Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200859 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200859.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Ľudovíta Bradáča a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: W.. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. D. XXXX/XX, XXX XX J. J., zast. JUDr. Martou Jaňovkovou, advokátkou, Skuteckého 12, 974 54 Banská Bystrica proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, krajský dopravný inšpektorát, Ul. 9. Mája 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-72-002/2012 zo dňa 28.06.2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.08.2012 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-72-002/2012 zo dňa 28.06.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru ODI Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. ORPZ-BB-ODI2-RSP-39-003-2012 z 30.04.2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie s poukazom na § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil, keď v poučení tohto prvostupňového rozhodnutia vypustil časť: „Podľa ust. § 141 ods. 4 písm. e/, f/ a g/ zákona o premávke odvolanie proti rozhodnutiu o preskúšaní odbornej spôsobilosti nemá odkladný účinok.“ a nahradil ho textom: „Podľa ust. § 141 ods. 4 písm. b/ zákona o premávke odvolanie proti rozhodnutiu o odobratí vodičského oprávnenia nemá odkladný účinok.“ V ďalšom výroku žalovaný vyslovil, že ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi podľa § 92 ods. 3 písm. b/ zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), nakoľko podľa záznamov zo žalobcovej evidenčnej karty tento v priebehu posledných piatich rokov dvakrát (14.02.2009 a 27.12.2011) porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu, začo bol v obidvoch prípadoch právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“). V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého vodičské oprávnenie možno žalobcovi vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ Zákona o cestnej premávke. V poučení ďalej poukázal o.i. na ust. § 141 ods. 4 e/, f/ a g/ Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorých odvolanie proti rozhodnutiu o preskúšaní odbornej spôsobilosti nemá odkladný účinok. Z dôvodu, že v poučení prvostupňového rozhodnutia bola uvedená zrejmá nesprávnosť týkajúca sa poučenia podľa § 141 ods. 4 Zákona o cestnej premávke (správne malo byť v poučení uvedené ust. § 141 ods. 4 písm. b/ Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého odvolanie proti rozhodnutiu o odobratí vodičského oprávnenia nemá odkladný účinok), žalovaný napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil len v časti poučenia a ostatné časti rozhodnutia ponechal nedotknuté s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán postupoval v prejednávanom prípade v súlade s ust. § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke, na základe ktorého vydal rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi, ktorý v priebehu posledných piatich rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu, začo bol v obidvoch prípadoch uznaný vinným z toho, že viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Postup prvostupňového správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia považoval žalovaný za zákonný, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa prehodnotenia nutnosti podrobiť sa opätovnému splneniu povinností v zmysle § 92 ods. 8 a § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ Zákona o cestnej premávke vyhodnotil ako právne irelevantné, keďže prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia v zmysle § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke a dikcia ust. § 92 ods. 8 cit. zákona neumožňuje vrátiť odobraté vodičské oprávnenie bez splnenia povinností stanovených v § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ cit. zákona. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že 27.12.2011 bol pri vedení osobného motorového vozidla Ford Focus ev. č. K zastavený hliadkou policajného zboru a podrobil sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu s pozitívnym výsledkom, následkom čoho mu bol na mieste zadržaný vodičský preukaz, keďže porušil povinnosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 03.01.2012 Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. ORPZ-BB-ODI-135/247/2011 a následne dňa 18.01.2012 Rozhodnutie č. ORPZ-BB-ODI2-RSP-39/2012 o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva v zmysle § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, ktorú povinnosť žalobca v stanovenej lehote 60 dní (06.02.2012) splnil tým, že absolvoval vyšetrenie u lekára so špecializáciou v odbore psychiatria, pričom závislosť od alkoholu u žalobcu nebola zistená. Prvostupňový správny orgán preto následne postupoval podľa § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke a dňa 15.02.2012 vydal Rozhodnutie č. ORPZ-BB-ODI2-RSP-39-002/2012, ktorým žalobcovi uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa, ktoré žalobca v stanovenej lehote 4 mesiacov (14.05.2012) absolvoval. Dňa 14.02.2012 bol žalobca na základe Rozhodnutia o priestupku vydaného prvostupňovým správnym orgánom pod č. ORPZ-BB-ODI2-P-1200/2011 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. c/ Zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta 800,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 30 mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojím Rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-40-002/2012 zo dňa 12.04.2012 tak, že zmiernil dĺžku zákazu činnosti na 20 mesiacov a ostatné časti napadnutého rozhodnutia, vrátane výšky peňažnej pokuty ponechal v platnosti. Prvostupňový správny orgán následne dňa 30.04.2012 vydal Rozhodnutie č. ORPZ-BB-ODI2-RSP-39/003-2012, na základe ktorého bolo žalobcovi odobraté vodičské oprávnenie z dôvodu uvedeného v § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke, keďže za posledných piatich rokov išlo z jeho strany o druhé porušenie pravidiel cestnej premávky v súvislosti s požitím alkoholu. Vodičský preukaz môže byť žalobcovi podľa odôvodnenia uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí vrátené s poukazom na § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke až po splnení podmienok uvedených v § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ zákona, v zmysle ktorého vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý je zdravotne a psychicky spôsobilý, podrobí sa príprave v autoškole, získa odbornú spôsobilosť a v prípade odobratia vodičského preukazu podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke sa podrobí odbornému vyšetreniu u psychiatra na závislosť od alkoholu a po podrobení sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom sa domáhal, aby už opätovne nemusel absolvovať preskúmanie zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k závislosti od alkoholu, ako aj absolvovanie psychologického poradenstva, ktorým sa podrobil na základe vydaných rozhodnutí správneho orgánu už 06.02.2012 a 14.05.2012. V odvolaní ďalej žiadal prehodnotiť nutnosť odborného preskúšania vedenia motorového vozidla, nakoľko vzhľadom na dĺžku zákazu činnosti menej ako dva roky nehrozí zmena odbornej spôsobilosti. Žalovaný odvolaniu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi odobratý vodičský preukaz, zmenil len v poučení, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, ako aj doklad o podrobení sa odbornému poradenstvu, boli účastníkovi vydané z dôvodu preukázania splnenia povinností vyplývajúcich z § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, a preto ich nie je možné správnym orgánom akceptovať k splneniu povinností vyplývajúcich účastníkovi konania z § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke. Uvedený výklad žalovaného považuje žalobca za nesprávny, nakoľko bezdôvodne žiada od žalobcu duplicitné získanie potvrdení, ktoré už raz prvostupňovému správnemu orgánu predložil a argumentácia, že tieto žalobca predložil za účelom splnenia povinností podľa iného zákonného ustanovenia, považuje za šikanózne konanie, ktoré je v rozpore s duchom zákona, keďže nikde v zákone nie je uvedené, že je použitie takýchto podkladov za účelom splnenia povinností podľa § 92 ods. 8 vylúčené. Takýto postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný a dôsledkom tohto postupu dôjde k žalobcovmu neúmernému finančnému zaťaženiu, čím došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcových osobnostných ako aj majetkových práv garantovaných Ústavou SR. Žalobca namietal, že nepovažuje za správne, aby sa musel podrobiť skúške odbornej spôsobilosti v zmysle § 79 ods. 2 písm. b/ a c/ Zákona o cestnej premávke. Žalobca nepovažoval za správny výklad ust. § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ust. § 91 ods. 6 v spojení s § 79 ods. 2 písm. a/ Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého odborná spôsobilosť sa zisťuje skúškou z odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá z predpisov o cestnej premávke. Žalobca vyslovil názor, že pri odobratí vodičského preukazu na dobu kratšiu ako 2 roky nedôjde k zníženiu spôsobilosti viesť motorové vozidlo, t.j. vodič nemusí absolvovať povinnosti uvedené v § 79 ods. 2 písm. b/ a c/. Žalovaným vykonaný výklad zákona považuje žalobca za neoprávnený zásah do svojich práv a takýto výklad je podľa žalobcu šikanózny. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 21.09.2012 uviedol, že napadnuté rozhodnutia, ako aj postup správnych orgánov pri ich vydaní považuje za zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol a trovy konania žalobcovi nepriznal. Podrobne popísal postup správnych orgánov v súvislosti so zisteným porušením pravidiel cestnej premávky zo strany žalobcu, ako aj jednotlivé rozhodnutia vydané v čase, keď bol žalobca dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky. Poukázal na to, že až potom, ako bol žalobca právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (19.04.2012) a bola mu uložená sankcia za priestupok - o.i. zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 20 mesiacov, sa na žalobcu hľadelo ako na toho, kto v posledných piatich rokoch dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky. Správny orgán bol preto následne povinný postupovať podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke a vydať napadnuté rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia, pretože iný postup by bol postupom protizákonným. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Splnomocnený zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval žalobných dôvodov, pričom postup správneho orgánu voči žalobcovi považuje za šikanózny, keď voči žalobcovi žiada splnenie povinností, ktoré už raz splnil a žiada zloženie odbornej skúšky v zmysle § 77 a § 92 Zákona o cestnej premávke. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca na pojednávaní poukázal na argumentáciu splnomocneného zástupcu a poukázal na to, že správny orgán už v čase porušenia predpisov o cestnej premávke žalobcom mal z evidencie vedomosť o tom, že došlo k druhému porušeniu pravidiel za obdobie posledných piatich rokov a nemal preto vtedy postupovať tak, že mu uložil povinnosť absolvovať odborné preskúšanie u psychiatra a odborné poradenstvo, keď vzhľadom na následné odobratie vodičského oprávnenia podľa § 92 ods. 3 písm. b/ s poukazom na § 92 ods. 9 Zákona o cestnej premávke nie je možné už použiť ust. § 91 a správny orgán vedel, že bude opätovne vyžadovať od žalobcu splnenie takých povinností, ktoré už raz absolvoval. Takýto postup je podľa žalobcu duplicitným vyžadovaním plnenia povinností, čo žalobca považuje za nezákonné. Podľa žalobcu bude problém vzhľadom na vykonávaciu vyhlášku č. 9/2009 k Zákonu o cestnej premávke zadovážiť si príslušné potvrdenia a splniť tak podmienky vyžadované správnym orgánom. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomného vyjadrenia a poukázal na to, že žalobca v žalobe napadol rozhodnutie o odobratí vodičského preukazu, nenapadol rozhodnutia, ktorými by mu bola uložená povinnosť absolvovať odborné preškolenie, resp. absolvovať odborné poradenstvo alebo psychologické poradenstvo. Postup prvostupňového i žalovaného správneho orgánu ako aj vydané rozhodnutia zástupca žalovaného považuje za zákonné. Poukázal na ustanovenie § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, ktorý striktne upravuje postup správneho orgánu v prípade, ak je dôvodné podozrenie z porušenia predpisov o cestnej premávke takým spôsobom, akým došlo u žalobcu, dôsledkom čoho je potom zadržanie vodičského oprávnenia a toto ustanovenie dáva možnosť správnemu orgánu podrobiť žalobcu preskúšaniu jeho psychickej spôsobilosti, a to v krátkom časovom úseku po dôvodnom podozrení z porušenia pravidiel cestnej premávky za účelom posúdenia jeho stavu. Vo vzťahu k odobratiu vodičského preukazu sú tieto povinnosti stanovené rovnako striktne zákonom, pričom po odobratí vodičského oprávnenia, po uplynutí doby, na ktorú bol vodičský preukaz odobratý, žalobca môže požiadať o znovuvydanie alebo vrátenie tohto vodičského oprávnenia, pričom podmienky za ktorých mu môže byť vodičský preukaz vrátený sú stanovené v § 92 ods. 4 a § 77 Zákona o cestnej premávke, od ktorých sa žalovaný nemôže odchýliť. Žalobu navrhol zamietnuť. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bolo rozhodnuté o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke, ako aj konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj evidenčná karta vodiča (žalobcu) a z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové zistenia správnych orgánov, pokiaľ išlo o konanie žalobcu, ktorý v dňoch 14.02.2009 a 27.12.2011 porušil pravidlá cestnej premávky uvedené v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, pretože viedol motorové vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, ktorá skutočnosť bola zistená dychovou skúškou s pozitívnym výsledkom a toto konanie bolo posúdené ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch, pričom v obidvoch prípadoch bol žalobca právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca za priestupok - jazdu pod vplyvom alkoholu dňa 14.02.2009 bol právoplatne potrestaný Rozhodnutím č. ORP-278/DI-K-2009 z 13.03.2009 uložením pokuty 900,- Eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá do 14.02.2010 a že žalobca bol v súvislosti s porušením povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, keď 27.12.2011 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, na základe Rozhodnutia č. ODI ORPZ- BB-ODI2-P-1200/2011 zo 14.02.2012 v spojení s Rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-40-002/2012 zo dňa 12.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.04.2012, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta 800,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov, t.j. do 27.08.2013. Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 18.01.2012 rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva s poukazom na ustanovenie § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, nakoľko žalobca bol v tom čase dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky tým, že ako vodič motorového vozidla dňa 27.12.2011 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a to v lehote 60 dní. Proti predmetnému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal a toto nadobudlo právoplatnosť 15.02.2012. Žalobca dňa 14.12.2012, t.j. v stanovenej lehote predložil prvostupňovému správnemu orgánu Doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 06.02.2012 vydaný lekárkou so špecializáciou v odbore psychiatria, ktorá nezistila žalobcovu závislosť od alkoholu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť prvostupňový správny orgán s poukazom na § 91 ods. 4 Zákona o cestnej premávke rozhodnutím zo dňa 15.02.2012 rozhodol o povinnosti žalobcu podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa v lehote 4 mesiacov. Proti predmetnému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal a toto nadobudlo právoplatnosť 05.03.2012. Žalobca 23.05.2012, t.j. v stanovenej lehote predložil prvostupňovému správnemu orgánu Doklad o podrobení sa odbornému poradenstvu zo 14.05.2012 vystavený dopravnou psychologičkou. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 30.04.2012 vyplýva, že správny orgán v jeho výroku rozhodol o odobratí vodičského oprávnenia skupiny B, A/50 udeleného žalobcovi a to s poukazom na ust. § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke, nakoľko žalobca v posledných piatich rokoch dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu. V odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový správny orgán žalobcu poučil, že podľa § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke vodičské oprávnenie žalobcovi možno vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ Zákona o cestnej premávke, po preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu a po podrobení sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Súčasne ho poučil o tom, že v zmysle § 91 ods. 7 Zákona o cestnej premávke, náklady spojené s preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, alebo s preskúšaním odbornej spôsobilosti uhrádza ten, kto je povinný podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva, že predmetným prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté výlučne o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke a týmto rozhodnutím teda nebolo rozhodnuté o uložení povinnosti žalobcu o.i. podrobiť sa príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole, preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu a odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Takáto povinnosť žalobcovi nebola uložená, t.j. nebolo o takejto povinnosti rozhodnuté ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý zmenil na základe podaného odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie len v časti „poučenie“, pričom ostatné časti rozhodnutia (t.j. aj výrok prvostupňového rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke) zostali nedotknuté. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný žalobcu opätovne upovedomil o tom, že v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke odobraté vodičské oprávnenie podľa § 92 ods. 3 písm. b/ možno vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d/ až g/, po preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiv psychiatrom a po podrobení sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Súčasne žalobcu poučil opätovne aj podľa § 92 ods. 10 zákona o cestnej premávke. Podľa § 1 Zákona o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme Podľa § 91 ods. 4, ods. 5 a ods. 6 Zákona o cestnej premávke (4) Ak je držiteľ vodičského oprávnenia ako vodič motorového vozidla dôvodne podozrivý z porušenia pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného zboru rozhodne o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria (ďalej len "psychiater"). Ak psychiater zistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, je povinný postupovať podľa § 90 ods. 3. Ak psychiater nezistí závislosť od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva, orgán Policajného zboru rozhodne o povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. (5) Orgán Policajného zboru, ktorý rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, o preskúmaní psychickej spôsobilosti, o povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu 43a) alebo o povinnostiach podľa odseku 4, určí lehotu na ich vykonanie a lehotu na predloženie potvrdenia o splnení uložených povinností, ak držiteľovi vodičského oprávnenia nebol zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. c). (6) Držiteľ vodičského oprávnenia, ktorému bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel alebo ktorému bola uložená sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorových vozidiel, je povinný pred vrátením vodičského preukazu podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2 písm. a); ak činnosť vedenia motorového vozidla držiteľ vodičského oprávnenia na základe takého trestu alebo sankcie nesmel vykonávať dva roky a viac, musí sa podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti, preskúmaniu psychickej spôsobilosti a preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2. Do úspešného splnenia týchto povinností sa držiteľovi vodičského oprávnenia vodičský preukaz nevráti. Podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke, vodičské oprávnenie sa odoberie aj tomu, kto ako vodič motorového vozidla v priebehu posledných piatich rokov dvakrát poruší pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, vodičské oprávnenie odobraté podľa odseku 3 písm. a) možno vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d) až g). Vodičské oprávnenie odobraté podľa odseku 3 písm. b) možno vrátiť až po preukázaní splnenia podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d) až g), po preskúmaní zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva psychiatrom a po podrobení sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Podľa § 92 ods. 9 Zákona o cestnej premávke, ustanovenia § 91 sa nepoužijú v prípadoch uvedených v odseku 3. Podľa § 77 ods. 1 písm. d/, e/, f/, g/ Zákona o cestnej premávke, vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý k dátumu udelenia vodičského oprávnenia d) je zdravotne spôsobilý, e) je psychicky spôsobilý, f) podrobil sa príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole, ak tento zákon neustanovuje inak, g) získal odbornú spôsobilosť. Podľa § 141 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 143c Zákona o cestnej premávke, ustanovenie § 92 ods. 3 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá porušila pravidlá cestnej premávky uvedené v § 92 ods. 3 pred 1. novembrom 2011, ak sa dopustila ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky uvedeného v § 92 ods. 3 po 1. novembri 2011. Podľa § 22 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu 3a) alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250i ods. 1 a 3 O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi podľa § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že žalobca ako vodič motorového vozidla v priebehu posledných piatich rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu. Súd je oprávnený v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu výlučne z dôvodov uvedených v žalobe. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu a žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného výlučne z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že dôvody uvedené žalobcom nie sú spôsobilé napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe v podstate neuviedol žiadne námietky (žalobné dôvody) vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ani jemu predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré boli vydané v konaní, predmetom ktorého bolo rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi s poukazom na § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke. Predmetné správne konanie bolo začaté z vlastného podnetu prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe skutočností uvedených v evidenčnej karte žalobcu zistil, že žalobca v priebehu posledných piatich rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu. Skutočnosť, že žalobca v priebehu posledných piatich rokov dvakrát porušil pravidlá cestnej premávky požitím alkoholu nebola medzi účastníkmi konania sporná a žalobca túto skutočnosť v žalobe ani nenamietal. V žalobe žalobca neuviedol žiadnu námietku smerujúcu k spochybneniu zákonnosti výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného o odobratí vodičského oprávnenia a ani netvrdil, že výrok napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia je nezákonný, resp. že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o odobratí vodičského oprávnenia stanovené v § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd zistil, že postup správneho orgánu, ktorý po zistení splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 3 písm. b/ cit. zákona rozhodol o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi, bol v súlade so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán i žalovaný rozhodovali o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi. Predmetom týchto rozhodnutí nebolo stanovenie povinností žalobcovi preukázať splnenie podmienok podľa § 77 ods. 1 písm. d/ až g/ Zákona o cestnej premávke, ani stanovenie povinnosti podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti osobitne vo vzťahu k závislosti od alkoholu, inej návykovej látky alebo liečiva psychiatrom, ani podrobiť sa odbornému poradenstvu u posudzujúceho psychológa. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V preskúmavanom prípade rozhodnutie vo veci predstavuje výrok, v ktorom je uvedené, že správny orgán rozhodol o odobratí vodičského oprávnenia žalobcovi s poukazom na § 92 ods. 3 písm. b/ Zákona o cestnej premávke a tento výrok je pre účastníka konania (žalobcu) záväzný. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, citáciu uvedeného ustanovenia nie je možné považovať za rozhodnutie vo veci samej, ktorým by boli žalobcovi uložené povinnosti uvedené v citovanom ustanovení § 92 ods. 8 cit. zákona. Správny orgán v podstate len upozornil, resp. upovedomil účastníka konania (žalobcu) na podmienky, za ktorých môže byť žalobcovi, ktorému bolo predmetným rozhodnutím odobraté vodičské oprávnenie s poukazom na § 93 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, toto vodičské oprávnenie vrátené a táto skutočnosť (upozornenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia) nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Rovnako pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, reagujúc na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, ktorými žiadal prehodnotiť nutnosť opätovne sa podrobiť príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole a absolvovať preskúšanie odbornej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, vrátane absolvovania preskúmania zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k závislosti od alkoholu psychiatrom a odborného poradenstva u posudzujúceho psychológa, vyhodnotil tieto námietky ako právne irelevantné vo vzťahu k rozhodnutiu o odobratí vodičského oprávnenia v zmysle § 92 ods. 3 písm. b/ cit. zákona, postupoval v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že postup žalovaného, ktorým vzhľadom na nesprávny a šikanózny výklad ustanovení zákona o cestnej premávke od žalobcu bezdôvodne žiadal duplicitné získanie potvrdení, ktoré už raz správnemu orgánu predložil, resp. žiadal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 cit. zákona, je nezákonný a dochádza ním k zásahu do práv žalobcu, takéto tvrdenie je vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu o odobratí vodičského oprávnenia irelevantné a nezodpovedá výroku napadnutého rozhodnutia, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o odobratí vodičského oprávnenia. Konanie správneho orgánu v súlade a na základe zákona o cestnej premávke, ako aj správneho poriadku, nemôže byť považované za šikanózne konanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákonodarca v zákone o cestnej premávke mal v úmysle upraviť pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Vzhľadom na stav nehodovosti a vážne následky dopravných nehôd vzniknutých okrem iného aj v súvislosti s vedením motorových vozidiel vodičmi po požití alkoholu, zákonodarca sprísnil sankcie pre vodičov, ktorí takýmto spôsobom porušujú pravidlá cestnej premávky, ako aj podmienky, ktorých splnenie musí preukázať ten, kto po odobratí vodičského oprávnenia následkom porušenia pravidiel cestnej premávky v súvislosti s vedením motorového vozidla po požití alkoholu, požiada o opätovné vrátenie vodičského oprávnenia. Účelom takejto sprísnenej úpravy je eliminovať takýchto vodičov z cestnej premávky, resp. vrátiť vodičské oprávnenie len takým vodičom, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky, čo by malo byť predpokladom toho, že nebudú v budúcnosti ohrozovať ostatných účastníkov cestnej premávky. Podmienky pre vrátenie vodičského oprávnenia žalobcovi a ich splnenie bude správny orgán posudzovať až v ďalšom konaní, za predpokladu, že po uplynutí uloženého trestu - sankcie zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na 20 mesiacov, žalobca požiada o vrátenie vodičského oprávnenia. Až v prípade, že správny orgán takúto žalobcovu žiadosť o vrátenie vodičského oprávnenia zamietne pre nesplnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 cit. zákona, žalobca môže postupovať podľa § 244 ods. 1 O.s.p. podaním žaloby o preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Keďže preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané v konaní o žiadosti o vrátenie vodičského oprávnenia, v ktorom by správny orgán posudzoval splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 Zákona o cestnej premávke, žalobné dôvody uvedené žalobcom v žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o odobratí vodičského oprávnenia (namietaný nesprávny výklad ustanovení zákona o cestnej premávke vo vzťahu k splneniu podmienok na vrátenie vodičského oprávnenia), nemôžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, za zákonný, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.