Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012201033 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012201033.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Poltár, Železničná 5, 987 01 Poltár za účasti: A. W., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 790/11 zo dňa 31.07.2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Správy katastra Poltár č. V 790/11 zo dňa 31.07.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške 33,- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Poltár (ďalej aj „správny orgán“ alebo „odporca“) č. V 790/11 zo dňa 31.07.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2/2011-PTR zo dňa 14.10.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a záložcom A. W., G. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 25, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v k.ú. G., s poukazom na § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) s odôvodnením, že predložené listiny nie sú vkladu schopné podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že v záložnej zmluve na strane záložcu vystupuje V. Q., predseda združenia ProHelp, ako splnomocnený zástupca záložcu p. A. W., pričom z fotokópie dohody o plnomocenstve zo dňa 19.04.2011 (úradne osvedčenej dňa 24.11.2011) je zrejmé, že jej predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a združenia ProHelp ako splnomocnencovi záložcu, ktorá skutočnosť sa javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca, pretože záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je teda osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti posúdil odporca záujem zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného a zastupovanie je v tomto prípade neprípustné so zreteľom na § 22 ods. 2 Obč. zák. (OZ). Ďalej odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že plná moc bola podpísaná zmluvnými stranami zo strany splnomocniteľa 19.04.2011, avšak zo strany splnomocnenca 14.10.2011, t.j. až o 5 mesiacov neskôr, ako bola vyhotovená. Z predloženej plnej moci vyplýva, že záložca podpísal dohodu o plnomocenstve bez prítomnosti splnomocnenca. Podľa názoru odporcu právny úkon nie je urobený vážne, keď konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Pre platnosť dohody o splnomocnení, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ, pričom odporca súčasne poukázal na ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzatvorená, preto záložnú zmluvu nemohol podpísať splnomocnenec. Odporca poukázal aj na ust. § 40 ods. 1 OZ, na uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 10C/121/2011 z 26.07.2011 o nariadení predbežného opatrenia pre záložného veriteľa, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci, v ktorej bolo rozhodnutie Správy katastra potvrdené. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán spoľahlivo nezistil stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a „plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve“ nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Odporca podľa odvolateľa nezistil skutočný stav, jeho zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia nie sú presne interpretované a sú skreslené. K otázke rozporu dohody o plnej moci s ust. § 22 ods. 2 OZ odvolateľ uviedol, že takýto rozpor musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o plnomocenstve bola podľa odvolateľa uzavretá medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z predloženej plnej moci je podľa odvolateľa zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnej moci sám, zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Odvolateľ poukázal na to, že argumentácia predbežným opatrením vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva zo zmlúv, ktoré uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov, uviedol, že uvedený dôvod ako dôvod na zamietnutie návrhu na vklad neobstojí, pretože v danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Navyše predmetné vydané opatrenie nie je meritórnym rozhodnutím a konanie o predbežnom opatrení nie je právoplatne skončené. Naviac predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad. Rovnako poukaz odporcu na rozhodnutie krajského súdu v inej právnej veci nie je relevantné a navyše predmetné rozhodnutie nie je ani právoplatné. Odvolateľ napokon poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2012 uviedla, že jej rozhodnutie je vecne správne a žiadala ho potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, dohodu o plnomocenstve, napadnuté rozhodnutie a písomné vyjadrenie ďalšej účastníčky z 29.11.2012. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 30.11.2011 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2/2011-PTR zo dňa 14.10.2011. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom - A. W. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v k.ú. G., okr. V., ktorých spoluvlastníkmi (v BSM) sú A. W., rod. R. a jej manžel. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 19.04.2011. Z návrhu na vklad zo dňa 14.10.2011 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Zmluva o úvere nebola k návrhu na vklad nebola pripojená. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi A. W. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísanej splnomocniteľkou (ďalšia účastníčka) dňa 19.04.2011 v Poltári (s overeným podpisom 19.04.2011) súd zistil, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. zmluvy XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú“, udelila splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru.“ Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 14.10.2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 19.04.2011 osobne prítomný v Poltári pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a zo samotnej dohody nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou. Rovnako z dohody o splnomocnení nie je zrejmé, či dlžníčka ako splnomocniteľka bola v čase podpísania dohody splnomocnencom 14.10.2011, t.j. o cca 6 mesiacov neskôr, ako bol podpísaný návrh tejto dohody zo strany splnomocniteľky, ešte viazaná. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že dohoda o splnomocnení je neplatná s poukazom na § 39 OZ pre rozpor záujmov dlžníčky a splnomocneného zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ. Súčasne konštatoval, že vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení bola vyhotovená vo forme predtlače, ktorá už vopred obsahuje údaje o záložnom veriteľovi - spoločnosti Pohotovosť, ako aj o splnomocnencovi záložcu - združenie ProHelp, túto skutočnosť vyhodnotil ako takú, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca, keďže záložný veriteľ takýmto spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Z uvedeného pre odporcu vyplynuli pochybnosti o objektivite zastupovania splnomocniteľa splnomocnencom, keďže ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, z čoho vyplýva rozpor záujmov splnomocnenca so splnomocniteľom. Odporca v odôvodnení poukázal aj na skutočnosť, že právny úkon nebol urobený vážne a teda nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 OZ. Dohodu o plnej moci vyhodnotil ako takú, ktorá nebola riadne uzatvorená, z čoho vyvodil záver o nemožnosti podpísania záložnej zmluvy splnomocnencom v mene splnomocniteľky. Z písomného vyjadrenia ďalšej účastníčky zo dňa 29.11.2012 vo veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia doručeného súdu 04.12.2012 vyplýva, že ďalšia účastníčka dňa 19.04.2011 oslovila sprostredkovateľa pôžičiek spoločnosti Pohotovosť s.r.o. p. X. O. o poskytnutie pôžičky vo výške 200,- eur. Uvedenú pôžičku jej zástupca Pohotovosti s.r.o. poskytol hneď dňa 19.04.2011 v hotovosti, pričom podpísala dohodu o splnomocnení, ktorá bola predtlačená, zástupca Pohotovosti p. O. len rukou dopísal osobné údaje dlžníčky a osvedčila svoj podpis na Mestskom úrade v Poltári. Právneho zástupcu si nemala možnosť vyberať sama, pretože združenie občianskoprávnej pomoci ProHelp Bratislava bolo v texte predtlačené, v zastúpení boli len bodky a nevie, aké meno tam bolo neskôr dopísané. Nepozná spoločnosť ProHelp, ani zástupcu tejto spoločnosti V. Q., nikdy sa s ním osobne nestretla a nemá vedomosť o tom, kto je tento človek. Dlžnú sumu z úveru splácala a v súčasnosti jej zostáva zaplatiť už len 3-4 splátky. Žiadala, aby súd rozhodol tak, aby jej byt nebol zaťažený záložným právom pre navrhovateľa, nakoľko by to jej rodine spôsobilo ďalšie ťažkosti. Z predmetného vyjadrenia ďalšej účastníčky, z obsahu dohody o splnomocnení a okolností uzavretia tejto dohody vyplýva, že dohodu o splnomocnení vo forme tlačiva predložil ďalšej účastníčke na podpis mandatár navrhovateľa - p. O., ktorý údaje do predtlače za ďalšiu účastníčku aj vyplnil. Z vyjadrenia ďalšej účastníčky zároveň vyplýva, že splnomocnenca, ani jeho zástupcu nepoznala a vzhľadom na predtlačený text, kde bolo toto združenie už ako jej zástupca uvedené, nemala možnosť si vybrať zástupcu sama. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5, 6 a 7 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. (6) Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu správa katastra zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. (7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Podľa § 22 ods. 1, 2 a 4 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. (2) Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. (4) Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. práva k nehnuteľnostiam, do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok, musí skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami OZ, na základe ktorých bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. Z administratívneho spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 30.11.2011 na Správe katastra Poltár návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti podľa Záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.10.2011 v Bratislave medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a A. W. zastúpenou subjektom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava ako záložcom. K návrhu na vklad pripojil zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú za záložcu podpísal predseda občianskeho združenia ProHelp V. Q.. Navrhovateľ k návrhu ďalej pripojil dohodu o splnomocnení, z ktorej vyplýva, že ako splnomocniteľka je v nej označená A. W., ktorá podpísala túto dohodu v Poltári dňa 19.04.2011, kedy bol overený aj jej podpis a ako splnomocnenec je označené: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava v zastúpení V. Q. - predseda združenia, ktorý predmetnú dohodu o splnomocnení podpísal v Bratislave dňa 14.10.2011. Správa katastra Poltár preskúmavaným napadnutým rozhodnutím návrh na vklad záložného práva predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietla. Katastrálny zákon v § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na zásade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom Katastrálny zákon upravuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona. Z uvedeného vyplýva, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v danej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Katastrálneho zákona zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami za účelom zistenia, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Súčasne správne venoval pozornosť skutočnosti, či sú splnené zákonné podmienky na udelenie plnej moci záložcom, keďže záložca konal vo vkladovom konaní v zastúpení na základe predloženej dohody o splnomocnení, pričom správny orgán vychádzal aj zo skúseností zo svojej rozhodovacej praxe. Podľa § 22 ods. 1 a 2 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 43a OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len „návrh“) ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak nie sú splnené zákonné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Navrhovateľom - odvolateľom predloženú Dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá bola splnomocnencom podpísaná v Poltári dňa 19.04.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava ako veriteľom a A. W. ako dlžníčkou, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu II. Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.10.2011), je možné podľa obsahu posúdiť ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísaná až 14.10.2011, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva, že zástupcu splnomocnenca nepozná ( dohodu jej predložil zástupca veriteľa), splnomocnenec ProHelp nebol osobne prítomný v Poltári pri podpise dohody o plnomocenstve, nemohol byť teda dlžníčkou osobne požiadaný o poskytnutie právnej pomoci, ako to tvrdí odvolateľ v odvolaní. Z vyjadrenia dlžníčky vyplýva, že predmetné tlačivo - dohodu o splnomocnení jej pri podpise úverovej zmluvy predložil mandatár veriteľa - Pohotovosť s.r.o. Bratislava (odvolateľ) p. O. a tento predmetnú dohodu - tlačivo za dlžníčku aj vypísal, odvolateľ teda nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v odvolaní a týkajúce sa okolností uzavretia Dohody o plnomocenstve, t.j. že dlžníčka sama požiadala splnomocnenca o zastupovanie, splnomocnenec splnomocniteľku osobne pri podpisovaní dohody poučil o právnych následkoch uvedenej dohody, ako aj o možnosti uzavretia záložnej zmluvy v jej mene. Z vyššie uvedených okolností uzavretia dohody vyplývajúcich z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky konania nesporne vyplýva skutočnosť, že zástupca splnomocnenca nebol pri podpisovaní dohody o splnomocnení osobne prítomný. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky A. W. dňom 19.04.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky (úradný záznam z 29.11.2012) je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že takýto subjekt nepozná a nepozná ani jeho štatutárneho zástupcu, pričom nikto iný okrem mandatára spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava p. O. nebol pri podpise dohody prítomný, ani nebol s dlžníčkou v kontakte. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ním podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Odporca preto postupoval správne, keď dohodu o splnomocnení predloženú odvolateľom k návrhu na vklad posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu, že v danom prípade takýto právny úkon nebol urobený vážne. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí proti všetkým, je absolútna. Pre úplnosť je možné uviesť, že navrhovateľ - odvolateľ k návrhu na vklad pripojil dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava datovanú a splnomocniteľkou A. W. podpísanú v Poltári dňa 19.04.2012, pričom akceptácia tejto dohody bola zo strany splnomocnenca datovaná a podpísaná dňa 14.10.2011 v Bratislave, t.j. cca o 6 mesiacov neskôr. K návrhu na vklad neboli pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo možné jednoznačne dovodiť, že prijatie návrhu bolo urobené včas, t.j. absentujú dôkazy o tom, že dlžníčka bola v čase prijatia návrhu druhou zmluvnou stranou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ešte svojím návrhom na uzavretie dohody o splnomocnení (za podmienky, že by sa jednalo o platný právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 OZ viazaná, resp. ani to, že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 OZ. Súd sa stotožnil aj so záverom odporcu, ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie ust. § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorý subjekt, ani jeho zástupcu podľa vyjadrenia ďalšia účastníčka - splnomocniteľka ani nepozná), bolo predložené mandatárom záložného veriteľa (odvolateľom), ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise, akceptácia návrhu cca o 6 mesiacov neskôr od podpisu splnomocniteľa, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere), nasvedčujú tomu, že dlžníčka (záložca) ako splnomocniteľka nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jej záujmy. Samotná skutočnosť, že záložný veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníčke pri podpise zmluvy o úvere a za dlžníčku toto tlačivo aj vyplnil, nasvedčuje tomu, že medzi ním a splnomocnencom bol nejaký kontakt alebo vzťah. Táto skutočnosť by potom nasvedčovala tomu, že sú odôvodnené pochybnosti o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal, že odporca vo svojom odvolaní odkazuje na vydané predbežné opatrenie Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011 z 26.07.2011, súd uvádza, že táto skutočnosť sama o sebe nebola dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad a správny orgán na túto skutočnosť ( bez ďalšieho odôvodnenia vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad ) len poukazuje. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní nie je možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom a odvolacie námietky súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia odvolateľa v odvolaní, že dlžníčka sa rozhodla pre udelenie plnomocenstva sama, zástupca (splnomocnenec) splnomocnenie s dlžníčkou osobne prerokoval a poskytol jej potrebné poučenia, nevyplývajú ani z predloženej dokumentácie, ani ich odvolateľ nepreukázal. Naopak, z predložených listín vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola podpísaná v neprítomnosti zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a z vyjadrenia ďalšej účastníčky súčasne vyplýva, že splnomocnenca si nevybrala, keďže ani združenie, ani jeho zástupcu nepozná a tlačivo dohody o splnomocnení jej predložil mandatár samotného veriteľa. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach dôvodov uvedených v návrhu (odvolaní) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom. Keďže podmienky na vklad neboli splnené, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak takýto návrh na vklad svojím rozhodnutím zamietol po vyhodnotení predloženej dohody o splnomocnení ako neplatného právneho úkonu, ktorá skutočnosť má za následok, že záložná zmluva nebola uzavretá platne, pretože splnomocnenec záložcu nebol oprávnený zastupovať záložcu, a teda ani nakladať s nehnuteľnosťami záložcu. Súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. vo výške 33,- eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.