Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899558 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899558.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X., právne zastúpeného JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom A. Dubčeka č. 10, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcom 1/ K. F. ml., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, XXX XX A., právne zastúpenému JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Laurinská 41, 976 32 Badín a v odvolacom konaní právne zastúpenému i JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom V. P. Tótha 17, 960 01 Zvolen, 2/ K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. B. XX, XXX XX A. B., 3/ T. F., nar. XX. X. XXXX, bytom A. B. XX, XXX XX A. B., odporcovia 2/ a 3/ v odvolacom konaní právne zastúpení JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom V. P. Tótha 17, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 11.219,57 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/121/2011-89 zo dňa 15.02.2012, takto r o z h o d o l : Odvolanie odporcu 1/ o d m i e t a . Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcov 1/ až 3/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 11.076,98 EUR s príslušenstvom, v súvisiacom výroku, ktorým bola odporcom 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 165,08 EUR a v súvisiacom výroku, ktorým bola odporcom 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, včítane trov právneho zastúpenia, p o t v r d z u j e . Odporcovia 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 333,80 EUR, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľudmily Petrušovej, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ až 3/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 11.076,98 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania, za dobu omeškania od 02. 02. 2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň odporcov 1/ až 3/ zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Žiar n. Hronom sumu 165,08 EUR, ako trovy preddávkované zo štátnych prostriedkov a navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 2.045,17 EUR a z ďalších trov konania v sume 873 EUR. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby odporcovia 1/ až 3/ boli zaviazaní k solidárnej povinnosti zaplatiť mu sumu 11.219,57 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania, za dobu omeškania od 02. 02. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Tento nárok si uplatnil z titulu zmluvy o dielo, resp. z titulu bezdôvodného obohatenia, ak by súd zistil, že zmluva o dielo nebola uzavretá. Uviedol, že s odporcami uzavrel ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo rekonštrukcia rodinného domu vo vlastníctve odporcov 2/ a 3/, pozostávajúca z demontáže starého krovu a pôvodných kamenných múrov, vybudovania nadstavby, nového krovu a položenia krytiny. Dielo bolo vykonávané pod dohľadom odporcov s tým, že odporcovia 2/ a 3/ v rodinnom dome bývali a na vykonanie rekonštrukcie spolu s odporcom 1/ zaplatili zálohu 11.500 EUR. Tesne pred úplným dokončením diela ho odporcovia 2/ a 3/ z predmetného domu vyhnali a bez jeho vedomia si zobrali aj doklady súvisiace s touto zákazkou. Vyfakturované práce a materiál po odpočítaní zaplatenej zálohy v hodnote 11.219,57 EUR odporcovia neuhradili, keď sa bránili, že medzi nimi a navrhovateľom nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že zmluva o dielo bola s odporcami 1/ až 3/ uzatvorená ústnou formou, ktorá skutočnosť vyplýva z toho, že odporca 1/ zaplatil navrhovateľovi sumu 5.000 EUR a odporcovia 2/ a 3/ sumu 6.500 EUR, ako zálohu. Navyše v čase vykonávania prác (t. j. počas obdobia od 27.07.2010 do 11.09.2010) odporcovia 2/ a 3/ v rodinnom dome bývali a priebeh práce každodenne sledovali. Zmluva o dielo bola uzatvorená platne, keď podstatnou náležitosťou tejto je dohoda o vykonaní diela za odplatu, zatiaľ čo stanovenie výšky ceny diela predpokladom uzavretia zmluvy nie je. Navrhovateľ dojednané práce, pre odstúpenie odporcov od zmluvy o dielo, nedokončil. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila a navrhovateľ má právo, aby mu odporcovia zaplatili práce už vykonané (nakoľko tieto on nemôže použiť inak). Znaleckým dokazovaním bolo dielo a účelne vynaložené náklady na jeho zhotovenie ohodnotené na 22.576,98 EUR, z ktorej sumy odporcovia už zaplatili 11.500 EUR. Na základe toho okresný súd zaviazal odporcov 1/ až 3/ k solidárnej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.076,98 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku jeho návrh zamietol. O trovách konania, ktoré hradil štát rozhodol podľa § 148 Občianskeho súdneho poriadku a o trovách konania účastníkov podľa § 143 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď konštatoval, že navrhovateľ mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a zároveň rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie odporcovia 1/, 2/ a 3/. Odporca 1/ vo svojom odvolaní v prvom rade poukázal na skutočnosť, že dňa 20.07.2010 mu navrhovateľ oznámil, že strecha bude stáť maximálne 11.500 EUR a požadoval zálohu 5.000 EUR, ktorú odporca 1/ aj zaplatil. Nakoľko musel odísť do Nórska, dal si podmienku, že navrhovateľ vypracuje písomnú zmluvu o dielo, v ktorej uvedie rozsah vykonávaných prác, termín plnenia, dohodnutú cenu 11.500 EUR a skôr ako začne s rekonštrukciou, zmluvu musia schváliť odporcovia 2/ a 3/, pretože oni pri rokovaní s navrhovateľom neboli a pretože sa ich rekonštrukcia priamo týka. Dňa 27. 07. 2010 mu však odporcovia 2/ a 3/ oznámili, že navrhovateľ bez toho aby sa s nimi na niečom dohodol, pristúpil k rozoberaniu strechy v čase, keď neboli doma Keď mu začali vyčítať, kto mu povolil vstúpiť na ich dvor a začať s prácou, povedal im, aby sa do toho nestarali, že on všetko dohodne s odporcom 1/ a potom sa spíše aj zmluva o dielo. Neskôr odporcovia 2/ a 3/ navrhovateľovi oznámili, že s takouto rekonštrukciou nesúhlasia aj preto, že navrhovateľ od nich žiadal sumu 6.500 EUR pod hrozbou, že im nechá odkrytú strechu. Túto sumu on (odporca 1/) odporcom 2/ a 3/ poslal, a to z toho dôvodu, že v dôsledku otvorenej strechy im začalo zatekať. Konflikt vyvrcholil keď navrhovateľ začal pokrývať strechu ťažkou betónovou škridlou a urobil 4 vikiere aj napriek tomu, že jeho o tom neinformoval. Keď už bola situácia neúnosná, skontaktoval sa s navrhovateľom a oznámil mu, že sa bude na neho sťažovať na stavebnom úrade na čo navrhovateľ zo stavby odišiel. Rozsah a kvalitu práce si nechali odporcovia 2/ a 3/ posúdiť znalcovi D.. A., ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že navrhovateľ strechu rekonštruoval v rozpore s technickými normami, čím hrozilo jej zrútenie. Z týchto dôvodov uzavreli odporcovia 2/ a 3/ zmluvu s D. V. KLAMP ktorý nanovo celú rekonštrukciu vykonal. V tejto súvislosti odporca 1/ považoval za nesprávny postup okresného súdu, keď výsluch D. V. odmietol vykonať a keď tiež nevypočul svedkov P. T. a A. B., ktorý boli prítomní na rokovaní s navrhovateľom o tom, či je schopný vykonať rekonštrukciu strechy. Uvedení svedkovia by zároveň vedeli preukázať skutočnosť, že on (odporca 1/) zaplatil navrhovateľovi navyše sumu 17.620 EUR. Navrhovateľ ani z jedným odporcom nikdy neuzavrel takú zmluvu o dielo v akom rozsahu prácu vykonával a vykonaním ďalších prác sa len snažil získať od neho ďalšie finančné prostriedky. Navyše zmluva o dielo nie je platne uzavretá, keďže nebola písomná a navrhovateľ ani jednému z odporcov nevydal potvrdenie v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov odporca 1/ navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca 2/ svoje odvolanie postavil na argumentácii, že s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu zmluvu o dielo, nakoľko tohto prvý krát stretol až vtedy, keď ho aj s manželkou uvideli rozoberať ich strechu. Navrhovateľ teda vykonával rekonštrukciu bez akéhokoľvek súhlasu odporcov 2/ a 3/, bez toho aby disponoval potrebným stavebným povolením, projektovou dokumentáciou a pod. Pokiaľ on (odporca 2/) zaplatil navrhovateľovi sumu 6.500 EUR, bolo to len z toho dôvodu, že navrhovateľ ho po zhodení strechy začal vydierať, že ak mu tie peniaze nezaplatia, nebude v prácach pokračovať. Keď však začal navrhovateľ na streche vytvárať 4 vikiere a dávať na strechu ťažkú betónovú škridlu, on (odporca 2/) mu povedal, že s takýmito prácami nesúhlasí, pretože dom je bez základov a konštrukciou takejto strechy by mohlo dôjsť k narušeniu jeho statiky. Po telefonáte s odporcom 1/ navrhovateľ prestal uvedené práce vykonávať a zo staveniska odišiel. Vzhľadom na to, že po jeho odchode zatekalo do obytných miestností, dal si odporca 2/ posúdiť kvalitu navrhovateľovej práce znalcovi D.. A., ktorý v znaleckom posudku č. 10/2011 zistil, že všetky práce vykonané navrhovateľom sú vykonané neodborne v rozpore s platnými normami. Z tohto dôvodu odporcovia museli za rekonštrukciu zaplatiť D. V. KLAMP sumu 11.821 EUR, ktorej sumy sa voči navrhovateľovi z titulu náhrady škody vzájomnou žalobou domáhajú. Ďalej uviedol, že okresný súd nemal odmietnuť vypočutie svedka D. V. KLAMP ani nemal zamietnuť oboznámenie sa so znaleckým posudkom D.. P. A.. Navyše nesprávne zistil skutkový stav, keď vychádzal zo znaleckého posudku D.. B., ktorý však posudzoval nie prácu navrhovateľa, ale prácu D. V., ktorý na základe zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2010 musel zdemontovať strechu osadenú navrhovateľom a následne spraviť strechu novú. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa 3/ vo svojom odvolaní okrem dôvodov, ktoré už boli uvedené v odvolaní odporcu 2/ uviedla, že nevie o tom, že mala byť uzavretá nejaká zmluva o dielo. Pokiaľ nejaká aktivita k rekonštrukcii bola, táto smerovala len od odporcu 1/, ktorý však nemá k domu žiaden vlastnícky vzťah a teda nemohol v mene odporcov 2/ a 3/ uzatvárať žiadnu zmluvu o dielo. Ak by aj zmluvu uzavrel, odporcovia 2/ a 3/ by k nej museli pristúpiť, čo sa však nestalo. Ďalej namietala nevykonanie výsluchu svedkov P. T. a A. B. a poukázala tiež na skutočnosť, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keď svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňovala prostredníctvom odporcu 2/ a napriek uvedenému, ako účastníčka konania, nemala možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Napadnutý rozsudok okresného súdu navrhla zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vyjadril s napadnutým rozsudkom okresného súdu spokojnosť a žiadal tento ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu 1/, že sa s ním dohodol na vypracovaní písomnej zmluvy, navyše odporca 1/ toto svoje tvrdenie po prvý krát predložil až v odvolaní, preto by naň odvolací súd v zmysle § 205a Občianskeho súdneho poriadku nemal prihliadať. Tiež nie je pravdivé tvrdenie odporcov 2/ a 3/, že on (navrhovateľ) vykonal rekonštrukciu bez ich súhlasu, pretože ak by odporcovia 2/ a 3/ s rekonštrukciou nesúhlasili, boli by proti nej namietali a nakoľko v rekonštruovanom dome bývali, nenechali by ho dva mesiace na dome pracovať. V súvislosti s tým, že odporcovia vytýkali okresnému súdu, že nevykonal výsluch A. B. a P. T., uviedol, že uvedené osoby neboli prítomné na rokovaní medzi odporcom 1/ a ním, a zároveň namietal, že on nemá vedomosť o tom, že by odporcovia výsluch týchto osôb navrhli v prvostupňovom konaní. Rovnako v prvostupňovom konaní nenavrhli ani vykonanie dôkazu znaleckým posudkom D.. A., ktorý bol navyše vypracovaný až dňa 10.05.2011, čo je zvláštne, ak malo odporcovi 2/ zatekať do domu už od 10. 09. 2010. Navyše dňa 10. 05. 2011 už bola dokončená rekonštrukcia, ktorú uskutočnil D. V. KLAMP, preto D.. A. nemohol posudzovať práce uskutočnené navrhovateľom. Pokiaľ odporcovia nesúhlasia so znaleckým posudkom D.. B., toto ich tvrdenie je účelové, pretože znalec sa pri ohliadke nehnuteľnosti pýtal účastníkov na to, ktoré práce uskutočnil on (navrhovateľ) a ktoré D. V. KLAMP. V závere navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod rozh. č. R 11/2002, pri zmluve o dielo nie je rozhodujúce stavebné povolenie, ktoré si je navyše povinný zabezpečiť stavebník. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby odporcom uložil solidárnu povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 1.001,41 EUR. Pred samotným preskúmaním napadnutého rozsudku skúmal odvolací súd včasnosť podaného odvolania odporcov, ako jednu z procesných podmienok odvolacieho konania. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „O. s. p.“) ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25 O. s. p. (§ 24 posledná veta O. s. p.). Podľa § 48a O. s. p., ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich. V zmysle ustanovenia § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že účastník môže byť v konaní zastúpení viacerými advokátmi, z ktorých sa písomnosti súdu doručujú tomu, koho na tento účel účastník konania výslovne určil. V prípade, ak žiadny z advokátov výslovne na doručovanie písomností určený nie je, doručujú sa písomnosti ktorémukoľvek z nich. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala rozhodná udalosť, t. j. v ktorom bol rozsudok súdu doručený účastníkovi, a v prípade ak je v konaní zastúpený, v ktorom bol rozsudok súdu doručený jeho zástupcovi. Uvedená lehota je lehotou procesnou. Z pripojených poštových doručeniek odvolací súd zistil, že predmetný rozsudok okresného súdu bol odporcom 2/ a 3/ doručený dňa 05. 03. 2012. Po udelení plnomocenstva JUDr. Vladimírovi Mikušovi, advokátovi, odporcovia 2/ a 3/ podali dňa 19.03.2012 na poštovú prepravu odvolanie a vzájomný návrh spolu s prílohami. Možno teda konštatovať, že odvolanie odporcu 2/ a odporkyne 3/ bolo prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podané v zákonnej lehote. Splnomocnenému advokátovi odporcu 1/ JUDr. Evaristovi Zuzanovi bol napadnutý rozsudok doručený dňa 02. 03. 2012. Dňa 09. 03. 2012 JUDr. Vladimír Mikuš, advokát, oznámil okresnému súdu prevzatie právneho zastúpenia odporcu 1/ a zároveň predložil aj plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by plnomocenstvo na zastupovanie v konaní udelené odporcom 1/ JUDr. Evaristovi Zuzanovi dňa 13.01.2011 bolo splnomocnencom vypovedané, resp. splnomocniteľom odvolané, resp. že by zaniklo iným spôsobom predpokladaným v § 33b Občianskeho zákonníka, možno mať za to, že odporca 1/ je v odvolacom konaní zastúpený dvomi advokátmi. Okresný súd napadnutý rozsudok pre odporcu 1/ doručoval JUDr. Evaristovi Zuzanovi, keď v čase doručovania nemal vedomosť o tom, že zastúpenie odporcu 1/ prevzal aj JUDr. Vladimír Mikuš. Navyše žiaden z advokátov nebol výslovne na preberanie písomností odporcom 1/ určený, keďže obe plnomocenstvá len vo všeobecnosti oprávňujú advokátov na prijímanie doručovaných písomností. Možno teda zhrnúť, že okresný súd pri doručovaní predmetného rozsudku postupoval v súlade so zákonom, zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania odporcovi 1/ začala plynúť dňom 03. 03. 2012 a uplynula dňa 17. 03. 2012. Odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku okresného súdu, podané na poštovú prepravu advokátom JUDr. Vladimírom Mikušom dňa 19.03.2012, je teda zjavne podané oneskorene. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd odvolanie odporcu 1/ podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol, pričom odvolacími dôvodmi v ňom formulovanými sa z tohto dôvodu nezaoberal. Následne krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcov 1/ až 3/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 11.076,98 EUR s príslušenstvom, v súvisiacom výroku, ktorým bola odporcom 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 165,08 EUR a v súvisiacom výroku, ktorým bola odporcom 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, včítane trov právneho zastúpenia, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte len „OZ“), zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 652 ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 125 O. s. p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov 1/ až 3/ k solidárnej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 11.076,98 EUR s prísl., keď mal za preukázané, že zmluva o dielo bola medzi navrhovateľom a odporcami uzatvorená ústnou formou a práce vykonané navrhovateľom do odstúpenia od zmluvy (po odpočítaní už uhradenej zálohy) zodpovedajú vyššie uvedenej sume. Vo zvyšku presahujúcom sumu 11.076,98 EUR s prísl., návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej zaviazal odporcov 1/ až 3/ k solidárnej povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 165,08 EUR a navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 2.045,187 EUR a iné trovy konania v sume 873 EUR. Odporcovia svoje odvolanie formulovali tak, že napádajú celý rozsudok okresného súdu, teda všetky jeho výroky. Odvolací súd však napadnuté rozhodnutie preskúmal len v rozsahu výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcov 1/ až 3/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 11.076,98 EUR s príslušenstvom, v súvisiacom výroku, ktorým boli odporcovia 1/ až 3/ zaviazaní k solidárnej povinnosti nahradiť trovy konania štátu a v súvisiacom výroku o trovách účastníkov konania. Odporcovia totiž nemali dôvod napádať druhý výrok rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo (zmluvy o úprave veci), aká suma zodpovedá prácam vykonaným na rodinnom dome vo vlastníctve odporcov 2/ a 3/ a aká suma použitému materiálu, ako aj na bezpečné ustálenie sumy, ktorá už bola odporcami navrhovateľovi vyplatená. Poukázal na zhodné tvrdenia účastníkov konania, znalecký posudok D.. L. B. i na stanoviská samotných účastníkov konania. Ustálil, že zmluva o dielo (zmluva o úprave veci) bola medzi účastníkmi konania uzatvorená ústnou formou. Na jej základe vykonával navrhovateľ rekonštrukciu rodinného domu pod dohľadom odporcov 2/ a 3/. Do vypovedania tejto zmluvy zo strany odporcov navrhovateľ účelne na rekonštrukciu vynaložil náklady pozostávajúce z uskutočnených prác a použitého materiálu v celkovej výške 22.576,98 EUR. Nakoľko mal okresný súd za preukázané, že odporcovia už zaplatili zálohu vo výške 11.500 EUR, zaviazal ich spoločne a nerozdielne doplatiť navrhovateľovi sumu 11.076,98 EUR a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Povinnosť účastníkov tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu účastníka v spore. Pri hodnotení dôkazov Občiansky súdny poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz. Okresný súd uvedeným spôsobom postupoval. Z medzi účastníkmi nespornej skutočnosti o zaplatení sumy 11.500 EUR (5.000 EUR zaplatených odporcom 1/ a 6.5000 EUR zaplatených odporcami 2/ a 3/) ako aj zo skutočnosti, že odporcovia 2/ a 3/ v predmetnom rekonštruovanom dome bývali počas celej doby rekonštrukcie mal správne za preukázané, že zmluva o dielo (zmluva o úprave veci) bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená. Odôvodnenosť uvedeného záveru podporujú aj tvrdenia odporcu 1/, ktorý už v odpore proti platobnému rozkazu (č. l. 35 súdneho spisu) deklaroval, že sa s navrhovateľom pred začatím prác opakovane stretol a že pri poslednom stretnutí navrhovateľ rovno začal s výmenou strechy. Z ďalšieho tvrdenia odporcu 1/, že po návrate z Nórska zistil, že navrhovateľ okrem výmeny strechy vykonal aj práce navyše, ktoré neboli predmetom zmluvy o dielo, možno tiež vyvodiť skutočnosť, že zmluva, ktorej predmetom bola rekonštrukcia strechy, bola uzatvorená. Navyše uskutočnenie prác na rodinnom dome odporcov 2/ a 3/ preukazuje pomerne rozsiahla fotodokumentácia (č. l. 13 - 27 spisu), ako aj skutočnosť, že vykonanie týchto prác nebolo v základnom konaní zo strany odporcov spochybnené. Pokiaľ teda navrhovateľ napriek neexistencii priameho dôkazu (ktorým by mohlo byť napríklad potvrdenie o prevzatí objednávky v zmysle §632 OZ) tvrdil, že zmluva o rekonštrukcii strechy rodinného domu bola platne uzatvorená, pričom argumentoval vykonanou prácou, zloženými zálohami a prítomnosťou odporcov 2/ a 3/ v rekonštruovanom dome, uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré predložil, totiž tvoria logicky ucelenú reťaz. Ak ale odporcovia 2/ a 3/ uvádzali, že zmluva, predmetom ktorej bola rekonštrukcia strechy ich rodinného domu nebola uzatvorená, dôkazné bremeno neuniesli. Napriek tomu, že odvolací súd si je vedomý, že v zásade nemožno dokazovať neexistenciu určitej skutočnosti, ktorou by v prejednávanom prípade bola neexistencia ústnej zmluvy, avšak v prípade, ak je nesporné, že práce na dome vo vlastníctve odporcov 2/ a 3/ boli vykonané za prítomnosti odporcov 2/ a 3/, bolo úlohou odporcov preukázať, na základe akých skutočností, ak nie na základe zmluvy o úprave veci navrhovateľ rekonštrukciu ich rodinného domu uskutočňoval. Odporcovia však žiadny dôkaz v uvedenom zmysle nepredložili. Tiež žiadnym spôsobom nepreukázali, že by navrhovateľ vykonával rekonštrukciu napriek ich nesúhlasu alebo nevhodným spôsobom, ktoré tvrdenia sú navyše v zjavnom rozpore so skutočnosťou, že počas rekonštrukcie v rekonštruovanom dome bývali, a napriek tejto skutočnosti do priebehu rekonštrukčných prác zasiahli až po vyše mesiaci od ich zahájenia. Z uvedených dôvodov postupoval okresný súd správne keď uveril navrhovateľovi a základ svojho rozhodnutia postavil na skutočnosti, že zmluva o dielo (zmluva o úprave veci) bola platne uzatvorená. Odporkyňa 3/ vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že pokiaľ aj odporca 1/ s navrhovateľom zmluvu o dielo uzatvoril, k tejto odporcovia 2/ a 3/ nepristúpili. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. Účinky zmluvy v prospech tretieho nastávajú totiž udelením súhlasu so zmluvou oprávnenou osobou, pričom platí, že uvedený súhlas môže byť i konkludentný. Možno teda sumarizovať, že keď aj sa v prejednávanom prípade nepodarilo spoľahlivo preukázať, či zmluva o úprave veci bola uzatvorená na spoločnom jednaní aj s odporcami 2/ a 3/ alebo ju uzatvoril odporca 1/ s navrhovateľom v prospech odporcov 2/ a 3/, vzhľadom na už uvádzané skutočnosti o prítomnosti odporcov 2/ a 3/ pri rekonštrukcii, ako aj vzhľadom na neexistenciu dôkazu o odopretí súhlasu s takouto zmluvou, je zrejmé, že touto zmluvou bol založený záväzkovo-právny vzťah medzi všetkými účastníkmi konania. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani argumentácia odporcu 2/ spočívajúca v absencii stavebného povolenia na strane navrhovateľa, keď odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv to, či na predmet diela bolo alebo nebolo vydané stavebné povolenie (k uvedenému pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2001, sp. zn. Obdo v 31/2000). Navyše žiadosť o vydanie stavebného povolenia podáva príslušnému stavebnému úradu stavebník, ktorým je vlastník stavby alebo fyzická, alebo právnická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby (§ 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku), a nie zhotoviteľ stavby, či rekonštrukcie. Možno teda zhrnúť, že okresný súd dospel k správnemu záveru o existencii zmluvy o rekonštrukcii strechy predmetného rodinného domu a keďže z vyjadrení účastníkov konania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ rekonštrukciu pre nesúhlas odporcov nedokončil, oprávnene pristúpil k zisťovaniu sumy, ktorá na vykonané práce pripadá. Za týmto účelom bol znalcom z odboru stavebníctvo D.. L. B. vypracovaný znalecký posudok č. 144/2011, v ktorom bola všeobecná hodnota stavebných prác bez DPH stanovená na sumu 22.576,98 EUR. Znalec pri určovaní rozsahu vykonaných prác vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania pri ohliadke rekonštruovanej nehnuteľnosti. Vykonanie uvedeného znaleckého posudku odporcovia nepovažovali za účelné. Po tom, čo však už bol vykonaný, jeho závery nespochybňovali. Pokiaľ teda odporcovia 2/ a 3/ až v odvolacom konaní poukazovali na skutočnosť, že sa s uvedeným znaleckým posudkom nestotožňujú, a to napriek skutočnosti, že o povinnosti predložiť dôkazy a skutočnosti do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí boli riadne poučení, odvolací súd na uvedené skutočnosti podľa § 205a O. s. p. neprihliadal. Rovnako, z toho istého dôvodu, odvolacím dôvodom nemôže byť (a nie je) znalecký posudok č. 10/2011 vypracovaný D.. P. A., ktorý odporcovia predložili až v odvolacom konaní, a tiež ani svedecká výpoveď A. B. a P. T., ktorých výsluch odporcovia v prvostupňovom konaní nežiadali vykonať. Ďalej sa odvolací súd zaoberal správnosťou postupu okresného súdu, keď tento nevykonal výsluch D. V., ktorý vykonával rekonštrukciu strechy po navrhovateľovi, s odôvodnením, že odporcovia žiadny dôkaz o uplatnení práva zo zodpovednosti za vady voči navrhovateľovi nepredložili, a teda si uvedený nárok voči navrhovateľovi nemôžu uplatniť. Právny zástupca odporcu 1/ uviedol, že tohto svedka žiadajú predvolať z toho dôvodu, aby dosvedčil kvalitu práce vykonanej navrhovateľom. Odvolací súd, rovnako ako súd prvostupňový, nepovažuje uvedený výsluch pre rozhodnutie vo veci za potrebný. Poukazuje pritom na skutočnosť, že v zmysle § 649 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak zaniknú. Odporcovia v konaní nepreukázali, že by si práva zo zodpovednosti za vady voči navrhovateľovi uplatnili. Za uvedenej situácie, keďže právo zo zodpovednosti za vady sa neuplatnením u zhotoviteľa v záručnej dobe prekluduje, tak kvalita vykonanej práce navrhovateľa nemá vplyv na výšku sumy, ktorá na práce vykonané navrhovateľom pripadá, a to tým skôr, keď rozsah prác vykonaných navrhovateľom nebol v priebehu konania sporný. Navyše aj v prípade, že by dielo uskutočnené navrhovateľom vady skutočne vykazovalo a uvedené vady by boli zhotoviteľovi v záručnej dobe vytknuté, právoplatné rozhodnutie v prejednávanej veci nebráni odporcom domáhať sa tejto zodpovednosti navrhovateľa samostatným návrhom. Odvolací súd, reagujúc na dôvody odvolania, tiež skúmal, či nebola odporkyni 3/ odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom predstavuje stav, kedy účastník konania nemohol uplatniť pred súdom svoje procesné práva, pretože súd mu to znemožnil takým postupom, ktorý odporuje zákonu, napríklad tým, že nepribral účastníka do konania, nepredvolal riadne a včas účastníka na pojednávanie, alebo tým, že vec prejednal v neprítomnosti účastníka, pričom na to neboli splnené zákonné podmienky a pod. Odňatím možnosti konať pred súdom však nie je len faktický postup súdu v konaní, ale i rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva, napríklad preto, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané, súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, prípadne vôbec neodôvodnil, a pod. Odporkyňa 3/ vo svojom odvolaní okresnému súdu vytýkala, že napriek skutočnosti, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňovala prostredníctvom odporcu 2/, z dôvodu nesprávneho postupu súdu nemala možnosť sa vyjadrovať k tvrdeniam všetkých účastníkov konania. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že platobný rozkaz a návrh vo veci samej bol odporkyni 3/ doručený dňa 06. 04. 2011, pričom odpor voči platobnému rozkazu a ani vyjadrenie k návrhu vo veci samej nepodala. Dňa 27. 06. 2011 bolo odporkyni 3/ doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10. 06. 2011. Na pojednávaní dňa 03. 08. 2011 odporkyňa 3/ prostredníctvom odporcu 2/ ospravedlnila svoju neprítomnosť. Lekársku správu alebo iné potvrdenie o zdravotnom stave však nepredložila. Dňa 23. 08. 2011 jej bolo doručené uznesenie č. k. 4C/121/2011-59 zo dňa 16. 08. 2011 a dňa 28. 11. 2011 aj znalecký posudok a uznesenie č. k. 4C/121/2011-75 zo dňa 22.11.2011. Odporkyňa 3/ nevyužila možnosť podať voči uvedeným uzneseniam riadny opravný prostriedok a k znaleckému posudku sa nevyjadrila. Dňa 25. 01. 2012 bolo odporkyni 3/ doručené predvolanie na pojednávanie dňa 15.02.2012, ktorého sa spolu s odporcom 2/ bez ospravedlnenia nezúčastnila. Možno teda zhrnúť, že odporkyňa 3/ bolo umožnené vyjadriť k všetkým listinným dôkazom a k písomným stanoviskám, nakoľko s týmito bola oboznámená. Tiež mala možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku a nakoľko bola riadne predvolávaná, aj zúčastniť sa pojednávania vo veci. Uvedené zákonné možnosti participácie na konaní však vlastnou vinou nevyužila a v základom konaní ostala pasívna. Nakoľko odvolací súd nezistil v procesnom postupe prvostupňového súdu žiadne nedostatky, uvedenú námietku odporkyne 3/ nepovažoval za dôvodnú. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a následne vec aj správne právne posúdil a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 333,80 EUR, na náhradu ktorých solidárne zaviazal v odvolacom konaní neúspešných odporcov 1/ až 3/. Pri určovaní výšky trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal zo znenia § 142 ods. 1 O. s. p., v ktorom zákonodarca ukladá súdu povinnosť priznať úspešnému účastníkovi konania náhradu trov potrebných na nie akékoľvek, ale len na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd vychádzajúc z dikcie tohto zákonného ustanovenia priznal navrhovateľovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia pozostávajúcich len z odmeny (vo výške 270,54 EUR), režijného paušálu (vo výške 7,63 EUR) a 20 % DPH (vo výške 55,63 EUR) za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, a nie za tri úkony, tak ako to navrhoval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľ. Síce možno konštatovať, že navrhovateľ fakticky podal samostatné vyjadrenie k odvolaniu každého z odporcov 1/ až 3/ (t. j. tri vyjadrenia k odvolaniu), tieto vyjadrenia sú však vzhľadom na značnú podobnosť jednotlivých odvolaní v prevažujúcej miere totožné, a ich samostatné vyhotovovanie a i následné uplatňovanie trov právneho zastúpenia za tieto de facto totožné vyjadrenia, nie je účelné. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k názoru, že navrhovateľ na účelné bránenie svojho práva v odvolacom konaní vynaložil len trovy pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby, určenej podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky a z DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.