Poukázal tiež na to, že odňatím invalidného dôchodku sa dostal do nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácie, čo sa odrazilo aj na jeho zdravotnom stavu. Namietal výšku priemerného osobného mzdového bodu použitého pri výpočte starobného dôchodku podľa § 79a zákona o sociálnom poistení. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznil, že nikdy nezamlčal skutočnosť, že pracoval určitý čas pre českého zamestnávateľa, hoci fyzicky pracoval len na území Slovenskej republiky. Preto nevidel dôvod na podanie osobitnej žiadosti na priznanie dôchodkovej dávky z Českej republiky. Z písomného vyjadrenia odporkyne zo 4.septembra 2012 vyplynulo, že preskúmavacie konanie ohľadom napadnutým rozhodnutí odporkyne č. 1-11 žiada zastaviť s tým, že po správnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bolo o jeho dôchodkových nárokoch správne rozhodnuté. Na pojednávaní pred krajským súdom odporkyňa uviedla, že po vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok by bol jeho dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok zo zákona prekvalifikovaný na starobný dôchodok, pokiaľ by nepožiadal o priznanie starobného dôchodku. Keďže tak urobil žiadosťou z 11.januára 2012, odporkyňa musela o nej konať. Pri zisťovaní skutkového stavu veci zistila, že v minulosti, pri priznávaní čiastočného invalidného dôchodku v roku 2002 navrhovateľ neuviedol, že v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky pracoval viac ako 1 rok pre zamestnávateľa so sídlom v Českej republike a ani nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku aj z Českej republiky. Uvedená okolnosť však mala vplyv na výšku pôvodne priznaného čiastočného invalidného dôchodku, neskôr invalidného dôchodku (2004) aj na výšku starobného dôchodku, pretože všetky doby poistenia získané do 1.januára 1993 mali byť pre účely dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa zhodnotené Českou správou sociálneho zabezpečenia. Tým bola navrhovateľom uvedená do omylu a nesprávne v roku 2002, resp. v roku 2004 určila výšku priznaného čiastočného invalidného dôchodku, neskôr invalidného dôchodku, preto musela označenými preskúmavanými rozhodnutiami napraviť pochybenie vzniknuté nesprávnym výpočtom. Všetky relevantné podklady zaslala aj Českej správe sociálneho zabezpečenia ktorá, pokiaľ budú na to splnené zákonné podmienky podľa právnych predpisov Českej republiky rozhodne o výške čiastočného invalidného dôchodku, resp. invalidného dôchodku navrhovateľa s ohľadom na doby poistenia získané do 1.januára 1993 a následne bude priznaná dôchodková dávka zúčtovaná s už poskytnutými sumami zo strany Sociálnej poisťovne. O priznanie starobného dôchodku z Českej republiky navrhovateľ nepožiadal. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie čiastočného invalidného dôchodku, invalidného dôchodku, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými podkladmi relevantnými pre výpočet čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku v rokoch 2002 a 2004, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s osobnými listami dôchodkového poistenia, ktoré boli súčasťou rozhodnutí o priznaní čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku, s korešpondenciou medzi Sociálnou poisťovňou Slovenskej republiky a Českou správou sociálneho zabezpečenia, s rozhodnutiami odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku v roku 2002, jeho zvyšovaní, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku v roku 2004 a jeho následnom zvyšovaní, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že vo výroku označené rozhodnutia odporkyne, ktoré boli zrušené, boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, zrušil ich v súlade s týmto zákonným ustanovením a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni ohľadom niektorých z nich na ďalšie konanie. Niektoré z nich zrušil ako nesprávne vydané bez potreby ďalšieho konania odporkyňou. Odvolanie navrhovateľa voči označenému rozhodnutiu odporkyne z 22.mája 2012 odmietol podľa § 250p) Občianskeho súdneho poriadku, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré preskúmaniu nepodlieha. Rozhodnutie 1 z 2.augusta 2012 o zrušení rozhodnutia z 22.februára 2012 potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa z 31.januára 2002 bol navrhovateľ od 8.februára 2002 uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V prehľade o zamestnaní, ktorý bol súčasťou podanej žiadosti o dôchodok je uvedené, že v období od 1.januára 1993 do 30.apríla 1993 bol zamestnávateľom navrhovateľa Pavel Pluhař & Co, s.r.o. so sídlom Sportovní hala, Praha 7. V nasledujúcej položke bolo uvedené, že k 31.decembra 1992 vykonával prácu len na území Slovenskej republiky. Súčasťou administratívneho spisu bol evidenčný list dôchodkového zabezpečenia vydaný Pavlom Pluhařom & Co spol. s.r.o. so sídlom Sportovní hala Praha 7 a potvrdený Pražskou správou sociálneho zabezpečenia 4.októbra 1993, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ bol u označeného zamestnávateľa nepretržite zamestnaný od 1.januára 1992 do 30.apríla 1993 a odporkyňa ho mala podľa údajov uvedených v hornej časti listiny k dispozícii už v roku 2002. Na základe uvedeného bolo navrhovateľovi rozhodnutím odporkyne zo 14.marca 2002 priznaný od 8.februára 2002 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2 181,- Sk mesačne, ktorý bol vypočítaný z upraveného priemerného mesačného zárobku získaného v rokoch 1994, 1996-1999 vrátane vo výške 2 737,- Sk. Pre určenie sumy čiastočného invalidného dôchodku bola započítaná doba zamestnania v rozsahu 34 rokov, pre výšku dôchodku bolo rozhodujúcich 31 rokov v III. pracovnej kategórii. Dôchodok ku dňu vzniku nároku predstavoval 56% dosiahnutého priemerného mesačného zárobku a čiastočný invalidný dôchodok predstavoval polovicu z tejto sumy. Rozhodnutím z 25.apríla 2002 bola suma čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa od 8.februára 2002 upravená na 2 434,- Sk mesačne po dodatočnom zhodnotení novopreukázanej doby zamestnania a hrubého zárobku. Toto rozhodnutie bolo zmenené ďalším rozhodnutím z 2.mája 2003, ktorým bol od 20.mája 2002 upravený čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa na sumu 2 622,- Sk mesačne po dodatočnom zhodnotení ďalšej novopreukázanej doby zamestnania a hrubého zárobku. Rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, resp. úprave jeho sumy nadobudli právoplatnosť, pretože neboli napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľa. 7.júla 2004 požiadal navrhovateľ o priznanie invalidného dôchodku. Posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Soicálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene bol navrhovateľ od uvedeného dňa uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení so 75%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti. Rozhodnutím z 20.augusta 2004 bola suma jeho invalidného dôchodku zvýšená od 19.júla 2004 na 6 018,- Sk mesačne s tým, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol 8.februára 2002. Pri určení sumy invalidného dôchodku odporkyňa vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,8759. Bez podaného odvolania rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. 11.januára 2012 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 11.januára 2009. V prehľade dôb zamestnania, ktorý bol súčasťou podanej žiadosti je uvedené, že údaje sú totožné ako v žiadosti o čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok. V poznámkach a vyjadreniach k žiadosti bolo pracovníkom Sociálnej poisťovne uvedené, že navrhovateľ ako žiadateľ o starobný dôchodok v predchádzajúcich konaniach o invalidnom dôchodku neuviedol dobu zamestnania u Pavla Pluhařa & Co s.r.o. Praha 7 od 1.januára 1992 do 30.apríla 1993. S Českou správou sociálneho zabezpečenia začala odporkyňa komunikovať až po podaní žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutiami preskúmavanými v tomto konaní bol navrhovateľovi najskôr odňatý invalidný dôchodok, neskôr bolo v rámci autoremedúry odporkyňou uvedené rozhodnutie zrušené a o čiastočnom invalidnom dôchodku navrhovateľa a o jeho invalidnom dôchodku bolo opätovne rozhodnuté spätne od vzniku nároku na tieto dôchodkové dávky tak, že pre určenie ich sumy boli zhodnotené len doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a doby poistenia získané do 31.decembra 1992 zohľadnené neboli, pretože k uvedenému dátumu navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Odporkyňa rozhodla na základe podanej žiadosti navrhovateľa o priznaní starobného dôchodku, ktorého výšku určila pomerne podľa celkovej doby poistenia a doby poistenia získanej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Pri určení sumy starobného dôchodku rozhodnutím zo 14.júna 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutím z 3.augusta 2012 použila pre výpočet priemerný osobný mzdový bod, ktorý novourčila v rozhodnutí z 2.augusta 2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 19.júla 2004. Po takomto určení súm invalidného a starobného dôchodku, na ktoré dňom priznania nároku na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi súbežný nárok rozhodla o vyplácaní starobného dôchodku ako vyššej dôchodkovej dávky a odňatí invalidného dôchodku ako nižšej dôchodkovej dávky a to rozhodnutím 8 z 3.augusta 2012. Rozhodnutiami 9,10, a 11 rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa postupne od 1.januára 2010, 1.januára 2011 a 1.januára 2012. Podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku súd odmietne opravný prostriedok, ktorým sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha. Podmienky prerušenia konania upravuje ust. § 193 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z jeho ods. 4 vyplýva, že proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať. S poukazom na uvedené krajský súd odmietol odvolanie navrhovateľa, ktoré smerovalo voči rozhodnutiu odporkyne z 22.mája 2012 o prerušení konania o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím z 29.februára 2012 odporkyňa odňala navrhovateľovi dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok od 8.apríla 2012, odkedy aj jeho výplatu zastavila s poukazom na to, že všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1.januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. V rámci ďalšieho konania odporkyňa zistila, že uvedené rozhodnutie nebolo správne vydané, pretože navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok aj podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, preto nebol dôvod na jeho odňatie. Preto rozhodnutím 7 z 3.augusta 2012 rozhodnutie z 29.februára 2012 zrušila tak, ako jej to umožňuje zákonné ust. § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že v rámci autoremedúry vydané rozhodnutie z 2.augusta 2012 o zrušení rozhodnutia z 29.februára 2012 bolo vydané v súlade so zákonom, krajský súd ho ako vecne správne potvrdil. Podľa § 112 ods. 3,4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí. Dávka sa vypláca v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Z cit. zákonných ustanovení vyplýva, že zákonom vyžadovaným predpokladom pre zmenu sumy už vyplácanej dôchodkovej dávky je zmena v skutočnostiach, ktoré boli rozhodujúce pre jej určenie. K zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky nie je možné pristúpiť, ak nedošlo k žiadnej zmene v skutkových zisteniach, z ktorých sa vychádzalo pri priznaní dôchodkovej dávky. Z vyššie zhrnutých skutkových zistení a právnych dôsledkov, ktoré z nich odporkyňa preskúmavanými rozhodnutiami vyvodila je zrejmé, že rozhodnutiami 2-6 odporkyňa opätovne rozhodovala o nároku navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok, invalidný dôchodok, i o jeho zvýšeniach spätne k dátumu, ku ktorému bolo o uvedenom prvýkrát rozhodnuté, pretože pri podaní žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zistila, že pri prvotnom rozhodovaní nebolo navrhovateľovi v súvislosti s rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky k 1.januáru 1993 správne započítané obdobie dôchodkového poistenia. V tom čase odporkyňa pre určenie sumy priznaných dôchodkových dávok započítala navrhovateľovi celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu rozhodovania napriek tomu, že ku dňu rozdelenia spoločného štátu navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, preto mala podľa vyššie citovanej zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou zhodnotiť obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa po 31.decembri 1992 ( v skutočnosti až po 31.apríli 1993). Odporkyňa tvrdila, že uvedenú skutočnosť v tom čase nevedela, čo sa v konaní ukázalo ako tvrdenie nepravdivé. Z podanej žiadosti o priznanie čiastočného invalidného dôchodku jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ uviedol trvanie svojho zamestnania v rokoch 1992-1993 u českého zamestnávateľa a súčasťou administratívneho spisu bol aj evidenčný list dôchodkového zabezpečenia potvrdený týmto zamestnávateľom, ktorý mala odporkyňa v roku 2002, tj. pri prvom rozhodovaní o priznaní čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľovi k dispozícii. To znamená, že v konaní nebola zistená žiadna nová skutková okolnosť, ktorá by bola dôvodom pre zmenu výšky priznanej a vyplácanej dôchodkovej dávky (invalidného a čiastočného invalidného dôchodku), preto neboli splnené zákonné predpoklady pre nové posudzovanie nároku navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok, invalidný dôchodok a ich výšku. Rozhodnutia odporkyne 2-6 boli v týchto súvislostiach vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nebol naplnený skutkový a tým ani zákonný predpoklad pre nové posudzovanie nároku navrhovateľa na čiastočný invalidný dôchodok, resp. invalidný dôchodok a jeho výšku. Preto krajský súd uvedené rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku zrušil ako rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom bez potreby nového konania a rozhodnutia odporkyne. Z uvedeného právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci vyplynula aj nesprávnosť rozhodnutia odporkyne zo 14.júna 2012 v znení jeho zmeny rozhodnutím 7 z 3.augusta 2012 o priznaní starobného dôchodku od 11.januára 2009. Uvedené rozhodnutie krajský súd zrušil, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Pri určení sumy starobného dôchodku odporkyňa správne aplikovala v ňom citované zákonné ustanovenia týkajúce sa podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky, správne tiež aplikovala čl. 7 ods. 2 písm. c) prílohy 3 Nariadenie Rady EHS 1408/71 a čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a správne pre určenie sumy starobného dôchodku považovala za doby poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky len doby poistenia získané od 1.mája 1993 a do 30.apríla 1993 považovala správne doby poistenia za doby získané podľa právnych predpisov Českej republiky. Nesprávne však pri aplikácii zákonného ust. § 79a zákona o sociálnom poistení vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,7601, ktorý bol novourčený pri opätovnom posudzovaní nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok a jeho výšku rozhodnutím 6 z 2.augusta 2012, čo považoval krajský súd z dôvodov vyššie uvedených za nesprávne. Tým, že pre výpočet sumy starobného dôchodku bol použitý nesprávne zistený priemerný osobný mzdový bod nie je správne určená ani jeho výška. Z ust. § 79a zákona o sociálnom poistení vyplýva, že suma starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Pôvodne určená suma invalidného dôchodku navrhovateľa rozhodnutím z 20.augusta 2004 bola určená aj z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,8759, tj. z vyššieho, než ktorý bol použitý pri výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa. Vo veci starobného dôchodku navrhovateľa bola vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie s tým, že pri správne aplikovaných zákonných ustanoveniach je potrebné určiť sumu starobného dôchodku s použitím priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený v roku 2004 pri určení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa. Rozhodnutie 8 z 3.augusta 2012 o vyplácaní starobného dôchodku navrhovateľovi a odňatí invalidného dôchodku krajský súd zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v nesprávnom určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa a v nedôvodnom novom určení sumy jeho invalidného dôchodku. Vznikom nároku navrhovateľa na starobný dôchodok došlo uňho k súbehu dvoch dôchodkových dávok a to invalidného aj starobného dôchodku, preto odporkyňa bude v ďalšom konaní opäť aplikovať zákonné ust. § 81 ods.1 zákona o sociálnom poistení a po správnom určení sumy starobného dôchodku navrhovateľa a pre porovnanie použitého invalidného dôchodku v správnej výške rozhodne o výplate vyššej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na nižšiu dôchodkovú dávku zanikne tak ako to vyplýva z ust. § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie odporkyne č. 9, 10, a 11 z 3.augusta 2012 sa týkali valorizačného zvýšenia invalidného dôchodku. Uvedené rozhodnutia boli nesprávne, pretože podľa predchádzajúceho rozhodnutia č. 8 sa navrhovateľ mal stať poberateľom starobného dôchodku, tzn., že do úvahy prichádzalo zvyšovanie starobného dôchodku navrhovateľa, ale nesprávne boli aj preto, že vychádzali z nesprávne určeného základu. Pokiaľ nie je správne určená suma dôchodkovej dávky nemôže byť správne určené ani jej zvýšenie, preto krajský súd zrušil aj označené rozhodnutia. V novom konaní po správne určenej sume starobného dôchodku navrhovateľa a invalidného dôchodku, na ktoré mu súbežne vzniká nárok, po správnom rozhodnutí o ďalšom vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky a zániku nároku na nižšiu dôchodkovú dávku rozhodne opätovne aj o valorizácii dôchodkovej dávky, ktorá bude navrhovateľovi v súlade s vyššie uvedeným vyplácaná. Vo vyššie uvedených súvislostiach, týkajúcich sa správneho posúdenia obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa relevantného pre výpočet čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku z dôchodkového systému Slovenskej republiky bolo právne bezvýznamné, či navrhovateľ v roku 2002 požiadal, resp. nepožiadal o priznanie týchto dôchodkových dávok aj zo sociálneho systému Českej republiky. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepochybil ani tým, že v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku (rok 2002) uviedol, že pracoval len na území Slovenskej republiky, čo zodpovedalo skutočnosti. V súlade s reálnym stavom veci označil svojho zamestnávateľa so sídlom v Prahe 7. Bolo povinnosťou odporkyne ako vo veci konajúceho a rozhodujúceho orgánu štátnej správy poznať úpravu právnych vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou po rozdelení spoločného štátu a správne ju aplikovať. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.