Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200795 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200795.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Žiar nad Hronom, SNP 118, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX S. N. S., zast. ATTORNEYS GROUP, s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO 36 863 998, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu V 740/12 zo dňa 28.05.2012 takto, r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č.k. V 740/12 zo dňa 28. mája 2012 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. III./ Účastníčka konania V. X. nemá právo na náhradu trov konania. IV./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č.k. V 740/12 zo dňa 28.05.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (Katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-ŠTE uzatvorenej dňa 29.03.2012 medzi záložcom V. X. v zast. zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území S. N. S. zapísaných na LV č. XXX ako pozemky registra C KN parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 133 m2, C KN parc. č. XXX/X záhrady o výmere 380 m2, C KN parc. č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 87 m2, stavba rodinného domu so súp. č. XXX postavená na C KN parc. č. XXX/X, ktoré má záložkyňa spolu s manželom Q. X. v bezpodielovom spoluvlastníctve, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že predložená zmluva nie je vkladuspôsobilá. Zmluvu podpísal za záložcu W. V. - predseda združenia ProHelp ako splnomocnený zástupca. Z dohody o splnomocnení je zrejmé, že jeho predtlač už obsahuje údaje o záložnom veriteľovi a o združení ProHelp ako zástupcovi záložcu, čo podľa odporcu má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Záložný veriteľ určil sám zástupcu pre dlžníka. Dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Poukázal na neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Poukázal tiež na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne - inak je neplatný. Zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom v dôsledku toho, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur, pričom dlžník má zaplatiť veriteľovi navyše poplatok 436,- Eur a úroky z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb. Odporca poukázal tiež na to, že je oboznámený s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie pre záložného veriteľa, aby sa zdržal výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci“ spotrebiteľov. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie (opravný prostriedok) proti rozhodnutiu odporcu, ktoré navrhoval súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie správne konanie, ak odvolaniu nevyhovie sama správa katastra. Vytýkal správe katastra, že nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila a vydala nezákonné rozhodnutie, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Poukázal na to, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Splnomocnenie bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť s tým, že zastupovanie je bezplatné. Zástupca navrhovateľa splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, v zmysle ktorého je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak ako pri pôžičkách či úveroch od banky vzhľadom na to, že nebankové subjekty majú výrazne vyššie podnikateľské riziko, a preto sú úroky požadované nimi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Namietal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v obchodnom zákonníku (§ 265) má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka (§ 39). Namietal nezákonnosť konania správy katastra, ktorá prekročila právomoc, ak posudzovala platnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu takáto právomoc, ktorá prislúcha len príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. Predmetné predbežné opatrenie bolo podľa navrhovateľa vydané na základe úplne iného skutkového stavu ako je v danej veci, kde ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavili. Žiadali ospravedlniť neúčasť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Záložkyňa na pojednávaní uviedla, že chce, aby nebolo realizované záložné právo. Potvrdila, že manžel nevedel o jej úkonoch. Právny zástupca záložkyne na pojednávaní navrhol potvrdiť rozhodnutie správy katastra. Vzhľadom na podanie manžela záložkyne doručené súdu došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy, ktorú je potrebné od tohto okamihu považovať za neplatnú, rovnako aj dohodu o splnomocnení. Ďalším dôvodom, pre ktorý je potrebné zamietnuť návrh na vklad je to, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je určitý, zrozumiteľný a uzavretý slobodne. Napriek tomu, že sa javí tak, ako keby spĺňal tieto náležitosti, jedná sa o nie perfektný právny úkon. Nepovažuje za pravdivé konštatovanie navrhovateľa, že nijako nezasahoval do obsahu dohody o splnomocnení, pretože tento formulár je vizuálne identický s ďalšími listinami, ktoré vyhotovuje POHOTOVOSŤ, z čoho vyplýva, že je z jedného zdroja. Mandantka jednala výlučne so zástupcom POHOTOVOSTI a žiadny zástupca združenia ProHelp sa s ňou nekontaktoval. Namietal nedostatok vážnosti pri uzatváraní právneho úkonu, pretože jeho mandantka nemala záujem zabezpečovať svoj záväzok viacerými spôsobmi, keďže bola možnosť v zmysle dohody vystavovať bianko zmenky, čo v danom prípade navrhovateľ aj uplatnil. Mandantka nemala vôbec vedomosť o možnosti založenia nehnuteľností pre zabezpečenie jej záväzku. Uplatnil náhradu trov konania účastníčky konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Dňa 01.10.2012 došlo súdu podanie Q. X. - manžela účastníčky konania V. X. (záložkyne), v ktorom vyslovil nesúhlas so zriaďovaním akéhokoľvek záložného práva v prospech ktorejkoľvek tretej osoby, nakoľko s ničím takým nesúhlasil a ani nesúhlasí. Nepodpisoval žiadnu zmluvu, ani o žiadnej zmluve nevie. Rovnako nikoho nesplnomocňoval a ani nesplnomocňuje, aby v jeho mene alebo v mene jeho manželky robil takéto úkony vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré majú ako manželia vo vlastníctve. Keďže v danom prípade žiadny súhlas k zriadeniu záložného práva nedal, domáhal sa, aby sa na takéto úkony pozeralo ako na neplatné. Navrhol súdu, aby neprihliadal na predloženú zmluvu o zriadení záložného práva, ako aj dohodu o splnomocnení, nakoľko tieto sú neplatné. Navrhol rozhodnutie správy katastra o nepovolení vkladu potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 12.04.2012 na Správe katastra Žiar nad Hronom podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 29.03.2012, ktorá bola uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom V. X., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení W. V. - predsedom združenia. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.06.2011, najmä na vrátenie istiny úveru vo výške 500,- Eur, poplatku v sume 436,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom V. X. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. V bode 3 tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Meno zástupcu združenia je dopísané ručne, ako aj v bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľka zmluvu podpísala dňa 29.06.2011, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o úvere a zástupca združenia ProHelp W. V. - predseda, zmluvu podpísal dňa 19.03.2012, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. Súd dospel k záveru, že správa katastra vydala správne rozhodnutie, ak zamietla návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona), ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietla. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť...). Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1 Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012). V odôvodnení rozsudku sp.zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navyše pokiaľ súd už konštatoval neplatnosť dohody o splnomocnení a s tým súvisiacu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, je pre rozhodnutie súdu už irelevantné preskúmavať správnosť záveru správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad z tohto dôvodu (rozpor s dobrými mravmi). K dovolávaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu súd poznamenáva, že v danom prípade je nesporné, že manžel záložkyne nebol účastníkom záložnej zmluvy. Založenie predmetných nenuteľností nemožno považovať za bežný úkon manželov, preto sa k takémuto úkonu vyžaduje súhlas oboch manželov. Aby bolo možné predmetný právny úkon - záložnú zmluvu, ktorú uzavrel len jeden z manželov považovať za neplatný, musí dôjsť k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti dotknutou osobou v trojročnej premlčacej dobe, a to právne relevantným spôsobom. Dokiaľ tomu tak nie je, považuje sa právny úkon za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dotknutý manžel sa v konaní pred správnym orgánom relatívne neplatnosti nedovolával. Správa katastra neprihliada vo vkladovom konaní v takomto prípade na relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pretože dokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Jedným z prípadov relatívnej neplatnosti právnych úkonov je chýbajúci súhlas druhého manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá, pričom účinky neplatnosti nastávajú ex tunc - spätne k uzavretiu zmluvy. V zmysle § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Nemožno preto vytknúť správe katastra pokiaľ nekonalo vo vkladovom konaní ako s účastníkom konania aj s manželom záložkyne. Podľa § 42 ods. 2 písm. a/ Katastrálneho zákona, zmluva obsahuje označenie účastníkov „práv k nehnuteľnostiam“. Súd je toho názoru, že v záložnej zmluve mal byť označený aj manžel záložcu, nakoľko ako bezpodielový spoluvlastník má vecné práva k nehnuteľnostiam, s ktorými sa nakladá na základe uzavretej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či je aj on účastníkom právneho úkonu, t.j. či aj on uzavrel predmetný právny úkon od čoho sa odvíja následne jeho postavenie vo vkladovom konaní ako účastníka konania v zmysle § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona. Keďže v danom prípade manžel záložkyne predmetný právny úkon neuzavrel, ani sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu v čase do rozhodnutia správneho orgánu, postup odporcu v konaní súd považuje za správny. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...Súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom. Napokon súd poukazuje na to, že odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy)a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Dňa 01.10.2012 účastníčka konania splnomocnila na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní advokátsku kanceláriu ATTORNEYS GROUP, s.r.o., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Ďurajom - konateľom. Na pojednávaní právny zástupca uplatnil nárok na náhradu trov konania účastníčky konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Súd účastníčke konania V. X. nepriznal právo na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je osobitne upravená otázka náhrady trov konania, preto je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 250k O.s.p. Predmetné ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 142 O.s.p. v postavení osobitného ustanovenia (lex specialis). Právna úprava predpokladá priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi (druhá hlava), resp. navrhovateľovi (tretia hlava). Súd je toho názoru, že účastník konania, ktorého postavenie účastníka súdneho konania vyplýva z ustanovenia § 250m ods. 3 O.s.p. pričom sám nie je navrhovateľom, nemá zákonný nárok pre to, aby mu súd mohol priznať náhradu trov konania. V kontexte s § 142 O.s.p. nie je možné prihliadať ani na jeho úspešnosť v konaní vo veci samej. Súd má za to, že takýto účastník konania, by ani nemohol byť zaviazaný nahradiť trovy inému účastníkovi konania, t.j. navrhovateľovi, resp. odporcovi. Povinnosť k náhrade trov konania môže byť uložená len odporcovi v prípade, ak by bol navrhovateľ so svojim opravným prostriedkom úspešný. Právna úprava predpokladá vo vzťahu k navrhovateľovi len jeho nárok na náhradu trov konania v prípade jeho úspechu, ale nepredpokladá ani povinnosť navrhovateľa hradiť náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, a to odporcovi (správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal), ako aj ďalším účastníkom konania, ktorí sú účastníkmi v dôsledku toho, že boli účastníkmi konania na správnom orgáne. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.