Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899609 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899609.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Trubanová, PhD., členovia senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N. Y., dieťa rodičov: matky - W. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Y., M. XXXX/XXA, zastúpená IURIS SERVIS, s. r. o., IČO: 47 233 214, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 10 a otca - nebohý J. N., o návrhu navrhovateľa - starého otca Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., F. XXX/X, zastúpený JUDr. Andreou Adrášiovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie N. Y., F. Q. XX, o úprave styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7P/8/2012 - 17 zo dňa 07. 02. 2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd upravil styk starého otca Y. N. s maloletým J. N. tak, ako je to určené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že si ho starý otec prevezme v mieste bydliska matky a tam jej ho aj po ukončení styku odovzdá v stanovenom čase riadne a včas. Pričom matka maloletého je povinná maloletého na styk so starým otcom riadne pripraviť. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení prvostupňový súd opierajúc sa o ust. § 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine uviedol, že vykonaním dokazovania dospel k záveru, že styk upravený vo výroku, dostatočne rešpektuje záujem maloletého a jeho citové väzby na starého otca a navrhovateľovi - starému otcovi maloletého poskytuje priestor na kontakt s maloletým a možnosť participovať na jeho výchove. Súd zobral do úvahy, že medzi starým otcom a maloletým je vytvorený citový vzťah, pretože starý otec sa aj v minulosti podieľal na výchove maloletého, venoval sa mu a v záujme maloletého bude aj naďalej tento vzťah k starému otcovi zo strany otca rozvíjať. Súd tiež zohľadnil aj určitú špecifickosť celej situácie danú tým, že otec maloletého v roku XXXX tragicky zahynul, v súčasnosti žije maloletý len s matkou a je toho názoru, že je vhodné, aby sa na výchove maloletého podieľal ako prvok mužský aj starý otec, ktorý má záujem a je schopný vhodnou formou sa podieľať na vyvíjajúcej sa životnej orientácii maloletého. Tiež je v záujme maloletého, aby bol tento styk upravený konkrétne a presne tak, aby matka mala možnosť dieťa na styk so starým otcom riadne pripraviť a usporiadať a prispôsobiť program dieťaťa danej úprave styku. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolala matka, podľa ktorej názoru súd chybne aplikoval ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine, nakoľko úplne ignoroval skutočnosť, že upraviť styk s maloletým je možné len v prípade, ak sa rodičia (v tomto prípade starý otec s matkou maloletého) nedohodnú, t. j. keď absentuje akákoľvek dohoda o styku rodičov s maloletým. Ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní, tak i zo samotného rozsudku, dohoda medzi rodičmi bola zjavná a skutočná. Starý otec nikdy nebol obmedzovaný v styku s maloletým a vždy keď oň prejavil záujem bol mu umožnený. Súd teda svojím konaním nesprávne aplikoval ustanovenia zákona. Napriek skutočnosti, že súd zistil, že starý otec nekomunikuje s matkou maloletého, ale len s maloletým, že prejavil záujem o stretnutie s maloletým dvakrát za posledných 6 mesiacov, toto nezohľadnil pri svojom rozhodovaní. Konštatovanie súdu, že je v záujme maloletého, aby bol styk so starým otcom upravený konkrétne písomne a presne je zrejmé pravdivé, ale nemá oporu v znení ustanovenia zákona o rodine a v tomto prípade je písomná úprava styku s maloletým aj v rozpore s existujúcou dohodou a vysoko nad rámec minimálnej miery, s akou starý otec realizoval styk s maloletým pred rozhodnutím súdu, čo považuje za neprípustné. Má za to, že zo strany starého otca ide čiastočne o šikanózny výkon práva, ktorý by v žiadnom prípade nemal požívať právnu ochranu. Svoje tvrdenie opiera okrem skutočnosti vyplývajúcej zo súdneho spisu aj o list starého otca maloletému, resp. jeho matke, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 33.000,- eur. Má za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil. V prílohe matka priložila list zo dňa 20. 02. 2012 adresovaný maloletému v zastúpení matkou. K odvolaniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu starý otec vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s tvrdením odvolateľa nesúhlasí, pretože dôvody, ktoré uvádza v tomto odvolaní, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Je toho názoru, že prvostupňový súd správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o rodine, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že k žiadnej dohode medzi starým otcom a matkou maloletého o úprave styku s maloletým J. N. doteraz nedošlo. Bola to len iniciatíva starého otca, ktorú prejavil na stretávaní so svojím vnukom, avšak aj po prísľube, že vnuk k nemu príde, sa toto nie vždy realizovalo. Rešpektoval režim maloletého a jeho matky, a ten nechcel narúšať. O žiadnej dohode medzi účastníkmi konania nemožno usudzovať ani zo zápisnice o pojednávaní, ani zo samotného rozsudku tak, ako to uvádza odvolateľ, práve naopak, starý otec navrhoval, aby bol styk s vnukom upravený, aby bol oprávnený stretávať sa s ním raz do mesiaca a následne počas sviatkov a prázdnin, avšak matka navrhovala upraviť styk tak, aby bol možný raz za dva mesiace. Starý otec nikdy netvrdil, že by bol obmedzovaný v styku s maloletým J., avšak podľa neho pokiaľ styk nebude presne a konkrétne určený, vždy bude odkázaný len na to, či v dátum kedy zavolá, resp. kedy by sa chcel s ním stretnúť, nebude mať vnuk už naplánovaný nejaký program. O existencii žiadnej konkrétnej dohody o úprave styku ako o tom hovorí odvolateľ nemá vedomosť a taký dôkaz nebol ani produkovaný. Považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a zákonné, a za správnu považuje aj aplikáciu príslušných ustanovení zákona o rodine. Poukázal tiež na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v N. Y. a výsluch maloletého, ktorý uviedol, že má starého otca rád, chce sa s ním stretávať a zvykol u neho prespávať. Čo sa týka tvrdenia odvolateľa o šikanóznom výkone práva zo strany starého otca k tomu uvádza, že je to práve matka maloletého J., ktorá vnáša do vzťahu medzi starým otcom a vnukom dedičské a majetkové záležitosti po nebohom synovi J., ktoré nie sú ešte vysporiadané. Vzhľadom na to, že nebohému synovi, s ktorým starý otec mal veľmi dobrý vzťah, tak ako aj maloletým J., požičal nemalé finančné prostriedky na vyplatenie podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode pre jeho bývalú manželku a matku maloletého, preto len uplatňuje svoje zákonné právo na ich navrátenie, ktoré však nemá nič spoločné so vzťahom k maloletému, ktorého má veľmi rád a ktorý je jeho vnukom. Dôrazne nesúhlasí s postojom matky maloletého, ktorá práve s týmito majetkovými záležitosťami oboznamuje aj maloletého a dokonca ho priviedla aj na dedičské konanie. Poukazuje tiež, aby odvolací súd posúdil, či je odvolanie vôbec podané oprávnenou osobou v zmysle § 201 OSP, pretože z textu vyplýva, že odvolanie podáva splnomocnený právny zástupca maloletého J. N., zastúpeného zákonným zástupcom J.. W. N.. V tejto súvislosti poukazuje na § 31 ods. 2 zákona o rodine. Navrhuje alternatívne, aby odvolací súd odvolanie odvolateľa odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP alebo pokiaľ bude mať za to, že nie sú dané dôvody na tento postup navrhuje, aby rozsudok prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 OSP. K odvolaniu matky zaslal súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. Y. vyjadrenie, v ktorom uviedol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, pretože prvostupňový súd vyniesol rozsudok po dôkladnom dokazovaní o pomeroch účastníkov konania, ako aj výsluchoch účastníkov konania, hlavne rešpektujúc názor a želanie maloletého J.. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) po tom ako zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, a to matkou maloletého, ktorá ako účastník konania udelila plnomocenstvo (č.l. 14) IURIS SERVIS, s. r. o. (...) na zastupovanie v danom konaní, preto aj podané odvolanie napriek slovnej formulácii v ňom uvedenej, na ktorú poukázal právny zástupca starého otca, nemohlo byť podané ako odvolanie maloletého, ktorého v tomto konaní tak ako správne poukázal právny zástupca starého otca zastupoval podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine“) ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. Y. (č.l. 12), prejednal uvedené odvolanie matky v rozsahu danom v § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 7P/8/2012 a nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Správne právne vec posúdil a v súlade s ním postupoval správne, keď vyhovel návrhu starého otca a určil styk v takom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto napadnutého rozsudku vrátane povinností určených pre starého otca a matky maloletého uvedených v ďalších výrokoch rozsudku, pričom uvedené výroky prvostupňový súd aj adekvátne odôvodnil. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona a zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. Okrem práva styku dieťaťa so svojimi rodičmi (čl. 41 ods. 4 Ústavy SR) a na zachovanie vzťahu s nimi, má dieťa v zmysle čl. 8 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. Zároveň Dohovor o právach dieťaťa (čl. 5) uznáva aj zodpovednosť, práva a povinnosti členov širšej rodiny dieťaťa smerujúce k zabezpečeniu jeho orientácie a jeho usmerňovania v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Slovenské právo nepozná legálnu definíciu pojmu rodina, definuje však blízke osoby a príbuzných s ohľadom na stanovenie stupňa príbuzenstva. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. V danom prípade je nesporné, že starý otec je blízkou osobou maloletého J. a v zmysle vyššie uvedeného má práva, povinnosti, aj určitú zodpovednosť k maloletému, osobitne keď otec maloletého už nežije. Ochrana práva styku blízkych osôb (prarodičov, plnoletý súrodenec, resp. iné oprávnené osoby) s dieťaťom je daná § 25 ods. 5 zákona o rodine. V tomto smere odvolací súd uvádza, že právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgula vs. Nemecko - aplikácia NO.74969/01). Podľa slovenského rodinného práva sa zatiaľ právo styku rodiča, resp. blízkej osoby, s dieťaťom a právo stretávania považujú za synonymá. Európska legislatíva to už chápe inak a právo styku poníma širšie, pričom okrem práva na stretávanie, do práva styku zaraďuje tiež právo na informácie o dieťati a právo na komunikáciu s dieťaťom. Podľa nášho právneho poriadku právo na informácie o dieťati rieši ust. § 24 ods. 5 zákona o rodine, pričom právo na komunikáciu zatiaľ zákonná úprava nepozná vôbec. Právo styku, resp. právo stretávania sa dieťaťa s oprávnenou osobou (rodičom, blízkou osobou) zaručuje právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu, čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Najideálnejším riešením stále zostáva úprava stretávania sa oprávnenej osoby s dieťaťom, uzavretím konkrétnej dohody tejto osoby a rodiča. Takáto dohoda totiž poskytuje oprávnenej osobe určitý základný rámec na stretávanie, ktorý je vynútiteľný štátnou mocou, v prípade ak bude stretávanie marené. Nič nebráni účastníkom dohody, aby následne v praktickom živote tento rámec dohodou modifikovali podľa potrieb dieťaťa a ich samotných. Pokiaľ však takýto rámec neexistuje a súd stretávanie konkrétne neupraví ani autoritatívnym rozhodnutím, vzniká potenciálna možnosť rozporov a konfliktov medzi rodičmi, resp. rodičom a oprávnenou osobou, ktoré rozhodne nie sú ku prospechu dieťaťa. Zákonná úprava teda vždy preferuje dohodu, pokiaľ však k dohode nedôjde, ďalšou možnosťou, ako upraviť stretávanie oprávnenej osoby s dieťaťom, je autoritatívne súdne rozhodnutie, ktoré je subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, teda najmä, ak nedôjde k dohode o styku vôbec alebo dôjde k dohode, ale táto nebude v záujme maloletého, a tak ju súd nebude akceptovať. Súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolnosti prípadu usúdi, že medzi rodičmi, resp. rodičom a oprávnenou osobou, pretrvajú negatívne emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania, ak má byť ponechaná na ich dohodu. Riešenie, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik a eskaláciu napätia medzi rodičom a oprávnenou osobou a tým sťažiť situáciu dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohodovanie medzi rodičom a oprávnenou osobou, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa a poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi oprávnenou osobu a dieťaťom. Tým štát dostojí svojmu pozitívnemu záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch, najmä v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 5 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívna povinnosť členských štátov vrátane Slovenskej republiky chrániť záujem rodiny, a to nielen tým, že prijmú opatrenia na zabránenie negatívnym vplyvom, ale naopak - budú aktívne vyhľadávať a vykonávať opatrenia smerujúce k obnoveniu riadneho fungovania rodiny. V predmetnej veci prvostupňový súd dôsledne skúmal uvedené zákonné hľadiská vrátane požiadaviek európskeho práva a dospel k záveru o určení rozsahu styku tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd preskúmavajúc dôvody matky, nezistil také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu, prípadne iné určenie styku, z toho dôvodu rozhodol tak, ako je určené vo výroku tohto rozhodnutia. K odvolacím dôvodom matky odvolací súd uvádza, že pokiaľ matka a starý otec nevedeli dospieť k dohode ohľadom úpravy styku s maloletým J., pretože matka nesúhlasila s návrhom starého otca a návrh matky čo sa týka styku s maloletým J. bol pre starého otca nedostatočný, je v súlade so záujmom maloletého J. aj s prihliadnutím na jeho vyjadrenie, aby bol styk upravený autoritatívnym súdnym rozhodnutím, osobitne v tejto špecifickej situácii, tak ako to správne označil prvostupňový súd, keď otec maloletého v roku XXXX tragicky zahynul a maloletý žije s matkou, preto je vhodné a v záujme maloletého, aby sa na jeho výchove podieľal aj starý otec z otcovej strany ako mužský vzor. V súvislosti s tvrdením matky o šikanóznom výkone práva opierajúc sa aj o list starého otca maloletému, resp. jeho matke, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 33.000,- eur, k tejto skutočnosti odvolací súd poznamenáva, že výslovne šikanózny výkon práva zákon o rodine nepozná, vychádzajúc však najmä z § 3 ods. l Občianskeho zákonníka vzhľadom na jeho subsidiaritu k zákonu o rodine (§ 110 zákona o rodine), vzhľadom na skutkové okolnosti, keď starý otec si uplatňuje majetkové nároky voči právnemu nástupcovi dlžníka, odvolací súd nepovažuje daný prípad za úmyselne smerujúci k poškodeniu druhého účastníka konania (matky), ale akcentuje aj vzhľadom na ľudskoprávnu dimenziu rodinného práva, že akékoľvek neusporiadané vzťahy vrátane majetkových, neprispievajú k pokojnej klíme, či pozitívnym emóciam ľudí, ktorých sa týkajú, osobitne v danom prípade, keď maloletý v dôsledku tragédie prišiel o svojho otca, a preto v jeho prvoradom záujme je, aby mu zo strany žijúceho rodiča, ako aj ďalších oprávnených osôb, bola poskytnutá životnú istota, stabilita výchovného prostredia, pokojné, bezpečné a láskyplné rodinné zázemie, čo by malo byť preferenciou aj pri riešení neusporiadaných majetkových vzťahov medzi matkou a starým otcom maloletého. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.