Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200586 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky M. N., nar. X. V. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX N. proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o vdovskom dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 545 807 2939 zo dňa 21. februára 2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. 545 807 2939 z 21. 02. 2012 podľa § 45 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. priznala navrhovateľke vdovský dôchodok s účinnosťou od 23. 01. 2009 v sume 79,40 Eur mesačne. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že podľa § 259 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01. 01. 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Podľa § 45 zákona č.100/1988 Zb. navrhovateľka splnila podmienky pre priznanie vdovského dôchodku, pretože jej manžel v čase smrti mal nárok na invalidný dôchodok po prepočítaní konverzným kurzom v sume 123,60 Eur a podľa § 47 citovaného zákona vdovský dôchodok je 60 % z tejto sumy čo je 74,20 Eur mesačne. Odporkyňa ďalej citovala § 112 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie, ktorým žiadala priznať vdovský dôchodok od 02. 03. 1998 tak ako to žiadala v žiadosti zo dňa 23.01.2012. Navrhovateľka tiež uviedla, že o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku žiadala už v roku 2007, ale pracovníčkou poisťovne jej bolo povedané, že nemá nárok a aby prišla keď dosiahne dôchodkový vek. Keď navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek pre priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok bolo jej povedané, že má nárok aj na vdovský dôchodok. Odporkyňa zaujala k opravnému prostriedku navrhovateľky písomné stanovisko zo dňa 19. 06. 2012, v ktorom poukázala na skutkové a právne dôvody, pre ktoré nie je možné opravnému prostriedku navrhovateľky vyhovieť. Odporkyňa v stanovisku okrem iného uviedla, že vdovský dôchodok bol navrhovateľke priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 545 807 2939 zo dňa 02. 04. 1997 podľa ust. § 45 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 02. 03. 1997 v sume 2 234,-- Sk mesačne. Rozhodnutím č. 544 807 2939 zo dňa 12. 01. 1998 bol navrhovateľke podľa ust. § 46 a § 96 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení /ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“/ v znení neskorších predpisov od 02. 03. 1998 odňatý vdovský dôchodok a súčasne bola uvedeným rozhodnutím zastavená jeho výplata. Uvedeným rozhodnutím nebola teda len zastavená výplata vdovského dôchodku, ale zanikol samotný nárok na vdovský dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že v prípade splnenia podmienok podľa § 46 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení je potrebné podať formálnu žiadosť o vdovský dôchodok. Podľa § 46 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak je invalidná, stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vychovala aspoň tri deti, dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti, dosiahla vek 50 rokov alebo dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1 alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. Navrhovateľka splnila podmienku dosiahnutia 45 rokov veku a výchovy aspoň dvoch detí 07. 08. 1999. O vdovský dôchodok však za účinnosti zákona o sociálnom zabezpečení, t.j. do 31. 12. 2003, nepožiadala. Navrhovateľka v opravnom prostriedku uvádza, že o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku požiadala v roku 2007. V dávkovom spise sa nachádza neformálna žiadosť o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku navrhovateľky zo dňa 17. 01. 2007, ktorá bola Sociálnej poisťovni, ústredie doručená 22. 01. 2007. Podľa uvedenej žiadosti navrhovateľka žiada o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku od 01. 08. 2006. Sociálna poisťovňa, ústredie listom odoslaným 06. 02. 2007 navrhovateľke oznámila, že splnila jednu podmienku nároku na vdovský dôchodok aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela do dvoch rokov od zániku predošlého nároku /t.j. podmienku dosiahnutia veku 45 rokov a výchovy dvoch detí. Keďže došlo k zániku nároku na vdovský dôchodok, bolo navrhovateľke oznámené, že je potrebné o priznanie vdovského dôchodku požiadať na predpísanom tlačive prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Navrhovateľka bola informovaná aj o skutočnosti, že podľa ust. § 112 ods. 1 zákona je možné priznať dôchodkovú dávku najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku. Navrhovateľka uvádza, že aj s listom Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05. 02. 2007 šla na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici, kde bola informovaná, že nemá nárok na vdovský dôchodok. O uvedenom tvrdení neexistuje žiadny záznam, v dávkovom spise sa nenachádza žiadna informácia, že navrhovateľka urobila na príslušnej pobočke v Banskej Bystrici úkon, ktorý podľa vyššie citovaných ustanovení možno považovať za uplatnenie nároku na vdovský dôchodok. Poznamenávame, že navrhovateľka podľa písomností nachádzajúcich sa v jej dávkovom spise požiadala o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku už v roku 2004. Urobila tak listom doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie 14. 10. 2004. Aj na uvedený list jej Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila, že o priznanie dôchodku podľa § 184 ods. 5 zákona v znení zákona č. 5/2004 Z.z. je potrebné požiadať na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Navrhovateľka bola informovaná, že s požiadavkou o spísanie žiadosti o vdovský dôchodok a o prípadné ďalšie informácie je potrebné obrátiť sa na pobočku Sociálnej poisťovne príslušnú podľa miesta trvalého pobytu. Navrhovateľka bola o uvedených skutočnostiach informovaná listom odoslaným Sociálnou poisťovňou, ústredie 29. 10. 2004. Ani v tomto prípadne si navrhovateľka nárok na vdovský dôchodok zákonom ustanoveným spôsobom neuplatnila. Sociálna poisťovňa, ústredie teda opakovane informovala navrhovateľku o spôsobe uplatnenia nároku na vdovský dôchodok. Navrhovateľka si nárok uplatnila až 23. 01. 2012, z uvedeného dôvodu nie je možné priznať vdovský dôchodok od skoršieho dátumu ako 23. 01. 2009. Odporkyňa zaslala súdu aj doplňujúce vyjadrenie zo dňa 19. 07. 2012, v prílohe ktorého zaslala vyjadrenie pobočky Sociálnej poisťovni v Banskej Bystrici, vysunuté pracovisko Brezno. Pracovníčky tejto pobočky uviedli, že tvrdenie navrhovateľky sa nezakladá na pravde, pretože ak by sa dostavila na pobočku v roku 2007 aj s listom Sociálnej poisťovne zo dňa 05. 02. 2007, ktorým bola informovaná, aby oficiálne požiadala o vdovský dôchodok je nemysliteľné, aby to nerešpektovali. Pracovníčky tiež uviedli, že na dôchodkovom oddelení pracujú od roku 1991 a nikdy sa nestalo, aby niekomu nespísali žiadosť o dôchodok, aj keď mali vedomosť, že nespĺňa podmienky pre priznanie dávky. Spísanú žiadosť zaslali na ústredie, aby žiadateľ dostal od ústredia rozhodnutie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 05. 09. 2012 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na dôvody uvedené v opravnom prostriedku a trvala na svojich vyjadreniach, že prvý krát navštívila pobočku ako 45 ročná a vtedy jej len ústne povedali, že nemá nárok na vdovský dôchodok. Potom prišla na pobočku ako 50 ročná v roku 2004 a vtedy s ňou spísali žiadosť, ktorú poslala do Bratislavy na SP-ú, odkiaľ jej prišla odpoveď, že o vdovský dôchodok musí požiadať na predpísanom tlačive. Na základe listu išla do pobočka, kde jej mali povedať, že nemá nárok na vdovský dôchodok. Situácia sa opakovala aj v roku 2007. V januári 2012 sa išla informovať ohľadne predčasného starobného dôchodku a bolo jej povedané, že spĺňa podmienky aj na vdovský dôchodok. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 19. 06. 2012, ako aj zo dňa 19. 07. 2012, kde sú uvedené podrobné právne skutkové dôvody, pre ktoré bol navrhovateľke priznaný vdovský dôchodok 3 roky spätne. Podľa § 131 OSP ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení. Krajský súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 23. 01. 2012 požiadala o priznanie vdovského dôchodku od 02.03.1998. Podľa § 184 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Podľa ods. 5 prvej a druhej vety citovaného paragrafu žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v ods. 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným SP. Podľa § 112 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Na základe žiadosti navrhovateľka zo dňa 23. 01. 2012 v zmysle citovaných právnych predpisov odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľke vdovský dôchodok od 23.01.2009, t.j. 3 roky spätne od uplatnenia nároku na vdovský dôchodok. V zmysle citovaných právnych predpisov je právne irelevantné, že navrhovateľka požiadala o priznanie vdovského dôchodku od 02.03.1998. Podľa § 259 ods. 1 zákona č.461/2003 Z .z. o sociálnom poistení v znení zákona č.721/2004 Z.z. nárok navrhovateľky na vdovský dôchodok je potrebné posudzovať podľa zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 12. 01. 1998 podľa § 46 a § 96 zákona č.100/1988 Zb. odňala navrhovateľke vdovský dôchodok od 02. 03. 1998 a súčasne zastavila jeho výplatu, pretože navrhovateľka nesplnila ani jednu z podmienok na dlhšie vyplácanie vdovského dôchodku. Navrhovateľka splnila podmienku dosiahnutia 45 rokov veku a výchovy aspoň dvoch detí dňa 07. 08. 1999. Toto je dátum od, ktorého by navrhovateľka mala nárok na priznanie a vyplácanie vdovského dôchodku, keby oň požiadala. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka ku dňu 02. 03. 1998 nesplnila podmienky pre priznanie a vyplácanie vdovského dôchodku. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky o jej návštevách pobočky odporkyne v Brezne súd vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie, pretože z listov odporkyne zo dňa 29. 10. 2004 a zo dňa 05. 02. 2007 mal preukázané, že navrhovateľka bola informovaná o postupe pri uplatnení nároku na vdovský dôchodok. Na základe takto vykonaného preskúmania súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka v konaní nebola úspešná a preto jej nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.