Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200799 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľa: I. T., bytom T. Z. č. XX, XXX XX F. F., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2N 1993/12 zo dňa 31.07.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 2N 1993/2012 zo dňa 31. júla 2012 z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytovanie právnej pomoci, ktorú navrhovateľ požiadal žiadosťou zo dňa 14.06.2012. Podľa odôvodnenia rozhodnutia navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci zastupovania pred Ústavným súdom. Z dokladov, ktoré predložil navrhovateľ (rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 10C/82/2009, odvolanie proti citovanému rozsudku, doplnenie odvolania proti citovanému rozsudku okresného súdu, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/355/09-57 zo dňa 25.11.2009, dovolanie proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/129/2010 zo dňa 22.09.2010, odloženie veci pred Ústavným súdom podľa § 23a zákona č. 38/1993 Z.z. zo dňa 15.11.2010, výzva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. voči Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 07.04.2011) je zrejmé, že žiadateľ sa domáhal náhrady škody (v predchádzajúcich konania) voči M.J. (Y. R.) s tým, že využil všetky opravné prostriedky, avšak bez úspechu, nakoľko rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/129/2010 bol jeho nárok odmietnutý. Následne sa domáhal ochrany pred Ústavným súdom, ktorý listom o odložení veci podľa § 23a zákona č. 38/1993 Z.z. zo dňa 15.11.2010 sťažnosť žiadateľa vyhodnotilo tak, že ju odložilo. Dôvodom odloženia bolo to, že žiadateľ nedoplnil zákonné náležitosti podania, ktoré vyžaduje zákon o ústavnom súde v § 20 ods. 1 a 2, v § 49, v § 50 a § 53 ods. 1. Odporca ďalej v rozhodnutí citoval vyššie uvedené ustanovenia zákona o ústavnom súde s tým, že na základe vyššie uvedených skutočností posúdil, že spor žiadateľa je bezúspešný. Podľa odporcu nesplnenie hoci len jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci má za následok rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ. V odvolaní poukázal na doporučený list adresovaný Y.. R. U. (centrum právnej pomoci) ako odpoveď na výzvu, kde podľa navrhovateľa jasne deklaroval, že sa mu jedná o kvalifikovaný návrh žaloby podaný v jeho mene centrom právnej pomoci na Ústavnom súde SF, kde ako odporca vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa jeho názoru vec nesprávne pokladá odporca za vopred bezúspešnú, pretože je možné podať kvalifikovaný návrh žaloby, resp. doplnenie návrhu žaloby centrom právnej pomoci na Ústavnom súde aj po uplynutí dvojmesačnej lehoty. Rozhodnutie odporcu považoval za nezákonné a žiadal jeho zmenu Krajským súdom. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v skutočnosti podával pôvodne návrh na Ústavnom súde, ktorý bol odložený, avšak z dôvodu, že nemal právneho zástupcu. Pokiaľ by mal peniaze, vôbec by nepožiadal o takúto pomoc. Podľa jeho názoru centrum právnej pomoci je na to, aby mu poradilo čo má robiť a čo má podávať. Centrum však robilo všetko pre to, aby ho nemuselo zastupovať. Jeho príjem je 118,30 Eur ako dávka v hmotnej núdzi. Na otázku súdu uviedol, že on podával návrh na náhradu škody na ústavnom súde datovaný dňa 28.10.2010. V podstate žiada bezplatnú právnu pomoc vo veci jeho žiadosti o náhradu škody voči Ministerstvu spravodlivosti SR, prípadne aj v konaní o doplnení návrhu podanom na Ústavnom súde dňa 28.10.2010. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával v celom rozsahu na odôvodnení rozhodnutia a žiadal, aby súd rozhodnutie potvrdil. Na pojednávaní uviedol, že z podania, ktoré podal navrhovateľ na centrum právnej pomoci nebolo zrejmé čoho sa domáha, preto bol vyzvaný na doplnenie žiadosti a doloženie aj dokladov. Toto bolo zo strany navrhovateľa aj urobené. V danom prípade nebola splnená podmienka uvedená v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., a to, že v danom prípade nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. V danom prípade bola sťažnosť zo strany navrhovateľa podaná na Ústavnom súde. Keďže bola odmietnutá a navrhovateľ nedoložil v ďalšom konaní pred centrom doklady, že jeho ľudské práva boli porušené, nemali nič na základe čoho by mohli konať. Žiadateľ sa mýli, keď si myslí, že automaticky keď je v hmotnej núdzi má nárok na bezplatnú právnu pomoc. Žiadosť navrhovateľa vyhodnotili ako zrejme bezúspešné vymáhanie sporu, a preto mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní a napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. b/ a písm. d/ O.s.p. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právne pomoci osobám v materiálnej núdzi, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Náležitosti rozhodnutia sú upravené v § 47 správneho poriadku. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Výrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníka konania. Ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi účastníkov, prípadne s ich námietkami. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. V zákone o správnom konaní je zakotvená v § 3 ods. 4 a v ďalších ustanovenia (§ 32 a § 46) konkretizovaná zásada materiálnej pravdy. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci. Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1). Podľa názoru súdu správny orgán pri vydaní predmetného rozhodnutia nepostupoval podľa citovaných ustanovení správneho poriadku. Predovšetkým súd poukazuje na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, keď odporca v podstate iba cituje ustanovenia zákona č. 327/2005 Z.z. a zákona č. 38/1993 Z.z. s poukazom na navrhovateľom predložené fotokópie dokladov (rozsudky súdov). Následne bez vyhotovenia všetkých skutočností s odkazom na použitie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu odporca posúdil, že v predmetnej veci by išlo o zrejmú bezúspešnosť sporu. Okrem vyššie uvedeného odporca sa nezaoberal vôbec možnosťou zastupovania vo veci podania žaloby na Ministerstvo spravodlivosti, tak ako to požadoval navrhovateľ v odpovedi na výzvu na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Žalobca síce požadoval podanie žaloby na Ústavnom súde SR, avšak aj z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ by už ústavnú sťažnosť podať nemohol pre uplynutie lehoty (§ 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z.z.), a preto mu zostávala iba možnosť podať žalobu na všeobecnom súde. S touto možnosťou sa odporca v dôvodoch rozhodnutia vôbec nezaoberal, hoci vyjadrenia navrhovateľa, ako aj list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 10.10.2011 (negatívne oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) tomu nepriamo nasvedčovali. V ďalšom konaní preto odporca musí vyhodnotiť aj možnosť zastupovania navrhovateľa v konaní o žalobe proti Ministerstvu spravodlivosti o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to z hľadiska kritérií uvedených v zákone o poskytovaní právnej pomoci občanom v hmotnej núdzi č. 327/2005 Z.z.. Takéto vyhodnotenie a následne rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nemôže urobiť súd, ale iba príslušný správny orgán. Z uvedených dôvodov preto súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. O náhrade trov rozhodol súd tak, že náhrada trov konania sa nepriznáva, pretože trovy konania si navrhovateľ neuplatnil a ani mu počas konania žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.