Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200992 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľky: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. H. XXX/XX, XXX XX Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 3N 2068/12 zo dňa 09.08.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 3N 2068/12 zo dňa 09. augusta 2012 p o t v r d z u j e . II./ Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva. III./ Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľke podľa § 10 ods. 5 a 6 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytnutie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadala navrhovateľka žiadosťou doručenou odporcovi dňa 20.06.2012 vo veci zastupovania v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu Okresného súdu Topoľčany č. 7C/23/2008 zo dňa 02.04.2012 vo veci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporca odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6 a § 6a zákona č. 327/2005 Z.z. s tým, že na základe priložených listinných dokladov bolo preukázané, že navrhovateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze. Jej započítateľný príjem v posudzovanom období december 2011 až jún 2012 presahuje podľa odporcu výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa, t.j. sumu 442,37 Eur (suma platná od 01.01.2012 do 30.06.2012) a presahoval aj sumu platnú od 01.07.2012, t.j. sumu 453,44 Eur. Podľa odporcu nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Proti rozhodnutiu odporcu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala súd o prehodnotenie rozhodnutia odporcu a umožnenie pridelenia bezplatného právneho zástupcu. Navrhovateľka považovala za nesprávne a nespravodlivé to, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň uviedla, že nevie ako došiel odporca k vyčíslenej sume s tým, že rozdiel medzi započítateľným príjmom, ktoré vypočítal odporca a jej čistým príjmom je značný, takmer 50%. Má taký príjem, že keď odpočíta všetky výdavky, nezostávajú im ani 2,- Eurá na deň. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.10.2012 zotrvával v celom rozsahu na svojom rozhodnutí. Rozpísal spôsob výpočtu príjmu navrhovateľky pre účely daného konania a navrhoval, aby súd jeho rozhodnutie potvrdil. Navrhovateľ, ani odporca sa pojednávania vo veci nezúčastnili, hoci predvolanie naň mali riadne a včas doručené. Odporca sa písomne ospravedlnil z neúčasti, súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti, pričom zotrvával na dôvodoch rozhodnutia a na svojom vyjadrení. Navrhovateľka zásielku s predvolaním na pojednávanie neprevzala v odbernej lehote (podľa vyznačenia poštovým doručovateľom). Súd považoval zásielku za doručenú v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 7 ods. 1citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby ". Podľa § 7 ods.4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení platnom do 30.06.2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne sa považuje suma alebo úhrn súm a)189,83 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 132,42 Eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 86,65 Eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. platnom v znení od 01.07.2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 194,58 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu, b) 135,74 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. Podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení, Na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba, d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem. V danom prípade navrhovateľka namietala najmä nespravodlivosť pri stanovení požiadavky na kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a zároveň namietala nejasnosť výpočtu súm potrebných pre splnenie jednej z podmienok pre priznanie bezplatnej právnej pomoci (1,4 násobku sumy životného minima, prípadne podmienky pre poskytovanie právnej pomoci s finančnou pomocou, a to 1,6 násobku životného minima). Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením odporcu, ktorý zistil, že započítateľný príjem navrhovateľky presahuje výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa (t.j. presahuje aj výšku 1,4 násobku, preto navrhovateľka nespĺňa jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ale ani podmienku priznanie právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona. Suma životného minima v čase posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti predstavovala u navrhovateľky v čase do 30.06.2012 sumu 442,36 Eur a v čase po 01.07.2012 sumu 453,44 Eur. Suma 442,36 Eur bola vypočítaná podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení do 30.06.2012 (znenie citovaného ustanovenia uvedené vyššie), a to súčtu súm 189,83 Eur, (pretože u navrhovateľky ide o 1 osobu, keďže je rozvedená) a sumy 88,82 Eur na nezaopatrené dieťa. Súčet v tomto prípade predstavuje 276,48 Eur, ktorý po násobení násobkom 1,6 predstavuje 442,36 Eur. Vzhľadom k tomu, že od 01.07.2012 došlo k úprave súm životného minima (viď vyššie citované ustanovenie § 2), v posudzovanom prípade boli spočítané sumy 194,58 Eur + 88,82 Eur, čo predstavuje sumu 283,40 Eur. Po násobku tejto sumy násobkom 1,6, vznikla suma 453,44 Eur, predstavujúca 1,6 násobok životného minima navrhovateľky platná od 01.07.2012. V správnom spise sa nachádzajú navrhovateľkou predložené doklady o výpočte mzdy navrhovateľky (výplatné pásky), z ktorých vyplýva, že navrhovateľka mala čistý príjem v mesiaci november 2011 - 551,60 Eur, v mesiaci december 2011 - 606,78 Eur, v mesiaci január 2012 - 528,97 Eur, v mesiaci február 2012 - 1.279,74 Eur, v mesiaci marec 2012 - 536,51 Eur, v mesiaci apríl 2012 - 541,90 Eur, v mesiaci máj 2012 - 769,05 Eur. Odporca zistil, že navrhovateľka bola rozvedená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 8C/257/2006-41 zo dňa 09.05.2007, pričom z manželstva sa narodila dňa 14.06.1989 dcéra H. V., ktorá žije spolu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Dcéra sa sústavne pripravuje na povolanie formou denného magisterského štúdia na vysokej škole (1. ročník). Manžel navrhovateľky a otec dcéry H. J. V. bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2009 zvýšenou vyživovacou povinnosťou na plnoletú dcéru H. vo výške 182,57 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.02.2009. Odporca preto správne pripočítal k vyššie uvedenému príjmu z pracovného pomeru navrhovateľky aj výživné, ktoré poberá dcéra, t.j. sumu 182,57 Eur. V danom prípade bol po pripočítaní výživného k čistej mzde navrhovateľky započítateľný príjem za mesiac november 714,17 Eur, za mesiac december 789,35 Eur, za mesiac január 711,54 Eur, za mesiac február 1.462,31 Eur, za mesiac marec 719,08 Eur, za mesiac apríl 724,47 Eur, za mesiac máj 951,62 Eur. Z uvedeného výpočtu započítateľného príjmu navrhovateľky spolu so spoločne posudzovanou osobou (dcérou) je zrejmé, že príjem presahoval výšku 1,6 násobku životného minima v rozsahu ako to bolo uvedené vyššie (442,36 Eur, prípadne 453,44 Eur), a preto súd považoval záver odporcu o nesplnení podmienky materiálnej núdze za správny. Pokiaľ preto odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci postupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona a súd jeho rozhodnutie potvrdil. Podmienka dosiahnutia príjmu v rozsahu 1,6 násobku sumy životného minima je jednou zo základných podmienok pre kladné rozhodnutie centra právnej pomoci v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, a to či už bezplatnej alebo čiastočne hradenej, ktorá podmienka je zakotvená v ustanovení § 6 ods. 1, § 6a ods. 1 a § 4 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z.z. Nesplnenie uvedenej podmienky má za následok rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, nakoľko je poplatníkom, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.