Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200727 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200727.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Rimavská Sobota, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX K. o odvolaní proti rozhodnutiu Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1031/2009 zo dňa 16.05.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1031/2009 zo dňa 16.05.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Rimavská Sobota (ďalej aj „správny orgán“) č. V 1031/2009 zo dňa 16.05.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva v katastri nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 220/2009-PTR zo dňa 20.04.2009 medzi T. E., zastúpeným Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom so sídlom Advokátka kancelária Stavbárska 7, Bratislava ako záložcom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako záložným veriteľom, pričom predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve dlžníka (rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 219 a pozemok parc. č. 219). Navrhovateľ - odvolateľ navrhol, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil späť na správne konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Namietal právny záver správneho orgánu o tom, že udelené plnomocenstvo by malo byť neplatné, nakoľko právny úkon nebol urobený vážne. V danom prípade však vzhľadom na okolnosti udelenia plnomocenstva, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že splnomocniteľ sám podpísal predmetné plnomocenstvo a jeho podpis je úradne osvedčený, nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti jeho vôle. Nebol predložený žiadny dôkaz preukazujúci, že na strane splnomocniteľa chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Samotné tvrdenia splnomocniteľa (záložcu), že splnomocneného advokáta nepozná a sám si ho nevybral, považuje odvolateľ za účelové, s cieľom vyhnúť sa dôsledkom neplnenia jeho povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril s navrhovateľom, t.j. jeho povinnosť platiť svoj dlh riadne a včas. Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybraný zo zoznamu advokátov SAK, pričom dlžník podľa odvolateľa prejavil slobodnú vôľu nechať sa zastupovať splnomocnencom a túto potvrdil svojím podpisom pod udelenú plnú moc. Správny orgán v tomto prípade nezistil spoľahlivo skutkový stav, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Navrhovateľ tvrdil, že dohoda o splnomocnení a udelené plnomocenstvo ako právny úkon boli urobené slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Dohoda o splnomocnení a udelené plnomocenstvo podľa odvolateľa spĺňajú všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Odvolateľ ďalej namietal záver odporcu vyslovený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ konštatoval, že daný právny úkon odporuje dobrým mravom, pretože využíva stav núdze, neskúsenosť, hospodársku slabosť niekoho iného (záložcu) takým spôsobom, že sebe za poskytnutie plnenia nechá poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere. Takéto odôvodnenie je podľa odvolateľa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru, alebo v poplatku, alebo v úroku z omeškania. Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je daný rozpor s dobrými mravmi. Tvrdenia správneho orgánu, že veriteľ by mal využívať stav núdze, neskúsenosť, či hospodársku slabosť záložcu, považuje za ničím nepodložené, pričom správny orgán v tejto súvislosti nevykonal žiadne dokazovanie a nie je preto zrejmé, na základe čoho dospel k takémuto záveru. Uvedené tvrdenia zo strany správneho orgánu nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odvolateľ napokon namietal, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie správneho orgánu považuje odvolateľ v tomto smere za nezákonné. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo 07.08.2012 uviedol, že na dôvodoch uvedených v rozhodnutí trvá a navrhol, aby súd odvolanie zamietol a rozhodnutie správy katastra ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšieho účastníka konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom súdneho i administratívneho spisu. Preskúmal najmä úverovú zmluvu, zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami a napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/7/2011-16 zo dňa 18.11.2011 a č.k. 27Sp/18/2010-18 zo dňa 02.02.2011. Súd po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 15.05.2009 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Záložnej zmluvy č. 220/2009-PTR zo dňa 20.04.2009. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom T. E., v zastúpení advokátom Mgr. Brunom Žlnayom. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. C., ktorých výlučným vlastníkom je Aladár E.. O predmetnom návrhu rozhodol odporca rozhodnutím č. V 1031/2009 zo dňa 02.06.2009 a návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/18/2010-18 zo dňa 02.02.2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/52/2011 zo dňa 18.05.2011 tak, že rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1031/2009 z 02.06.2009 bolo s poukazom na § 250j ods. 1 písm. a/ a d/ O.s.p. zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie. O podanom návrhu na vklad záložného práva odporca opätovne rozhodol svojím rozhodnutím č. V 1031/2009 zo dňa 29.07.2011 tak, že návrh zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu podal záložný veriteľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 27Sp/7/2011-16 zo dňa 18.11.2011 tak, že rozhodnutie správneho orgánu č. V 1031/2009 z 29.07.2011 bolo s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. opätovne zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že predmetné rozhodnutie opätovne neobsahovalo náležitosti odôvodnenia v zmysle § 47 Správneho poriadku a nedostatok právnych úvah spôsobil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd o.i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia z 18.11.2011 uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil podľa § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje rozhodnutie je povinný odôvodniť podľa § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pritom spravoval. Ďalej mal správy orgán z predložených listín posúdiť, či vôľa prejavené splnomocniteľom v zmluve o úvere dohodnutá s advokátom na zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy bola vážna v zmysle § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ a či vôbec došlo k uzavretiu takej dohody o plnomocenstve, a to všetko vzhľadom na obsah predložených listín, ako aj vzhľadom na vyjadrenie splnomocniteľa - ďalšieho účastníka konania, podľa ktorého tento nemal v úmysle žiadne plnomocenstvo udeliť, o uzatvorení dohody so žiadnym advokátom nerokoval a ani návrh na uzavretie dohody o plnomocenstve advokátovi neodoslal. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (2) Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. (4) Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťami nie sú obmedzené Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ a T. E. ako dlžník (ďalší účastník) dňa 28.10.2008 uzatvorili zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej súčasťou je predtlačené „plnomocenstvo“, podľa ktorého dlžník ako splnomocniteľ udeľuje plnú moc advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi, o.i. aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (t.j. záväzku dlžníka) vyplývajúci zo zmluvy o úvere uzatvoril v mene dlžníka záložnú zmluvu podľa § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo ktoré sú podľa Katastrálneho portálu www.A..sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu zmluvy o úvere uzatvorenej 28.10.2008 s tým, že pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas podmienky zmluvy o úvere, berie na vedomie, že veriteľovi vzniká v prípade uzavretia záložnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o úvere (vrátane v nej dojednaných podmienok) podpísali dlžník a mandatárka veriteľa dňa 28.10.2008, pričom podpis dlžníka bol úradne overený dňa 23.10.2008. Súčasťou textu zmluvy o úvere je plnomocenstvo, pričom tento text je opatrený podpisom splnomocniteľa (ďalšieho účastníka) s poznámkou, že podpis splnomocniteľa je overený, pričom jeho overenie bolo potvrdené na tlačive 23.10.2008. Z uvedeného teda vyplýva, že plnomocenstvo bolo opatrené podpisom splnomocniteľa dňa 23.10.2008 a predmetné plnomocenstvo s klauzulou „plnomocenstvo prijímam“ bolo podpísané Mgr. Brunom Žlnayom až dňa 19.03.2009. Navrhovateľ podal dňa 15.05.2009 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Záložnej zmluvy č. 220/2009-PTR uzavretej dňa 20.04.2009 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a T. E. zastúpeným Mgr. Brunom Žlnayom ako záložcom. K návrhu na vklad bola pripojená zmluva o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal advokát Mgr. Bruno Žlnay so sídlom kancelárie v Bratislave. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil zmluvu o úvere, ktorá obsahuje v texte splnomocnenie pre advokáta Mgr. Bruna Žlnaya a v závere textu obsahuje potvrdenie dlžníka zo dňa 28.10.2008 o prevzatí hotovosti. Ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníka o súhlase s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, o súhlase so Všeobecnými podmienkami úveru uvedenými na zadnej strane zmluvy a o prevzatí vyhotovenia zmluvy. Z prehlásenia dlžníka a z bodu 22 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že zmluva bola vyhotovená v troch rovnopisoch, z toho dva rovnopisy zostali veriteľovi a jeden rovnopis obdržal dlžník. Správa katastra preskúmavaným rozhodnutím návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietla. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na zásade konštitutívnosti (resp. vklad má konštitutívny účinok), čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ust. § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v prejednávanej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe splnomocnenia. Podľa § 22 ods. 1 a 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z navrhovateľom - odvolateľom predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že na tej istej listine je jednak zmluva o úvere, jednak plnomocenstvo, pričom listina obsahuje vyhlásenie dlžníka o tom, že súhlasí s obsahom tohto plnomocenstva. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom plnomocenstva dňa 23. resp. 28.10.2008 v neprítomnosti advokáta Mgr. Bruna Žlnaya. Ďalej z tejto listiny vyplýva, že dlžník obdržal a teda aj disponoval iba jedným vyhotovením predmetnej listiny - zmluvy o úvere. Navyše z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 27Sp/18/2010 vyplýva, že súd na základe výsluchu ďalšieho účastníka konania - dlžníka T. E. zistil, že pri podpise zmluvy o úvere nebol prítomný žiadny advokát, v zmluve uvedeného advokáta nepozná, nebol s ním v žiadnom styku, nevybral si ho a nevedel, že nejaké splnomocnenie uzatvára. Zmluvu si pri podpise neprečítal, nevie dobre po slovensky a nikto ho na túto skutočnosť ani neupozornil. Zároveň uviedol, že advokátovi neposielal žiadne listiny, ani on jemu a nemal vedomosť ani o tom, že nejaký advokát v jeho mene uzatvoril záložnú zmluvu. Z uvedeného teda vyplýva, že dlžník (splnomocniteľ) neodoslal splnomocnenie, t.j. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi - „vybranému“ advokátovi Mgr. Žlnayovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď plnomocenstvo predložené k návrhu na vklad záložnej zmluvy posúdil ako neplatný právny úkon. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Pre úplnosť je možné uviesť, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad pripojil úverovú zmluvu, v ktorej bolo obsiahnuté plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Bruna Žlnaya na zastupovanie dlžníka datované 23. resp. 28.10.2008, ktoré obsahuje advokátom podpísanú akceptáciu datovanú o 5 mesiacov neskôr (19.03.2009). K návrhu na vklad však nie sú pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne dovodiť, že prijatie návrhu bolo urobené včas, t.j. absentujú dôkazy o tom, že dlžník bol v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou Mgr. Brunom Žlnayom, advokátom, ešte svojím návrhom (za podmienky, že by sa jednalo o platný právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 OZ viazaný, resp. ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je na ne možné prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Súd preto ďalšie uvádzané námietky v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému správa katastra dospela. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997). Obdobný záver prijal Ústavný súd SR v uznesení č. III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenoval všetkým odvolacím argumentom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Odvolaniu preto nebolo možné vyhovieť. Naopak, súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom, keďže podmienky na vklad neboli splnené. Správny orgán preto postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad zamietol. Súd preto rozhodnutie odporcu potvrdil. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 33,- eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 250d ods. 3 O.s.p.), písomne, trojmo, na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.