Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899716 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899716.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Rimavská Sobota, Francisciho 11, 979 01 Rimavská Sobota, IČO 17 333 954, pôvodne vedenej proti povinnému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad Rimavská Sobota, D. A. XXX, XXX XX X. S., pod sp. zn. EX 1144/00, o vymoženie 275,57 EUR s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora, proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č.k. 6 Er/1226/2008-20 zo dňa 28.10.2011, takto r o z h o d o l : Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom pod sp. zn. EX 1144/00 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5608004292 zo dňa 08.02.2001. S poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Revúca 4 D 24/2009 zo dňa 13.02.2009, takže niet osoby, proti ktorej by sa mohla exekúcia vykonať. Stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania považoval za neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia konania s poukazom na ustanovenie § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie, exekučný súd aplikoval ustanovenie § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002. Skutočným dôvodom zastavenia exekúcie je smrť povinného, fyzickej osoby bez právneho nástupcu. Súd nezistil zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti, pretože oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie už len preto, že exekúcia začala v roku 2000 a povinný zomrel v roku 2008. Konštatoval, že Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Rozhodnutie napadol v časti, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov exekúcie. Vytýkal okresnému súdu, že hrubo porušil ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, ktorý rieši nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok, ani iný právny predpis nedáva právo súdu zákonný nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie zamietnuť. V rozhodnutí ESĽP v Štrasburgu Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983 séria A, č. 70) je napísané, že nepriznanie odmeny advokátskemu koncipientovi na základe výsostného postavenia na trhu nemožno použiť na exekútora, nakoľko ten má stále nárok na náhradu trov konania a odmenu. Podľa Ústavy SR nemôže štát nariadiť občanovi, aby zo svojho majetku použil prostriedky na to, čo mu štát nariadil. Jednalo by sa o skryté vyvlastnenie, čo Ústava nepripúšťa. Jednoznačne sa jedná o porušenie Ústavy SR. Tým, že exekútor má zákonný nárok na trovy exekúcie a súd mu tieto neprizná, spôsobuje tým súd, že Slovenská republika prichádza o značnú časť daní vo výške základu dane z príjmov, keď sa účtujú iba výdavky, a nie aj príjmy a 20% DPH, ktorou sa navyšuje odmena exekútora. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca okresného súdu predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol. Zo súdneho spisu a spisu súdneho exekútora vyplýva, že súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora dňa 08.02.2001. Exekúcia sa vedie na návrh oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.11.2000, pričom v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa uvedeným dňom začalo exekučné konanie. Podľa v tom čase účinného znenia § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ani v ďalších odsekoch tohto ustanovenia nebolo súdnemu exekútorovi priznané postavenie účastníka exekučného konania. Toto postavenie v tom čase súdny exekútor nemal a až zákonom č. 32/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.02.2002 došlo k takej zmene, že v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sa na konci pripojila veta: „ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor“. Zákonodarca v § 235 ods. 2 Exekučného poriadku stanovil, že exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolací súd zastáva názor, že v súlade s prechodnými a záverečnými ustanoveniami k úpravám účinným od 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) je potrebné vychádzať pri skúmaní postavenia odvolateľa z ustanovenia § 37 Exekučného poriadku v znení vzťahujúcom sa na túto exekučnú vec, t.j. v znení do 01.02.2002, podľa ktorého exekučný poriadok exekútorovi postavenie účastníka exekučného konania ešte nepriznával bez zreteľa na to, či súd rozhoduje o trovách exekúcie, alebo nie. Keďže exekúcia začala dňa 29.11.2000 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, pričom ustanovenie § 37 ods. 1 v znení do 01.02.2002 vzťahujúcom sa na túto exekučnú vec, súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania nepriznával, odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.