Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200774 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200774.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX I. proti žalovanému: Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 6782/2012/ODDSS-004 zo dňa 6. júla 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. 6782/2012/ODDSS-004 zo dňa 6. júla 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného, domáhala preskúmania zákonnosti žalovaného č. 6782/2012/ODDSS-004 zo dňa 6. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Predmetným rozhodnutím žalovaný rozhodol, že žalobkyňa nie je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania s odôvodnením, že na základe žiadosti žiadateľky doručenej 08.06.2012 o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vykonal posudkovú činnosť v zmysle § 48 až § 51 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák.č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnych službách“ alebo „zák. č. 448/2008 Z.z.“ ). Na základe sociálneho šetrenia bol vypracovaný Sociálny posudok dňa 12.06.2012 a následne bol dňa 29.06.2012 vypracovaný Lekársky posudok, na základe ktorých bol vyhotovený Posudok o odkázanosti na sociálnu službu č. 6782/2012-001 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa zaradená v zmysle Prílohy č. 3 zák.č. 448/2008 Z.z. do VI. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 34 ods. 1 Zákona o sociálnych službách, v zmysle ktorého v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa Prílohy č. 3, ak je odkázaná na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Po posúdení individuálnych predpokladov, rodinného prostredia a prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie žalobkyne do spoločnosti a na základe stanoveného stupňa odkázanosti žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby, žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote opravný prostriedok, žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že jej zdravotný stav, sociálna situácia a sociálne zručnosti boli posúdené len na základe dokumentácie a zdravotného záznamu, nebola na žiadnom vyšetrení, nikto ju z úradu, ktorý o nej rozhodol, nenavštívil a neoveril si, aké sú jej schopnosti pre život v zariadení podporovaného bývania. V odvolaní uviedla, že má mentálne postihnutie na rozhraní ľahkého až stredného stupňa a od malička žila v ústavnej starostlivosti, od r. 2002 do apríla 2012 žila v Domove sociálnych služieb (ďalej aj „DSS“) Slatinka, Lučenec, ukončila špeciálnu základnú školu a od apríla 2012 sa na skúšobnú dobu presťahovala do Zariadenia podporovaného bývania (ďalej aj „ZPB“) Slatinka, Lučenec. Poukázala na to, že je úplne samostatná v oblasti sebaobslužných úkonov a v oblasti starostlivosti o svoju domácnosť, v týchto oblastiach nepotrebuje žiadnu podporu a ani jej ju nikto neposkytuje. Od presťahovania sa do zariadenia podporovaného bývania sa učí samostatnosti v oblasti stravovania, stravu si pod dohľadom sociálnych pracovníkov pripravuje samostatne, dokáže bezpečne obsluhovať domáce spotrebiče, malé nákupy zvláda samostatne, pri väčších nákupoch jej poskytujú podporu a dohľad sociálni pracovníci. V priestoroch zariadenia sa pohybuje samostatne, dokáže sa samostatne orientovať v širšom priestore mimo zariadenia, samostatne chodí do obchodov na nákupy, do zamestnania, samostatne dokáže cestovať mestskou hromadnou dopravou, navštevovať priateľov. Podporu v tejto oblasti potrebuje len v prípadoch, ak sa potrebuje dostať na miesto, ktoré ešte nepozná a v situáciách, ktoré sú pre ňu neznáme. Tieto situácie sa stávajú však len výnimočne a podporu jej v takom prípade poskytnú sociálni pracovníci. Neužíva žiadne lieky, jej zdravotný stav je dobrý, nie je odkázaná na pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu a nepotrebuje v dôsledku svojho zdravotného stavu nepretržitý dohľad. Od 01.07.2012 sa zamestnala v Občianskom združení „Za dôstojný život“ v Lučenci, kde pracuje 4 hodiny denne, prácu navštevuje rada a nechcela by o ňu prísť z dôvodu presťahovania sa naspäť do DSS. V oblasti sociálnych aktivít je odkázaná na pomoc inej osoby len čiastočne, do práce chodieva samostatne, bežné sociálne aktivity ako je nakupovanie a orientácia v meste zvláda sama, v oblasti záujmových činností potrebuje pomoc len v prípadoch, ak ide na neznáme miesto, inak je úplne samostatná. Potrebuje sprievod len na lekárske vyšetrenie a pri vybavovaní úradných záležitostí. Pod dohľadom je schopná bezpečne žiť v zariadení podporovaného bývania, nepotrebuje byť umiestnená v domove sociálnych služieb, kde jej v minulosti bola poskytovaná podpora vo všetkom, pretože takúto pomoc nepotrebuje, keďže všetky zručnosti zvláda samostatne a nepotrebuje, aby tieto veci niekto robil za ňu. Poukázala na to, že podľa § 6 Zákona o sociálnych službách má právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania, preto požiadala o preskúmanie svojej situácie a napadnutého rozhodnutia, pretože po prípadnom vypočutí sociálnych pracovníkov v zariadení podporovaného bývania, ktorí jej poskytujú dohľad a podporu a vediA popísať jej sociálne zručnosti, prípadne po vypočutí zamestnávateľa, ktorý vie potvrdiť, že dokáže samostatne pracovať a dochádzať do zamestnania, by bolo preukázané, že pod dohľadom je schopná bezpečne žiť v zariadení podporovného bývania. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 26.09.2012 uviedol, že jeho postup, ktorý vo vyjadrení podrobne popísal, bol v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnych službách a zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), pričom žalobkyňa bola žalovanému známa aj z posudzovania jej sociálnej odkázanosti v r. 2010. Žalovaný popísal podrobne postup v súvislosti s predchádzajúcou žiadosťou z r. 2010, ako aj zistenia vyplývajúce z posúdenia jej sociálnej odkázanosti, ktorých výsledkom bol Posudok odkázanosti zo dňa 06.07.2010, v zmysle ktorého žalobkyňa spĺňa VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a odporúčalo sa poskytovanie služby v domove sociálnych služieb. O pôvodnej žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 07.07.2010. Ďalej vo vyjadrení žalovaný podrobne popísal postup v súvislosti s podanou novou žiadosťou žalobkyne, ktorá bola doručená žalovanému 08.06.2012, ktorá obsahovala požiadavku poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania, v ktorom je poskytovaná starostlivosť minimálne o niekoľko stupňov nižšia, ako pri domove sociálnych služieb. V takomto zariadení sa poskytuje podľa § 34 Zákona o sociálnych službách sociálna služba fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby podľa Prílohy č. 3, ak je odkázaná na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Rozsah dohľadu poskytovaného v tomto zariadení sa určuje v hodinách, alebo súhrnom úkonov, pri ktorých fyzická osoba potrebuje dohľad. Stupeň odkázanosti potrebný u žalobkyne pre umiestnenie do domova sociálnych služieb je najmenej V. a rozsah služieb poskytovaný domovom sociálnych služieb je neporovnateľne rozsiahlejší, ako u zariadenia podporovaného bývania. K žiadosti žalobkyne bolo pripojené vyjadrenie riaditeľky DSS Slatinka, z ktorého vyplýva, že žalobkyni sa poskytujú sociálne služby v DSS od 13.12.2002, avšak na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou a pracovníkmi ZPB, sociálneho posúdenia a posúdenia zdravotných predpokladov sa zistilo, že žalobkyňa má potenciál a dostatok sociálnych zručností, aby jej postačovalo poskytovanie sociálnej služby druhu zariadenia podporovaného bývania. Posúdenie odkázanosti žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činostiach vyhotovila sociálna pracovníčka DSS a ZPB Slatinka. Šetrenie zahŕňalo kontrolné psychologické šetrenie vykonané L.. A. I., pričom na základe celej dokumentácie bol dňa 12.06.2012 vyhotovený Sociálny posudok, ktorý konštatuje, že pri pôvodnom posudzovaní v r. 2010 žalobkyňa získala stupeň odkázanosti VI., avšak v súčasnej dobe zariadenie, v ktorom je umiestnená, zvažuje jej preradenie na poberateľku druhu sociálnej služby zariadenia podporovaného bývania, kde je v súčasnosti pokusne umiestnená. Záver Sociálneho posudku obsahoval zo strany zamestnankyne žalovaného T.. Y. návrh na preposúdenie žalobkyne na sociálnu službu typu zariadenia podporovaného bývania, keďže prebiehajúca deinštitucionalizácia zariadení, ktorá je zameraná na vrátenie ľudí s mentálnym postihnutím z ústavných zariadení do prirodzeného prostredia s cieľom nepokračovať vo fungovaní poberateľov sociálnych služieb v izolácii. Žalovaný ďalej poukázal na Lekársky posudok zo dňa 29.06.2012 a jeho závery, v ktorom bol určený stupeň odkázanosti VI., pričom posudková lekárka má za to, že pri kombinácii mentálnej retardácie v uvedenej úrovni a dokumentovaných poruchách správania je nepretržitý dohľad nutný. Posudok o odkázanosti na sociálnu službu bol vyhotovený dňa 04.07.2012 so záverom, že žalobkyňa spĺňa VI. stupeň sociálnej odkázanosti a odporúča sa poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb. Žalovaná uviedla, že v konaní o odkázanosti na sociálnu službu postupovala v súlade so zákonom na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu a za tým účelom si obstarala potrebné doklady pre rozhodnutie. Posudková činnosť pozostávala zo sociálnej a lekárskej posudkovej činnosti, pričom na základe Sociálneho a Lekárskeho posudku bol vyhotovený Posudok o odkázanosti na sociálnu službu, z ktorého vyplýva záver, že u žalobkyne sa odporúča poskytovanie služby v domove sociálnych služieb. K námietkam uvedeným žalobkyňou v návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou považuje za zavádzajúce a vykresľujúce žalobkyňu v priaznivejšom zdravotnom a sociálnom stave, akým je skutočnosť. K postupu žalovaného pri sociálnom šetrení žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so Zákonom o sociálnych službách, pričom sociálna posudková činnosť sa vykonávala za súčinnosti fyzickej osoby, ktorá požiadala o poskytnutie sociálnej služby a to sociálnou pracovníčkou samotného zariadenia T.. J. B., čo je v súlade s § 50 ods. 2 Zákona o sociálnych službách. S ohľadom na závažnosť psychiatrickej diagnózy u žiadateľky si pre riadne posúdenie vyžiadali aktuálne psychologické vyšetrenie, pričom poukázali aj na to, že lekársky posudok v r. 2012 vypracovala iná posudková lekárka, než posudok k predošlej žiadosti v r. 2010, pričom dve rozdielne posudkové lekárky posúdili zdravotný stav žalobkyne zhodne na stupeň odkázanosti VI.. Posudzovanie žalobkyne s dlhodobo diagnostikovanými závažnými diagnózami sa udialo v krátkom časovom rozostupe, ktoré nepredpokladá také výrazné zlepšenie jej zdravotného stavu, aby mohol byť tak výrazne zmenený stupeň jej sociálnej odkázanosti. Návrh na preskúmanie rozhodnutie nie je podľa žalovaného podložený žiadnymi materiálmi preukazujúcimi iný stav. K námietke, že sociálne šetrenie nebolo vykonané dostatočne žalovaný uviedol, že šetrenie bolo vykonané štandardným postupom prostredníctvom sociálnej pracovníčky zariadenia zriadeného vyšším územným celkom v súlade s § 50 ods. 3 Zákona o sociálnych službách. Takýto postup považovali za vhodný kvôli tomu, že sociálny pracovník konkrétne zariadenie pozná lepšie, ako zamestnanec odboru sociálnych politík žalovaného a rovnako pozná lepšie aj osobu žiadateľky. Posúdenie schopnosti žalobkyne bolo zhodnotené riadne a v kontexte všetkých relevantných okolností. Žalovaný poukázal na to, že zariadenie podporovaného bývania je zariadením, kde sa predpokladá schopnosť fyzickej osoby viesť život len s čiastočným dohľadom. Toto žalobkyňa nespĺňa. Napriek skutočnosti, že má potenciál a dostatok sociálnych zručností, pri ktorých zvláda úkony sebaobsluhy, ako i úkony starostlivosti o svoju domácnosť, podľa záverov dvoch lekárskych posudkov je odkázaná na nepretržitý dohľad, preto v jej prípade nie je možné poskytovanie sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania. K spochybňovaniu, že posudková lekárka T.. P. nesprávne vypracovala lekársky posudok, žalovaný uviedol, že táto lekárka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky v zmysle Zákona o sociálnych službách a vykonáva túto činnosť už niekoľko rokov. S ohľadom na dlhodobosť diagnózy žalobkyne a krátky časový odstup od predošlého posudzovania jej zdravotného stavu s dôrazom na vyžiadanie si aktuálneho psychologického posudku nie je pravdepodobnosť na zlepšenie nepriaznivého stavu žiadateľky, pričom žalovaný poukázal na § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, podľa ktorého, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa Prílohy č. 3 písm. A bodu 12 dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI. a na body dosiahnuté podľa Prílohy č. 3 písm. A bodu 1 až 11 sa neprihliada. Keďže podľa vyhotoveného lekárskeho posudku žiadateľka dosiahla podľa Prílohy č. 3 písm. A bodu 12 Zákona o sociálnych službách počet bodov 0, žalovaný je bol povinný prideliť stupeň odkázanosti fyzickej osoby VI.. Žalovaný poukázal na ust. § 32 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal na to, že žalovaný pri posudzovaní uvedenej žiadosti žalobkyne v súlade s cieľom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci si zaobstaral a mal k dispozícii všetky potrebné doklady, pričom ako doplnkový podklad pre posudzovanie žiadosti použil aj spisový materiál dostupný z jeho predchádzajúcej činnosti. Žalovaný má za to, že Lekársky posudok v kombinácii so Sociálnym posudkom nepreukazuje také zlepšenie dlhodobo rovnako mentálne chorej žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo taký stupeň odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu, ktorý by bol vhodný pre jej umiestnenie do zariadenia podporovaného bývania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd odvolanie navrhovateľky zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici konajúc podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu. Preskúmal najmä žiadosť žalobkyne o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu doručenú žalovanému 08.06.2012, vyjadrenie k žiadosti o preposúdenie sociálnej odkázanosti žalobkyne zo 06.06.2012, tlačivo o zisťovaní sociálnych a zdravotných predpokladov podľa Prílohy č. 3 vykonané pracovníčkou DSS dňa 06.06.2012, kontrolné psychologické vyšetrenie vykonané 09.01.2012 L.. H. I. - klinickou psychologičkou, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu z 11.06.2012 - tlačivo, Sociálny posudok vyhotovený v zmysle § 50 Zákona o sociálnych službách zo dňa 12.06.2012, Lekársky posudok vyhotovený v zmysle § 49 Zákona o sociálnych službách zo dňa 29.06.2012, Posudok o odkázanosti na sociálnu službu vyhotovený v zmysle § 51 Zákona o sociálnych službách zo dňa 04.07.2012 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.07.2012, ako aj písomné vyjadrenie žalovaného a listiny obsiahnuté v administratívnom spise súvisiace s predchádzajúcou žiadosťou žalobkyne o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu doručenej žalovanému 08.06.2010, vrátane Sociálneho posudku, Lekárskeho posudku, Posudku o odkázanosti na sociálnu službu, Lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie a predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.07.2010. Súčasne vypočul žalobkyňu, jej splnomocneného zástupcu a poverenú zástupkyňu žalovaného. Zástupca žalobkyne, ktorý je pracovníkom ZPB, na pojednávaní zotrval na dôvodoch odvolania. Žalobkyňa bez problémov žije už sedem mesiacov v zariadení podporovaného bývania, čo preukazuje, že napadnuté rozhodnutie aj posudok, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, je zrejme nesprávny. Poukázal na nedostatky uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúce sa záverov odkázanosti žalobkyne najmä na dohľad pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch a činnostiach v oblasti sociálnych aktivít a pri liečebnom dohľade, pričom nie je pravdou, že je úplne odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Toto vyplýva aj z Dotazníka vyhotoveného pracovníkmi zariadenia podľa Prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách. Nepotrebuje dohľad ani pri nákupoch, ani pri dochádzke do zamestnania, pokiaľ pracovala. Poukázal na rozpory pri bodovaní, kde podľa Dotazníka vyplneného v zmysle Prílohy č. 3 pracovníkmi zariadenia podporovaného bývania zo dňa 06.06.2012 v bode 12 žalobkyňa dosiahla 5 bodov, pričom v posudku posudkovej lekárky sa uvádza, že v bode 12 dosiahla 0 bodov. Táto skutočnosť je významná pre samotné rozhodnutie, pretože v prípade dosiahnutia 0 bodov v bode 12 musí byť fyzická osoba zaradená do VI. stupňa odkázanosti, hoci podľa bodového hodnotenia zisteného v zariadení dosiahla žalobkyňa 95 bodov, čo zodpovedá II. stupňu odkázanosti. Zdôraznil, že údaje v Dotazníku vyhotoveného sociálnymi pracovníkmi zariadenia a údajmi uvedenými v Lekárskom posudku a Posudku odkázanosti, ktoré boli vyhotovené pre účely vydania rozhodnutia žalovaného, vzájomne nekorešpondujú a sú v rozpore. Poukázal na to, že aj záver sociálneho šetrenia a Sociálneho posudku vyhotoveného pracovníčkou žalovaného doporučuje, aby bola žalobkyňa preposúdená na sociálnu službu typu zariadenia podporovaného bývania. K tomuto záveru však posudková lekárka neprihliadala a uviedla, že žalobkyňa je odkázaná na služby domova sociálnych služieb a zaradila ju do VI. stupňa bez toho, aby žalobkyňu osobne vyšetrila. Žalobkyňa nemá žiadne psychiatrické poruchy, má len ľahkú mentálnu retardáciu, resp. v aktuálnom psychologickom vyšetrení z 09.01.2012 bolo konštatované rozhranie ľahkej a strednej mentálnej retardácie. V psychologickom vyšetrení z apríla 2006 však bola u žalobkyne uvedená stredná mentálna retardácia, z čoho vyplýva v súčasnej dobe určitý posun k zlepšeniu, t.j. progres, a preto namietal aj záver žalovaného, že u žalobkyne sa jedná o nemenný stav. Žalobkyňa je skoro všetky úkony schopná v podstate vykonávať sama, nepotrebuje byť zaradená do domova sociálnych služieb a poberať a platiť za služby, ktoré vôbec nepotrebuje. Zástupca žalobkyne namietal, že žalovaný nevychádzal pri vydaní rozhodnutia z aktuálnych podkladov predložených k žiadosti, ale zrejme vychádzal zo starého posudku a pokladov z r. 2009, navrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa na pojednávaní súhlasila s tvrdeniami svojho zástupcu, trvala na žiadosti a žiadala, aby bola umiestnená do zariadenia podporovaného bývania. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že rozhodnutie je zákonné a formálne správne. Vo vzťahu k stanoveniu VI. stupňa odkázanosti uviedla, že v bode 12 bolo žalobkyni stanovených 0 bodov, t.j. k bodom 1-11 sa neprihliadalo. Aj podľa posúdenia v zmysle Prílohy č. 3 žalobkyňa dosiahla 85 bodov, čomu zodpovedá VI. stupeň. Uvedený podklad preto žalovaný považoval za správny. K námietke žalobkyne, že nebola vyžiadaná aktuálna lekárska správa, žalovaný poukázal na psychologické vyšetrenie z 09.01.2012, z ktorého vychádzala posudková lekárka, ktorá vychádzala aj z podkladov, ktoré mala k dispozícii z predchádzajúcich posudzovaní vykonaných v posledných dvoch rokoch. Aj pri predchádzajúcom posudzovaní iná posudková lekárka dospela k tomu istému záveru. Preto nebol podľa žalovaného dôvod na vyžiadanie si ďalších lekárskych nálezov, keďže nezávisle dve posudkové lekárky v krátkom časovom období dospeli k rovnakým výsledkom. Žalovaný nemá zákonom stanovenú povinnosť vykonať osobnú prehliadku zdravotného stavu žalobkyne a postupoval v súlade so zákonom, ak bolo sociálne šetrenie vykonané pracovníkmi zariadenia zriadeného VÚC. Pre žalovaného je v podstate záver lekára vyslovený v posudku záväzný, zákonný postup bol preto dodržaný a tento postup žalovanému neumožňoval vyvodiť iný záver, než bol uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa bola opakovane, naposledy v r. 2010, posudzovaná s rovnakým záverom a žalovaný má za to, že stupeň odkázanosti VI. bol stanovený správne. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdiť. Na otázku súdu ohľadne okolností vykonania šetrenia na účely vypracovania Sociálneho posudku, príp. vyhotovenia zápisnice z tohto šetrenia zástupkyňa žalovaného uviedla, že k okolnostiam vykonania šetrenia sa nevie vyjadriť a ak bolo šetrenie vykonané, zrejme by mala byť z neho vyhotovená aj zápisnica a táto len nebola predložená do spisu. Súd po prejednaní veci, výsluchu účastníkov konania a preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane obsahu predloženého správneho spisu, ako aj konania ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 1 Zákona o sociálnych službách tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Zákona o sociálnych službách nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o sociálnych službách fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ Zákona o sociálnych službách fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ bod 1 Zákona o sociálnych službách sociálne služby podľa druhu sú sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Podľa § 92 ods. 1 Zákona o sociálnych službách konanie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári a konanie o odkázanosti na opatrovateľskú službu sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo na základe písomnej žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu. Podľa § 92 ods. 3 Zákona o sociálnych službách žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení sa podáva vyššiemu územnému celku. Podľa § 92 ods. 7 Zákona o sociálnych službách žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum jej narodenia, adresu pobytu, rodinný stav, štátne občianstvo, druh sociálnej služby, na ktorú má byť fyzická osoba posúdená, a ak ide o sociálne služby v zariadení aj formu poskytovaných sociálnych služieb v zariadení a potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Podľa § 92 ods. 9 Zákona o sociálnych službách posudok o odkázanosti na sociálnu službu je podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Pri rozhodovaní o odkázanosti na sociálnu službu môže obec alebo vyšší územný celok použiť ako podklad na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu komplexný posudok vydaný príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, ak je jeho obsahom aj posúdenie stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby alebo posudok o odkázanosti na sociálnu službu vydaný inou obcou alebo iným vyšším územným celkom. Podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 Zákona o sociálnych službách v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, ak je odkázaná na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. (2) Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4. (3) Rozsah dohľadu poskytovaného v zariadení podporovaného bývania sa určuje v hodinách alebo súhrnom úkonov, pri ktorých fyzická osoba potrebuje dohľad. Podľa § 48 Zákona o sociálnych službách posudková činnosť na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovou činnosťou sa zisťuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu. Podľa § 49 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 10, 11, 12 a 13 Zákona o sociálnych službách lekárska posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a zmien zdravotného stavu fyzickej osoby, ktoré vykonáva lekár na základe zmluvy s obcou alebo vyšším územným celkom (ďalej len "posudzujúci lekár"). (3) Posudzujúci lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza z lekárskeho nálezu, posudku, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpisu zo zdravotnej dokumentácie (ďalej len "doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave") nie staršieho ako šesť mesiacov, ktoré predložila fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Ak je doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave podľa prvej vety na účely lekárskej posudkovej činnosti nedostačujúci, posudzujúci lekár požiada lekára, s ktorým má fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zmluvný lekár"), o vypracovanie lekárskeho nálezu, ktorého vzor uvedený v prílohe č. 1 osobitného predpisu sa použije na účely sociálnych služieb primerane. Ak je lekársky nález zmluvného lekára neúplný, posudzujúci lekár požiada zmluvného lekára o jeho doplnenie. (4) Na základe výsledkov posúdenia podľa odseku 10 vypracuje posudzujúci lekár lekársky posudok, ktorý obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby. (5) Posudzujúci lekár vychádza z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave nie staršieho ako šesť mesiacov, ktorý predložila fyzická osoba, alebo z lekárskeho nálezu zmluvného lekára, z ktorého vychádzal pri ostatnom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 3 neuplynulo šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. (6) Posudzujúci lekár môže vychádzať aj z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave staršieho ako šesť mesiacov, ktorý predložila fyzická osoba, alebo z lekárskeho nálezu zmluvného lekára, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je trvalý a nemožno očakávať zlepšenie. (10) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. (11) Fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa prílohy č. 3. (12) Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. (13) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa § 50 ods. 2, 3 a 9 Zákona o sociálnych službách výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je sociálny posudok, ktorý obsahuje znevýhodnenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4, v porovnaní s fyzickou osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Sociálnu posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu vykonáva sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku alebo na základe poverenia obce alebo vyššieho územného celku sociálny pracovník právnickej osoby zriadenej obcou alebo založenej obcou, alebo zriadenej vyšším územným celkom, alebo založenej vyšším územným celkom. (9) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby, ktorá požiada o poskytnutie sociálnej služby; táto fyzická osoba má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú si fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie sociálnej služby určí. Podľa § 51 Zákona o sociálnych službách na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje a) stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, b) znevýhodnenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom v oblasti sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách, c) návrh druhu sociálnej služby, d) určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa požiadala žalovaného žiadosťou zo dňa 07.06.2012 doručenou žalovanému 08.06.2012 o preposúdenie sociálnej odkázanosti. K predmetnej žiadosti žalobkyne vydalo dňa 06.06.2012 písomné vyjadrenie ZPB Slatinka, Lučenec, z ktorého vyplýva, že na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou a posúdenia jej sociálnych zručností a zdravotných predpokladov vyhodnotili jej sociálnu anamnézu, testovali jej potenciál v rámci adaptačného procesu na odoberanie služieb v zariadení podporovaného bývania a zistili, že žalobkyňa má potenciál a dostatok sociálnych zručností na odoberanie služby tohto druhu. Zariadenie podporovaného bývania odporučilo vyhovieť žiadosti žalobkyne a posúdiť ju na odkázanosť na sociálnu službu podporovaného bývania. V prílohy vyjadrenia ZPB zaslalo žalovanému vyplnené tlačivo - Zisťovanie sociálnych a zdravotných predpokladov žalobkyne podľa Prílohy č. 3A k Zákonu o sociálnych službách zo dňa 06.06.2012 vyhotovené sociálnou pracovníčkou DSS a ZPB Slatinka, Lučenec T.. B., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dosiahla v bodoch 1-11 počet 90 bodov a v bode 12 počet 5 bodov, t.j. spolu 95 bodov. Z uvedeného vyplýva, že tomuto výsledku (počtu bodov 95) zodpovedá II. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle Prílohy č. 3B k Zákonu o sociálnych službách. Správny spis obsahoval žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu datovanú 11.06.2012 (vo forme vyplneného tlačiva), ktorá žiadosť však nebola podpísaná žiadateľkou (žalobkyňou). Predmetná žiadosť neobsahovala žiadne prílohy, t.j. neobsahovala o.i. ani obvodným lekárom vyplnené a potvrdené tlačivo „Lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu“. V správnom spise bolo pripojené len Kontrolné psychologické vyšetrenie z 09.01.2012 vydané klinickou psychologičkou L.. H. I.. Konanie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby (§ 92 ods. 1 Zákona o sociálnych službách), pričom náležitosti žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sú taxatívne upravené v ust. § 92 ods. 7 Zákona o sociálnych službách. V zmysle cit. ustanovenia táto žiadosť musí obsahovať o.i. aj potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom stave fyzickej osoby, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V prejednávanom prípade súd zistil, že takéto potvrdenie nie je súčasťou, resp. prílohou žiadosti žalobkyne, t.j. žiadosť nespĺňala náležitosti stanovené zákonom. Napriek tomu žalovaný tento nedostatok neodstránil a žalobkyňu nevyzval na predloženie tohto potvrdenia, ani si ho nevyžiadal od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti posudkový lekár sám postupom podľa § 49 ods. 3 Zákona o sociálnych službách. Pri rozhodovaní o žiadosti žalovaný následne vykonal posudkovú činnosť v zmysle § 48 - § 51 Zákona o sociálnych službách, t.j. lekársku a sociálnu posudkovú činnosť. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti vykonanej v zmysle § 55 Zákona o sociálnych službách bolo vyhotovenie Sociálneho posudku zo dňa 12.06.2012, z ktorého vyplynul záver - návrh na preposúdenie žiadateľky (žalobkyne) na sociálnu službu typu podporovaného bývania. Z posudku vyplýva, že dňa 12.06.2012 bolo vykonané šetrenie zamestnancami žalovaného - odboru sociálnych politík, pričom ako zúčastnená osoba bola v posudku uvedená T.. B., DSS a ZPB Slatinka, Lučenec a ako miesto šetrenia bol uvedený DSS a ZPB Slatinka, Lučenec. V posudku je ďalej uvedené, že šetrenie bolo vykonané osobne - rozhovorom so žiadateľkou za prítomnosti sociálnej pracovníčky Z. T.. B.. V správnom spise sa však nenachádza žiadny dôkaz o tom, že sociálna posudková činnosť bola vykonaná spôsobom stanoveným v § 50 ods. 9 Zákona o sociálnych službách, t.j. za účasti fyzickej osoby, ktorá požiadala o poskytnutie sociálnej služby - žalobkyne. Správny spis neobsahuje zápisnicu z uvedeného šetrenia, resp. posudzovania, z ktorej by vyplynulo, že toto posudzovanie bolo vykonané za osobnej účasti žalobkyne. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní argumentoval, že zápisnicu nie je povinný vypracovať a za šetrenie považuje činnosť vykonanú v súlade s § 50 ods. 3 cit. zákona pracovníčkou Z. T.. B. zo dňa 06.06.2012 (výsledkom ktorej bolo vyplnené tlačivo obsahujúce posúdenie žalobkyne podľa Prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, ktoré bolo prílohou vyjadrenia ZPB zo dňa 06.06.2012), ani z uvedenej listiny však nie je zrejmé, že šetrenie bolo vykonané za účasti žalobkyne (žiadateľky), keďže táto listina nebola opatrená podpisom žalobkyne, ktorý by osvedčoval, že bola vyhotovená za jej prítomnosti. Navyše odkázanosť žalobkyne nebola posudzovaná podľa jednotlivých úkonov uvedených v prílohe č. 4 (§ 50 ods. 8 Zákona o sociálnych službách). Súd preto považoval námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní za dôvodnú, keďže žalovaný nepostupoval, resp. nepreukázal postup v zmysle § 50 ods. 9 Zákona o sociálnych službách. Po vykonaní sociálnej posudkovej činnosti bola vykonaná lekárska posudková činnosť (§ 49 Zákona o sociálnych službách), ktorú vykonala posudková lekárka žalovaného vychádzajúc z doloženého psychologického vyšetrenia vyhotoveného PhDr. Lehotskou dňa 09.01.2012. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že jej zdravotný stav bol posúdený len na základe dokumentácie a zdravotného záznamu, pričom nebola na žiadnom vyšetrení. V preskúmavanej veci nebolo zistené, že by žalobkyňa písomne požiadala o prizvanie na posúdenie zdravotného stavu v zmysle § 49 ods. 8 Zákona o sociálnych službách, kedy by bola posudková lekárka povinná žalobkyňu prizvať na posúdenie jej zdravotného stavu. Podľa § 49 ods. 7 cit. zákona lekár vykonáva posúdenie spravidla bez prítomnosti posudzovanej osoby a túto môže (t.j. nemá uloženú povinnosť) prizvať na posúdenie zdravotného stavu len v prípadoch stanovených v § 49 ods. 7 cit. zákona. Námietku žalobkyne týkajúcu sa posúdenia jej zdravotného stavu bez jej osobnej účasti súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V posudzovanom prípade však posudková lekárka nepostupovala v súlade s § 49 ods. 3 cit. zákona, v zmysle ktorého má pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádzať z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave nie staršieho ako 6 mesiacov, ktorý predloží fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, keďže žalobkyňa k žiadosti nedoložila potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o svojom nepriaznivom zdravotnom stave a posudková lekárka vypracovala lekársky posudok (§ 49 ods. 4 cit. zákona) len na základe psychologického vyšetrenia L.. I., ktoré nie je možné považovať za doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle § 49 ods. 3 cit. zákona. Súd tento doklad považoval za nedostačujúci pre účely lekárskej posudkovej činnosti. Posudková lekárka mala postupovať v súlade s § 49 ods. 3 veta druhá Zákona o sociálnych službách. V správnom spise sa síce nachádzajú podklady súvisiace s rozhodovaním o žiadosti žalobkyne o posúdení odkázanosti na sociálnu službu z 08.06.2010, ktorej prílohou je aj lekársky nález zo 14.07.2009 a lekárska dokumentácia z r. 2008 a psychologické vyšetrenie z r. 2009, avšak jednak tieto doklady sú staršie ako 6 mesiacov a jednak od posúdenia fyzickej osoby uplynulo viac ako 6 mesiacov, t.j. neboli splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 5 Zákona o sociálnych službách. Navyše z Lekárskeho posudku zo dňa 29.06.2012 ani nevyplýva, že by posudková lekárka z uvedených dokladov vychádzala. Z predmetného Lekárskeho posudku vyplýva, že posudková lekárka odkázanosť žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby pri jednotlivých činnostiach v zmysle § 49 ods. 10 Zákona o sociálnych službách posúdila podľa Prílohy č. 3 s tým, že žalobkyňa dosiahla celkový počet 85 bodov, pričom v bode 12 bol stanovený počet bodov 0 s tým, že žalobkyňa je odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1-11. Uvedené bodové hodnotenie a záver vo vzťahu k bodu 12 Prílohy č. 3 však nezodpovedá pokladom obsiahnutým v správnom spise. V správnom spise sa nachádza len listina zo 06.06.2012, z ktorej vyplýva posúdenie odkázanosti fyzickej osoby - žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle Prílohy č. 3 k Zákonu o sociálnych službách, ktorá obsahuje podrobné bodové hodnotenie jednotlivých položiek v bodoch 1-12, pričom súčet týchto bodov predstavuje 95 bodov, z toho v bode 12 žalobkyňa dosiahla 5 bodov s tým, že je odkázaná na dohľad počas dňa minimálne pri troch činnostiach. Bodové hodnotenie ako výsledok posudzovania odkázanosti žalobkyne podľa Prílohy č. 3 uvedené v Lekárskom posudku zo dňa 29.06.2012 je teda v rozpore s bodovým hodnotením ako výsledkom posudzovania odkázanosti žalobkyne podľa Prílohy č. 3 zo dňa 06.06.2012, pričom v Lekárskom posudku posudková lekárka neuvádza dôvody, pre ktoré dospela k rozdielnemu bodovému hodnoteniu, než je uvedené v hodnotení zo 06.06.2012. Iný doklad o bodovom hodnotení podľa Prílohy č. 3 sa ako podklad rozhodnutia v správnom spise nenachádza. Rozdielny výsledok bodového hodnotenia žalobkyne podľa Prílohy č.3A k Zákonu o sociálnych službách, ktorý nie je v Lekárskom posudku odôvodnený, má pritom zásadný vplyv na zaradenie žalobkyne do príslušného stupňa odkázanosti podľa prílohy č. 3B. Zo záverov uvedeného Lekárskeho posudku vychádza Posudok o odkázanosti na sociálnu službu vypracovaný v zmysle § 51 Zákona o sociálnych službách, ktorý obsahuje záver o tom, že žalobkyňa spĺňa VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa Prílohy č.3B s odporučením na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb. Uvedený Posudok o odkázanosti na sociálnu službu je podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pochybil, keď vydal svoje rozhodnutie na základe podkladov vypracovaných bez toho, aby boli odstránené vyššie uvedené rozpory. Takto zistený skutkový stav nepostačuje na rozhodnutie vo veci. Návrh na poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb uvedený v Posudku o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 04.07.2012 nevychádza z podkladov, resp. je v rozpore s podkladmi, z ktorých uvedený posudok vychádzal, pričom tieto závery o odkázanosti žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach a aktivitách v sebaobslužnej oblasti a v oblasti sociálnych aktivít, ako aj v oblasti úkonov starostlivosti o svoju domácnosť nekorešpondujú so zisteniami získanými pri sociálnom šetrení. Súd preto vyhodnotil námietku žalobkyne o nedostatočne zistenom skutkovom stave, resp. skutkovom stave zistenom v rozpore so skutočným stavom veci za dôvodnú. Posudok o odkázanosti na sociálnu službu je síce podľa § 92 ods. 9 Zákona o sociálnych službách podkladom na vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu, táto skutočnosť, ani významnosť takéhoto posudku, však nezbavuje správny orgán povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, aby okrem skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, odôvodnenie obsahovalo aj úvahy správneho orgánu , ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, prípadne ako sa vysporiadal s návrhmi alebo námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného však vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje najmä úvahu správneho orgánu, ktorou sa spravoval pri vyvodení záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len všeobecne uvádza, že „po posúdení individuálnych predpokladov, rodinného prostredia (hoci je žalobkyňa od r. 2002 umiestnená v DSS) a prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie p. G. V. do spoločnosti a na základe stanoveného stupňa odkázanosti menovanej na pomoc inej fyzickej osoby, nie je p. G. V. odkázaná na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania“, pričom následne len bez ďalšieho cituje ust. § 34 Zákona o sociálnych službách. Z takéhoto odôvodnenia nie je tiež zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal so zistenými rozpormi v bodovom hodnotení, pričom bodové hodnotenie má zásadný vplyv na stanovenie stupňa odkázanosti v zmysle prílohy č. 3B Zákona o sociálnych službách a v konečnom dôsledku na rozhodnutie vo veci samej. Pre náležité odôvodnenie rozhodnutia v tejto súvislosti preto nepostačuje len odkaz na posudok, podľa ktorého bola žalobkyňa zaradená do VI. stupňa odkázanosti. Ani záver uvedený v Posudku o odkázanosti na sociálnu službu o tom, že sa žalobkyni odporúča poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb neoprávňuje správny orgán, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov s vyhodnotením, ako tieto závery posúdil a prečo ich považoval za také, ktoré odôvodňujú prijať rozhodnutie, že žalobkyňa nie je odkázaná na sociálnu službu poskytovanú v zariadení podporovaného bývania, keď navyše odôvodnenie neobsahuje úvahu, ani argumenty o tom, prečo je, alebo nie je odkázaná na dohľad, pod ktorým je, alebo nie je schopná viesť samostatný život. Žalovaný sa napokon nevysporiadal ani so skutočnosťou, že v Sociálnom posudku bolo na základe výsledkov sociálneho šetrenia navrhnuté preposúdenie žalobkyne na sociálnu službu typu zariadenia podporovaného bývania, ani s tým, že žalobkyňa je fakticky už sedem mesiacov v takomto zariadení umiestnená. Napadnuté rozhodnutie súd preto nepovažoval za riadne odôvodnené tak, aby bolo jednak zrozumiteľné pre adresáta a jednak aby bolo preskúmateľné súdom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c /a d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne posúdi žiadosť žalobkyne, zaobstará si potrebné podklady na vydanie rozhodnutia, odstráni zistené rozpory a na základe riadne zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby toto obsahovalo náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 250s O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedené v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.