Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200709 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200709.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: Kúpele Brusno, a.s., Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO 31 642 314, zast. ATTORNEYS GROUP, s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020501/1/885219/2012 zo dňa 23.04.2012, č. 1020501/1/884746/2012 zo dňa 23.04.2012, č. 1020501/1/885111/2012 zo dňa 23.04.2012, č. 1020501/1/885490/2012 zo dňa 23.04.2012 a č. 1020501/1/885307/2012 zo dňa 23.04.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. 1020501/1/885219/2012 zo dňa 23.04.2012 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/81845/11/Mal zo dňa 24.11.2011, ktorým bola v zmysle § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. uložená žalobcovi pokuta vo výške 22.704,60 Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2008. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 35 ods. 2 a § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení, podľa ktorých bola uložená pokuta žalobcovi. Zároveň poukázal na zistený skutkový stav správcom dane - Daňového úradu Banská Bystrica I., podľa ktorého správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008. Daňovou kontrolou zistil u daňovníka vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňový subjekt (žalobca) v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2008 deklaroval nadmerný odpočet. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil správca dane daňovému subjektu rozhodnutím č. 651/230/40304/10/Mal zo dňa 15.06.2010 rozdiel dane vo výške 227.046,40 Eur s tým, že uvedené rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) bol doručený dňa 21.06.2010. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/79/2012. Druhým rozhodnutím č. 1020501/1/884746/2012 zo dňa 23.04.2012 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/81850/11/Mal zo dňa 24.11.2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33.110,90 Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2008. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f/ a § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorých bola uložená pokuta žalobcovi. Zároveň poukázal na zistený skutkový stav správcom dane - Daňovým úradom Banská Bystrica I., podľa ktorého správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2008. Daňovou kontrolou zistil vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2008 deklaroval nadmerný odpočet. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil správca dane daňovému subjektu rozhodnutím č. 651/230/34080/10/Mal zo dňa 31.05.2010 rozdiel dane vo výške 331.109,34 Eur s tým, že uvedené rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) bol doručený žalobcovi dňa 21.06.2010. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/80/2012. Tretím rozhodnutím č. 1020501/1/885111/2012 zo dňa 23.04.2012 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/81847/111/Mal zo dňa 24.11.2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. vo výške 15.010,20 Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f/ a § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorých bola žalobcovi uložená pokuta. Zároveň poukázal na zistený skutkový stav správcom dane - Daňovým úradom Banská Bystrica I., podľa ktorého správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2008. Daňovou kontrolou zistil u žalobcu vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 deklaroval nadmerný odpočet. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil správca dane daňovému subjektu rozhodnutím č. 651/230/40305/10/ Mal zo dňa 15.06.2010 rozdiel dane vo výške 150.102,90 Eur s tým, že uvedené rozhodnutie (dodatočný daňový výmer) bol doručený dňa 21.06.2010. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/81/2012. Štvrtým rozhodnutím č. 1020501/1/885490/2012 z 23.04.2012 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/81849/11/Mal zo dňa 24.11.2011, ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. uložená pokuta vo výške 29.326,80 Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2008.V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f/ a § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Zároveň poukázal na zistený skutkový stav správcom dane - Daňovým úradom Banská Bystrica 1, podľa ktorého správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2008. Daňovou kontrolou zistil u žalobcu vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2008 deklaroval nadmerný odpočet. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil správca dane daňovému subjektu rozhodnutím č. 651/230/40306/10/Mal zo dňa 15.06.2010 rozdiel dane vo výške 293.268,27 Eur s tým, že uvedené rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) bol doručený dňa 21.06.2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/82/2012. Piatym rozhodnutím č. 1020501/1/885307/2012 zo dňa 23.04.2012 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/81851/11/Mal zo dňa 24.11.2011, ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. uložená pokuta vo výške 17.708,- Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2009. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f/ a § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorých bola uložená žalobcovi pokuta. Zároveň poukázal na zistený skutkový stav správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica I., podľa ktorého správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2008. Daňovou kontrolou zistil u žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2009 deklaroval nadmerný odpočet. Na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil správca dane daňovému subjektu rozhodnutím č. 651/230/40307/10/Mal zo dňa 15.06.2010 rozdiel dane vo výške 170.080,- Eur s tým, že uvedené rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) bolo doručené dňa 21.06.2010. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorá napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/83/2012. Krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil v rámci pojednávania dňa 31.10.2012 na spoločné konanie veci vedené pos sp. zn. 23S/79/2012 až 23S/83/2012 z dôvodu, že ide o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a aj skutkove spolu súvisia. Konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 23S/79/2012. Žalobca vo všetkých žalobách napádal vyššie uvedené rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré mu predchádzali. Navrhoval, aby krajský súd zrušil všetky vyššie uvedené rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.04.2012, ako aj všetky vyššie uvedené rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica I. zo dňa 24.11.2011 a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vo všetkých žalobách žalobca vytýkal žalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu: 1.) Daňovú kontrolu vykonal miestne nepríslušný správca dane, a teda žalovaný nemohol v súlade so zákonom svojim rozhodnutím potvrdiť nezákonne vydané rozhodnutie daňového úradu Banská Bystrica I./ ako prvostupňového orgánu. V súvislosti s touto námietkou žalobca uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty potvrdené žalovaným bola v zmysle protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly zo dňa 01.06.2010 vykonaná zamestnancami L. Q., D.. B. a D.. F., pričom všetci vyššie uvedení zamestnanci boli v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu zamestnancami Daňového úradu Banská Bystrica II., t.j. miestne nepríslušného správcu dane. Miestne príslušným správcom dane pre žalobcu bol Daňový úrad Banská Bystrica I. Podľa žalobcu daňová kontrola bola vydaná miestne nepríslušným správcom dane, čo znamená, že správca dane nemohol vydať dodatočné platobné výmery, na základe ktorých bola žalobcovi uložená pokuta, ktorú žalovaný svojim rozhodnutím nemohol bez porušenia základných práv žalobcu v súlade so zákonom potvrdiť. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu č. k. II.ÚS118/08-61. 2.) Výrok všetkých dodatočných platobných výmerov zo dňa 15.06.2010, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 24.11.2011 (prvostupňovým orgánom) nespĺňa zákonné požiadavky na obsahové náležitosti výroku rozhodnutia. Poukázal v tejto súvislosti na text výroku dodatočných platobných výmerov. Tvrdil, že z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly zo dňa 28.04.2010, ako aj z odôvodnenia dodatočných platobných výmerov zo dňa 15.06.2010 vyplýva, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dodatočné daňové priznanie (v dodatočnom platobnom výmere, pri tom bola ako jedna z položiek uvedená daň z dodatočného daňového priznania v nulovej výške). Ďalej tvrdil, že v prípade, ak by žalobca predložil správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom by uviedol dobropisy k vystaveným daňovým faktúram, tak by správca dane nezistil žiaden rozdiel dane z pridanej hodnoty. Vecná vada výrokov dodatočného platobného výmeru nebola správcom dane odstránená a na základe nesprávneho dodatočného platobného výmeru vydal správca dane rozhodnutia o uložení pokút, pričom vady výrokov rozhodnutí neodstránil v následnom daňovom odvolacom konaní ani žalovaný. 3.) Daňový úrad Banská Bystrica I. ako prvostupňový orgán vydal nezákonné rozhodnutie o uložení pokút zo dňa 24.11.2011, ktoré žalovaný potvrdil, keďže rozhodnutie o pokute bolo vydané na základe dodatočných platobných výmerov zo dňa 15.06.2010, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom, čo žalovaný pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Podľa žalobcu už v protokoloch o výsledku zistenia daňovej kontroly uviedol, že z dôvodu oneskorenia výstavby hotelového zariadenia došlo k dohode zmluvných strán o upustení od obchodov s tým, že vyplatené zálohy budú vrátené. Žalobca vrátené zálohy zahrnul do daňovej evidencie dane z pridanej hodnoty vo všetkých prípadoch v mesiaci jún 2009. Jednalo sa o vyplatené zálohové faktúry na rezivo, za dodávku komponentov VZT - prístavba bazénov, dodávku vína, spálňových zostáv, štukatérskych výrobkov, ktoré boli následne dobropisované. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o zálohové faktúry mal žalobca za to, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty žalobcovi vznikla daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby, nakoľko sa jednalo platbu prijatú pred dodaním tovaru. Žalobca mal za to, že nakoľko došlo k ukončeniu zmluvných vzťahov v súlade so zákonom, správca dane nemal vyrubiť žalobcovi dodatočnými platobnými výmermi rozdiel dane, na základe ktorého následne správca dane v rozpore so zákonom udelil žalobcovi pokuty rozhodnutiami zo dňa 24.11.2011. 4.) Žalovaný neodstránil vady rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.11.2011 spočívajúce v nesprávnom výpočte výšky uloženej pokuty. Daňové orgány podľa žalobcu nesprávne právne posúdili vec a vydali nepreskúmateľné rozhodnutie, keď pri odôvodnení výšky uloženej pokuty neuviedli správne ustanovenie zákona, podľa ktorého mala byť pokuta vyčíslená. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom od 01.06.2010, pričom správne mal aplikovať ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31.12.2009, pretože žalobca dobropisoval vyplatené zálohy v mesiaci jún 2009. Na záver žalobca uviedol, že podľa jeho názoru z dispozičnej zásady ovládajúcej občianske súdne konanie mimo iného vyplýva, že vec, o ktorej rozhodol daňový orgán môže byť v konaní podľa piatej časti rozhodnutá nielen v takom rozsahu, v akom o nej rozhodol daňový orgán, ale tiež v rozsahu vymedzenom žalobcom. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch všetkých rozhodnutí. K namietanému daňovému konaniu na základe ktorého správca dane vydal dodatočné platobné výmery žalovaný uviedol, že pokiaľ mal žalobca pochybnosti o postupe správcu dane, mal v súlade s platnou právnou normou uplatniť opravný alebo mimoriadny opravný prostriedok. Konanie týkajúce sa uloženia pokút bolo iným konaním. Potvrdil skutočnosť, že proti platobným výmerom odvolanie zo strany žalobcu nebolo podané a potvrdil aj to, že sumy na základe platobných výmerov boli zaplatené. K namietanému postupu pri výpočte výšky uložených pokút žalovaný uviedol, že správca dane zistil rozhodné skutočnosti v rámci daňového konania po 31.12.2009, a preto nemohol uplatniť ustanovenie § 110j ods. 5 zákona o správe daní tak, ako to namieta žalobca v podanej žalobe, t.j., že žalovaný dobropisoval vyplatené zálohy v mesiaci jún 2009. Žalovaný preto žiadal žaloby žalobcu zamietnuť. Žalobca na pojednávaní zotrvával aj naďalej na dôvodoch uvedených v žalobách a navrhoval napadnuté rozhodnutia zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postupy správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žaloby žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že po preskúmaní vecí neboli zistené také vady postupu a konania, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalobca vo všetkých prípadoch vytýkal v podstatnej časti žalôb žalovanému nezákonný postup a konanie žalovaného a správcu dane pri uložení sankcií (pokút) podľa § 35 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, keď nezákonnosť videl najmä v súvislosti s vydaním predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia o pokute. Jednalo sa o dodatočné platobné výmery správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/40304/10/ Mal zo dňa 15.06.2010, č. 651/230/34080/10/Mal zo dňa 31.05.2010, č. 651/230/40305/10/Mal zo dňa 15.06.2010, č. 651/230/40306/10/Mal zo dňa 15.06.2010, č. 651/230/40307/10/Mal zo dňa 15.06.2010, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september až december 2008 a január 2009. Všetky platobné výmery boli podľa vyjadrenia žalovaného doručené žalobcovi dňa 21.06.2010, ktorý proti nim nepodal odvolanie a sumy dorubenej dane na základe platobných výmerov aj zaplatil. Žalobca tieto skutočnosti nepopieral, namietal však nezákonnosť platobných výmerov (dôvody žaloby), následne aj nezákonnosť rozhodnutí, ktorých podkladom boli uvedené platobné výmery. Podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení v čase vydania rozhodnutí, správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Podľa § 35 ods. 2 citovaného zákona, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10%. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Z ustanovenia § 245 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí súd posudzuje aj zákonnosť skôr vydaných rozhodnutí (v tomto prípade platobné výmery), avšak len vtedy, ak nie je na ich preskúmanie určený osobitný postup. Osobitným postupom v danom prípade (prieskum dodatočných platobných výmerov) je odvolanie prípadne následné podanie žaloby proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu. Žalobca však žiaden z týchto prostriedkov prieskumu voči platobným výmerom neuplatnil a prieskumu sa domáha až teraz pri uložení sankcií (pokút) podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. Žalobami, ktoré boli podané v dvojmesačnej zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žalobca navrhoval zrušiť rozhodnutia o uložení sankcií s poukazom na nezákonnosť rozhodnutí, ktoré mali byť podkladom pre ich vydanie. Rozhodnutia o uložení sankcií boli však vydané na základe osobitných a samostatných konaní, v rámci ktorých mali správne orgány už k dispozícii ako podklad právoplatné rozhodnutia (dodatočné platobné výmery), vydané taktiež v samostatných konaniach, ktoré v konaní o uložení sankcií už nemali povinnosť preskúmavať. Taktiež ani súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť týchto právoplatných rozhodnutí. Žalobca mal možnosť sa proti nim brániť zákonným spôsobom (odvolanie) prípadne podanie žaloby a túto možnosť nevyužil. Súd ďalej poukazuje aj na to, že žalobca v odvolaniach proti rozhodnutiam o uložení pokút, ktoré sú predmetom žalôb neuviedol žiadne konkrétne námietky, pre ktoré by odvolaním napadnuté rozhodnutia mali byť postihnuté vadou nezákonnosti a neurobil tak ani po výzvach správcu dane. Žalobca v odpovediach na výzvy iba citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. (§ 29 ods. 2 a § 2 ods. 3), ktoré mal správca dane porušiť, neuviedol však v čom vidí porušenie citovaných ustanovení zákona. Následne v žalobách už žalobca uvádza podrobne svoje konkrétne námietky voči rozhodnutiam žalobcu (tak ako je to uvedené vyššie). Súd už na námietky, ktoré sa nachádzali iba v žalobách, a ktoré neboli obsahom odvolaní nemohol prihliadať, pretože súd nie je pokračovateľom správneho konania. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vyporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Pokiaľ by to bolo inak, tak potom by preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania, ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (R31/2002). Aj poslednú štvrtú námietku žalobcu voči rozhodnutiam, a to nesprávny výpočet výšky uloženej pokuty, keď žalobca poukazoval na ustanovenie § 110j ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. súd s poukazom na vyššie uvedené považuje za bezpredmetnú. Okrem toho stanovená sadzba pri výpočte (10%) bola uplatnená v súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. platného v čase vydania rozhodnutí. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že daňové orgány konali a rozhodli v súlade s platnou právnou úpravou, a preto žaloby žalobcu zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p., pretože v konaní nebol úspešný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.