Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/113/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899562 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899562.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W. XX, XXX XX C. o vymoženie pohľadávky 1.091,21 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 23Er/913/2011-16 zo dňa 2. novembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 23Er/913/2011-16 zo dňa 2. novembra 2011 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubiatkovej o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.08.2011 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 25.07.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.091,21 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal pod sp. zn. 67/04/10 Stály arbitrážny súd dňa 27.04.2010. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorej si zároveň účastníci dohodli rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu, a to nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia zmluvy, ale aj s poukazom na znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň uviedol, že v danom prípade v súlade so zásadou nepriameho účinku smernice je daná pôsobnosť ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Pri posudzovaní daného právneho vzťahu súd zobral do úvahy nielen povahu poskytnutého úveru, postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy. Konštatoval, že zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane, pričom povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť. Vzhľadom na adhéznu povahu zmluvy mohol povinný - spotrebiteľ zmluvu buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený, a preto len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky v sebe nesie. Súd pri zisťovaní, či rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul nie je nekalá zmluvná podmienka a skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom v neprospech spotrebiteľa. Súd vyhodnotil dohodnutú rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách aj z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to napriek možnosti voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Podľa názoru súdu sa jedná o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť podľa nej si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa rozhodcovskej doložky začalo konanie pred rozhodcovským súdom na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podriadiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS, Smernice rady 87/102/EHS, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a ktorá je v rozpore s týmito predpismi, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa prekročil rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu, ktorý je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý výrok) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. V § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní je rozsah preskúmacej právomoci súdu obmedzený výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne možné, nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi. Nevyplýva však z neho, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Účinky prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri zohľadnení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní podľa oprávneného znamenajú, že súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmaniu. Právomoc súdu zaoberať sa právnym dôvodom pre plnenie je možné len za predpokladu realizácie príslušného procesného oprávnenia účastníkom a naopak jeho nevyužitie je prekročením právomoci exekučného súdu. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C - 40/08 Asturcom Telecomunicacion, ktoré sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. V rozhodnutí exekučného súdu absentuje skutočnosť, ako je zhodnotenie faktu nepodania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie na posudzovanie dôvodov uvedených v cit. ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Postup exekučného súdu v tejto veci nemá oporu v zákone a je aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právom EÚ. Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky. Z formulácie článku 18 ods. 18.1 zmluvy uzavretej v tomto prípade vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ bude v procesnej pozícii žalobcu, preto mu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace zo zmluvou. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu pri riešení sporov. Nesprávny je preto aj poukaz súdu prvého stupňa na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a na prílohu č. 1 k Smernici 93/13 EHS psím. q), ktoré nezakazujú rozhodcovskú doložku ako takú. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka zakazuje v rozhodcovskej doložke výlučne len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľa nútilo pri podaní žaloby postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal, že aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou podľa platnej úpravy nepatrí žalovanému. Tvrdil tiež, že rozhodcovská doložka v článku 18 ods.18.1 zmluvy je dohodnutá len alternatívne. Mal za to, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodcovská doložka nemôže byť neplatná ako celok len preto, že obsahuje ustanovenia, ktoré v rámci nej vyžadujú riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatnou môže byť len takéto ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky. Ďalej uviedol, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej návrh musí predložiť vždy niektorá zo zmluvných strán a druhá strana návrh akceptuje alebo ho odmietne. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. vydaného pod sp. zn. 67/04/10 dňa 27.04.2010 rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom. Podľa predmetného rozsudku rozhodcovského súdu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.091,21 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 49,79 Eur. V článku 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.07.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola základom uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní je dohodnuté Riešenie sporov - rozhodcovská doložka tak, že v zmysle článku 18.1 akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Článok 18.2 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení platnom a účinnom 10.08.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 08.07.2009 (ďalej Občiansky zákonník) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd je toho právneho názoru, že zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou tak, ako to správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Postup súdu prvého stupňa, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj k úprave Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď okresný súd skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane zmluvných dojednaní tak, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže predložený exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.