Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/207/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200927 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200927.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky Q. V., nar. XX. Y. XXXX, bytom A. B. XXXX/X, XXX XX Z. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 595 626 6239 zo dňa 22. mája 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. 595 626 6239 zo dňa 22. mája 2012 zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 9. mája 2012 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 35 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľka nie je invalidná. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej znemožňuje nájsť si prácu a žiadala o jeho opätovné posúdenie. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 27. septembra 2012 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na pojednávaní dňa 13. novembra 2012 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom opravnom prostriedku a poukázala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka zdôraznila, že trpí psychickými problémami, veľkou nespavosťou a má veľké bolesti v chrbtici. Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 22. mája 2012 potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne z 27. septembra 2012, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredia dňa 14. septembra 2012, ktorý potvrdil predchádzajúce posudky posudkových lekárov na pobočke s tým, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na základe opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici opätovne zdravotný stav navrhovateľky v posudku zo 14. septembra 2012, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol duševné choroby a poruchy správania - kapitola V., poruchy nálad (depresívne, periodické) - položka 3, stredne ťažké formy - písmeno a/ so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %. Posudkový lekár v celkovom posudku ďalej uviedol, že navrhovateľka je v ambulantnej psychiatrickej liečbe od 27. decembra 2011 pre epizódy stredne ťažkej depresie. V priebehu niekoľkomesačnej ambulantnej liečby absolvuje pravidelné kontroly, ale opakovane aj úpravu liečby. Podľa psychologického vyšetrenia ide o osobnosť neuroticky ladenú, so známkami zvýšenej úzkosti a labilnej afektivity, bez výrazných známok depresivity. Vzhľadom na priebeh ochorenia a krátkosť liečby nemožno stav hodnotiť ako trvalý a liečbou neovplyvniteľný. Pri akceptovaní psychiatrických záverov, ako aj psychologického vyšetrenia uvedenému stavu zodpovedá stanovené percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pridružené ochorenia nie sú takého charakteru, aby odôvodňovali percentuálne zvýšenie - bolesti chrbtice bez funkčne preukázaného koreňového dráždenia, obmedzenia postoja, chôdze, či svalovej asymetrie, funkčné zažívacie ťažkosti, nezistená osteoporóza, alebo úžinový syndróm. Týmto posudkom boli zmenené závery predchádzajúceho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen z 9. mája 2012, ktorý posudok bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky spísal s navrhovateľkou zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite. Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá stanovené zákonom. Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaného ustanovenia a mal preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne zdravotnému stavu navrhovateľky, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľka nie je tak zdravotne postihnutá, aby splnila podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľka v konaní nemala úspech, a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.