Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200689 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200689.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Revúca, Remeselnícka 1, 050 01 Revúca za účasti: E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-312/12 zo dňa 10.05.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Revúca č. V-312/12 zo dňa 10.05.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške 33,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Revúca (ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V-312/12 zo dňa 10.05.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 43/2012-PTR zo dňa 06.03.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a záložcom E. M., U. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k.ú. U., zapísané na LV č. XXX, s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) s odôvodnením, že podmienky vkladu nie sú z hľadiska § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona splnené. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že dohoda o splnomocnení priložená k návrhu na vklad je formulárovým typom zmluvy, kde je splnomocnenec uvedený priamo v texte zmluvy a splnomocniteľ tak nemá možnosť ovplyvniť jeho výber. Predmetné splnomocnenie podpísal splnomocniteľ 26.08.2011 a splnomocnenec splnomocnenie prevzal dňa 06.03.2012, teda v deň podpísania záložnej zmluvy, pričom podpis splnomocniteľa na dohode je úradne osvedčený dňa 26.08.2011. Splnomocnenec sa v čase podpísania splnomocnenia a ani neskôr nedozvedel, kto a či jeho splnomocnenie prijal. Poukázal na to, že splnomocnenec ani splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o splnomocnení nevedeli, akých konkrétnych nehnuteľností sa bude splnomocnenie dotýkať. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Obč. zák. (OZ). Ďalej uviedol, že dohoda o splnomocnení neobsahuje údaje týkajúce sa predmetu zálohu, keďže pri pozemku parc. č. 524/2 a 524/4 nie je uvedený druh pozemku a výmera. Podľa odporcu splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy a obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti v označení nehnuteľností, ako vyžaduje zákon pre zmluvy v zmysle ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona (R 26/1956). Odporca ďalej v odôvodnení uviedol citáciu ustanovení § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 22 OZ a konštatoval, „že dohoda o splnomocnení uzavretá podľa § 31 OZ absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 je absolútne neplatná podľa § 31 OZ“. Odporca napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že v čl. II. záložnej zmluvy je uvedené, že pohľadávka záložného veriteľa vznikla na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.08.2011, pričom samotnú zmluvu o úvere odporca považoval za neplatnú s poukazom na § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi spočíva podľa odporcu v tom, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- eur a na druhej strane dlžník má zaplatiť veriteľovi túto poskytnutú sumu zvýšenú o poplatky vo výške 322,- eur, čím má celkovo zaplatiť 672,- eur. Odporca z vyššie uvedených skutočností dovodil, že splnomocnený zástupca nemá oprávnenie nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami záložcu, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky povolenia vkladu, čo považoval za dôvod na zamietnutie tohto návrhu podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo preto splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Rovnako odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že plnomocenstvo bolo uzatvorené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Dohoda bola podľa tvrdenia odvolateľa uzatvorená na žiadosť záložcu po osobnom prerokovaní a po príslušnom poučení. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať a nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Odvolateľ (veriteľ) sa na tomto právnom úkone nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval, alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Podľa odvolateľa predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Záver správneho orgánu, že veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, nemá oporu v listinách tvoriacich obsah spisu a správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku, pričom sa zaviazal dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Dohoda o splnomocnení podľa odvolateľa spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Správny orgán teda vec nesprávne právne posúdil a jeho závery vychádzajú z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolateľ ďalej namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď podľa odôvodnenia skúmal rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Takáto právomoc nevyplýva správnemu orgánu zo žiadneho právneho predpisu, prináleží súdu v občianskom súdnom konaní, a preto odvolateľ takýto postup odporcu považuje za nezákonný. V tejto časti je súčasne podľa odvolateľa odôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a navyše zmluva o úvere nie je obsahom spisu správneho orgánu, pričom správny orgán určil jej neplatnosť bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom a tak nemohol spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Odvolateľ napokon považoval za nesprávny aj názor správneho orgánu, že plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Katastrálny zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (okrem § 42 ods. 3), zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu požiadavku a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje Občiansky zákonník, ani tento však neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny, pričom za zmluvu je považovaný právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá cit. ust. § 42 Katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného vyplýva, že predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona a v danom prípade je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetnú námietku preto odvolateľ čo do právneho posúdenia považoval za nesprávnu. Odvolateľ napokon poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2012 uviedla, že na napadnutom rozhodnutí trvá a žiada ho potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností a napadnuté rozhodnutie. Súčasne vypočul zástupkyňu odporcu a ďalšiu účastníčku konania. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v rozhodnutí, pričom v súvislosti s posúdením uzatvorenej zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej s dobrými mravmi správny orgán vychádzal z údajov, ktoré boli uvedené o tejto zmluve priamo v záložnej zmluve, pričom vychádzali z judikatúry Krajského súdu v Banskej Bystrici. Ďalšia účastníčka na pojednávaní opísala okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere. Uviedla, že si požičala u spoločnosti navrhovateľa peniaze aj v minulosti, tieto splatila a v tomto prípade si išla požičať peniaze do Tornale, do kancelárie Pohotovosti. V kancelárii jej dali podpísať zmluvu, pričom pri podpise tejto zmluvy, ako aj ostatných listín, ktoré obdržala, boli okrem nej a jej nevesty prítomné len dve pracovníčky Pohotovosti. Nikto iný tam prítomný nebol. Pracovníčky Pohotovosti dali ďalšej účastníčke podpísať listiny, išla overiť podpisy na týchto listinách a mala za to, že podpísala zmluvu o úvere. Uviedla, že nevedela o tom a nikto ju ani neupozornil, ani jej nepovedal, že okrem zmluvy, na základe ktorej si požičala peniaze, ktoré potrebovala na vyplatenie elektriny, podpisuje aj nejakú inú dohodu. Dohodu o splnomocnení, ktorá jej bola daná k nahliadnutiu na pojednávaní doma nemá, ani nevedela, že takúto dohodu pospisuje, nikto jej nevysvetlil, čo podpisuje, túto nečítala a keby ju aj bola čítala, tak by jej nerozumela. Ďalej uviedla, že nevedela o tom, že nejaká spoločnosť ProHelp existuje, nikdy o nej nepočula, nebola s nimi v kontakte. Nevedela o tom, že by bola podpisovala, alebo že by za ňu niekto podpisoval záložnú zmluvu, o tejto skutočnosti sa dozvedela až potom, ako jej bolo doručené rozhodnutie zo správy katastra, ktorému však taktiež celkom nerozumela. Napokon uviedla, že záväzky zo zmluvy o úvere platí pravidelne, o čom môže predložiť šeky, okrem obdobia, kedy bola v nemocnici po infarkte. V tom období splátky neplatila, prišla jej upomienka, po návrate z nemocnice však opäť platby začala navrhovateľovi posielať. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 10.04.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 43/2012-PTR zo dňa 06.03.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom - E. M. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. U., ktorých spoluvlastníčkou v podiele 1 je ďalšia účastníčka ako záložca. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 26.08.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi E. M. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa 26.08.2011 v Tornali (s overeným podpisom v Meste Tornaľa dňa 26.08.2011) vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru.“ Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná až dňa 06.03.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.08.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede ďalšej účastníčky, ktorá uviedla, že pri podpisovaní zmlúv bola prítomná len ona, jej nevesta a dve pracovníčky Pohotovosti, ktoré jej predložili k podpisu všetky listiny, ona ich podpísala a následne dala overiť na nich svoj podpis. Z dohody o splnomocnení je zrejmé, že údaje týkajúce sa záhlavia (údaje o splnomocniteľovi) a údaje týkajúce sa špecifikácie nehnuteľností, ako aj uvedenie zástupcu splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci F. P., sú vyplnené evidentne iným druhom písma. Z výpovede dlžníčky - ďalšej účastníčky vyplýva, že všetky listiny podpisovala 26.08.2011 za prítomnosti zástupkýň Pohotovosti a svojej nevesty, pričom pracovníčky Pohotovosti ju osobitne neinformovali, že okrem úverovej zmluvy podpisuje aj dohodu o splnomocnení, nebola poučená o jej obsahu, ani o dôsledkoch podpísania tejto dohody. Z jej výpovede ďalej vyplýva, že si nebola vedomá skutočnosti, že okrem zmluvy o úvere (za účelom podpísania ktorej prišla do kancelárie Pohotovosti v Tornali), podpisuje aj dohodu o splnomocnení, nemá ju k dispozícii, združenie ProHelp nepozná, nebola v kontakte s nikým z tohto združenia. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 10.04.2012 na Správe katastra Revúca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa záložnej zmluvy č. 43/2012-PTR zo dňa 06.03.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a E. M. zastúpenou subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp F. P.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľ je v nej označená E. M., ktorá podpísala túto dohodu v Tornali dňa 26.08.2011, kedy bol overený aj jej podpis a ako splnomocnenec je označené: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení F. P. - predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 06.03.2012. Správa katastra Revúca preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na zásade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ust. § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo skúseností zo svojej rozhodovacej praxe. Podľa § 22 ods. 1 a 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocnencom podpísaná v Tornali dňa 26.08.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a E. M. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná až 06.03.2012, ako aj z výpovede ďalšej účastníčky konania vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Tornali dňa 26.08.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľa E. M. dňom 26.08.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z výpovede samotnej dlžníčky na pojednávaní je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že takýto subjekt nepozná, nebola s ním v kontakte a nikto iný okrem pracovníčok Pohotovosti s.r.o. Bratislava a jej nevesty nebol pri podpise dohody prítomný, spoločnosť ProHelp sa s dlžníčkou ani nekontaktovala. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Z výpovede dlžníčky naopak vyplynulo, že okrem toho, že združenie ProHelp nepozná a nestretla sa s jeho zástupcom, o uzavretí dohody o splnomocnení nevedela, nikto ju na podpísanie tejto dohody neupozornil, nevysvetlil jej dosah jej podpísania a túto nemala ani k dispozícii. Z uvedeného potom vyplýva, že správny orgán postupoval správne, keď posúdil dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom prípade takýto právny úkon nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Pre úplnosť je možné uviesť, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava datovanú a splnomocniteľom E. M. podpísanú v Tornali dňa 26.08.2011, pričom akceptácia tejto dohody bola zo strany splnomocnenca datovaná a podpísaná dňa 06.03.2011 v Bratislave, t.j. cca o 7 mesiacov neskôr. K návrhu na vklad neboli pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne dovodiť, že prijatie návrhu bolo urobené včas, a teda absentujú dôkazy o tom, že dlžníčka bola v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ešte svojím návrhom na uzavretie dohody o splnomocnení (za podmienky, že by sa jednalo o platný právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 OZ viazaná, resp. ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Súd sa stotožnil aj so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt podľa výpovede splnomocniteľ ani nepozná), bolo podľa zistených okolností uzatvorenia zmluvy predložené pracovníčkou (mandatárom) záložného veriteľa (odvolateľ), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany a akceptácia návrhu cca o 7 mesiacov neskôr od podpisu splnomocniteľa, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) nasvedčujú tomu, že dlžníčka (záložca) ako splnomocniteľ nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jej záujmy, keďže tlačivo Dohody o plnomocenstve s vopred určeným a vyznačeným splnomocnencom bolo dlžníčke predložený v kancelárii veriteľa pri uzatváraní Zmluvy o úvere, pričom z okolností prípadu zistených z výpovede ďalšej účastníčky vyplýva, že toto tlačivo bolo predložené zástupkyňou veriteľa. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníčke pri podpise zmluvy o úvere, nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom skutočne nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Súd preto odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžníčka sa rozhodla pre udelenie plnomocenstva sama, zástupca splnomocnenie s dlžníčkou osobne prerokoval a poskytol jej potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a z výpovede ďalšej účastníčky súčasne vyplýva, že splnomocnenca si nevybrala, keďže uvedené združenie nepoznala. O skutočnosti, že uzatvorila dohodu o splnomocnení, resp. že udeľuje nejakému subjektu splnomocnenie ani nevedela. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom, správny orgán zistil dostatočne skutkový stav a dohodu o splnomocnení správne právne posúdil. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím zamietol, a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Súd považuje za potrebné poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý napríklad v rozsudku sp. zn. 2Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 o.i. konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo sa týmito zmluvami mienilo dosiahnuť. Týmito zmluvami je možné v podstate dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napriek tomu, že odvolaciu námietku odvolateľa o nedôvodnosti požiadavky správneho orgánu na vymedzenie predmetu plnej moci identicky ako pri samotnej zmluve v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, súd považoval za dôvodnú a stotožňuje sa s právnou argumentáciou odvolateľa uvedenou v bode IV. predmetného odvolania, táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je na ne možné prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Súd preto ďalšie uvádzané námietky v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému správa katastra dospela. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997). Obdobný záver prijal Ústavný súd SR v uznesení č. III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 33,- eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.