Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 39Cb/1/1998 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6098899866 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6098899866.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu AGC Trenčín, s. r. o., Súvoz 12, 911 01 Trenčín, IČO:30 999 201, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Čárskou so sídlom Komenského 18/D, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému F. L. - IZOGLAS, miesto podnikania Radvanská 7, Banská Bystrica, IČO:10 987 517, zastúpeného Advokátska kancelária Kašuba, spol. s r. o., Horná 41, P.O.BOX 60, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 36.075,44 eur s príslušenstvom takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.075,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,68 % ročne zo sumy 3.459,97 eur od 13. 12. 1996 do 25. 2. 1997, zo sumy 2.364,51 eur od 26. 2. 1997 do 6. 3. 1997, zo sumy 2.303,55 eur od 7. 3. 1997 do 11.3. 1997, zo sumy 1.490,30 eur od 12. 3. 1997 do zaplatenia, zo sumy 3.628,02 eur od 14. 12. 1996 do 30. 1. 1997, zo sumy 2.949,61 eur od 31. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 6.093,51 eur od 17. 12. 1996 do 30. 1. 1997, zo sumy 1.817,30 eur od 31. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 3.572,34 eur od 20. 12. 1996 do 30. 1. 1997, zo sumy 2.904,34 eur od 31. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 3.487,01 eur od 22. 12. 1996 do 25. 2. 1997, zo sumy 2.834,97 eur od 26. 2. 1997 do zaplatenia, zo sumy 3.503,31 eur od 24. 12. 1996 do 25. 2. 1997, zo sumy 2.848,22 eur od 26. 2. 1997 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14,39 % ročne zo sumy 2.599,74 eur od 19. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 933,71 eur od 28. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 119,27 eur od 9. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 587,85 eur od 19. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 98,32 eur od 26. 1. 1997 do zaplatenia, zo sumy 332,46 eur od 28. 1. 1997 do zaplatenia, úrok vo výške 14,98 % ročne zo sumy 7.524,07 eur od 16. 2. 1997 do 25. 2. 1997, zo sumy 6.230,09 eur od 26. 2. 1997 do zaplatenia, zo sumy 2.539,94 eur od 16. 2. 1997 do zaplatenia, zo sumy 299,93 eur od 14. 2. 1997 do zaplatenia, zo sumy 617,39 eur od 15. 2. 1997 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 18,65 % ročne zo sumy 113,70 eur od 9.3. 1997 do zaplatenia, zo sumy 6.128,52 eur od 10. 3. 1997 do zaplatenia, zo sumy 452,92 eur od 9. 3. 1997 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 16,40 % ročne zo sumy 176,87 eur od 14. 12. 1997 do zaplatenia. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Žalobca pôvodne označený GLAVET, spol. s r. o. so sídlom Turbínova 1, Bratislava sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 1. 1998 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.129.545,10 Sk s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr. Uznesením č. k. 39Cb/1/98-203 zo dňa 24. 6. 2003 súd konanie prerušil do právoplatného ukončenia veci vedenej pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k. 2T/41/2002 s odôvodnením, že žalovaný písomným podaním zo dňa 4. 4. 2003 zaslal súdu návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s p. s tým, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Uviedol, že v trestnoprávnom spore nebola vec doposiaľ právoplatne ukončená, poukázal na to, že nesúhlasí so závermi vykonaného grafologického dokazovania v trestnom konaní s tým, že je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať už v rámci trestného konania, pričom bez vykonania týchto navrhovaných dôkazov nie je možné spor žalobcu rozhodnúť. Vzhľadom k tomu, že vykonanie ďalších dôkazov je potrebné na zistenie skutkového stavu za účelom rozhodnutia vo veci samej, museli by byť vykonané tie isté dôkazy aj v tomto konaní, čím by vznikli zbytočne vysoké trovy konania a išlo by o nie účelne vynaložené náklady. Po právoplatnom ukončení trestného konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 39Cb/1/1998-254 zo dňa 1. 3. 2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.418,58 eur s 18 % úrokom z omeškania ročne od 13. 4. 1997 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 312,--eur na účet právnej zástupkyne žalovaného. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obo/52/2010-310 zo dňa 24. 6. 2010 rozsudok krajského súdu z 1. marca 2010 vo výroku, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že v danom prípade z dokazovania pred súdom prvého stupňa a z nepochybných tvrdení účastníkov vyplynulo, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny v žalovanom rozsahu. Túto skutočnosť nepopieral počas konania ani žalovaný a svedčí o tom aj uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka, ktoré bolo pripojené k žalobe. Žalovaný počas konania uvádzal, že tvrdené právo žalobcu zaniklo, a to zaplatením kúpnej ceny zo strany žalovaného, o čom predložil výdavkové pokladničné doklady zo dňa 21. 6. 1997 na sumu 427.282,40 Sk a zo dňa 26. 7. 1997 na sumu 659.526,20 Sk. Je nesprávny záver súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom smere, že by žalovaný predmetnú kúpnu cenu vo výške 36.075,44 eur žalobcovi neuhradil. Ak žalovaný tvrdil, že predmetnú kúpnu cenu - predmetné faktúry uhradil, musí svoje tvrdenie dokázať. Žalovaný teda znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Z toho dôvodu môže byť jeho obrana úspešná len vtedy, ak sa mu podarí podať dôkaz o tom a dokázať svoje vlastné tvrdenie, že kúpnu cenu zaplatil. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa zákonným spôsobom nevykonal dôkaz výsluchom účastníka, a to žalovaného s poučením podľa § 131 O. s. p. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal a ani nevyhodnotil znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru Bratislava. Súd musí vyhodnotiť všetky predložené dôkazy účastníkmi konania, ktoré vykonal zákonným spôsobom. Doposiaľ neboli odstránené rozpory medzi výpoveďami žalovaného v trestnom konaní a v jeho vyjadreniach v tomto konaní, konkrétne miesto, čas, spôsob preberanie peňazí I.. W. a potvrdenie o prevzatí peňazí I.. W.. Tiež nebol odstránený rozpor svedeckej výpovede R. T. v trestnom konaní a v tomto konaní. Naviac podpisy nemohli byť dané na výdavkové pokladničné doklady zo dňa 21. 6. 1997 a dňa 26. 7. 1997, pretože telefónne číslo vydávateľa výdavkových pokladničných dokladov, ktoré je na týchto dokladoch predtlačené a ktorými žalovaný preukazoval zaplatenie svojho dlhu vo vzťahu k žalobcovi bolo tejto spoločnosti pridelené až 27. 10. 1997, to znamená asi tri mesiace potom, čo mali byť tieto účtovné doklady I.. W. podpísané. Z doposiaľ vykonaného dokazovania ani nevyplýva, kedy došlo k zániku záväzku žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, čo v prípade, ak by sa preukázalo na základe vyhodnotenia relevantných dôkazov, že k zániku záväzku skutočne došlo, má význam pre určenie omeškania žalovaného, to znamená, dokedy bol v omeškaní s úhradou peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi a teda za aké obdobie patrí úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 27. 1. 2012 upravila návrh vzhľadom na čiastočne právoplatné rozhodnutie ohľadne sumy 1.418,58 eur s príslušenstvom a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 36.075,44 eur spolu s úrokom z omeškania, teda sumu, v ktorej časti bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený. Súd vykonal dokazovanie, a to opätovným výsluchom žalovaného, výsluchom svedka R. T., výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, jednotlivými faktúrami, výdavkovým pokladničným dokladom z 21. 6. 1997, z 26. 7. 1997, sťažnosťou žalobcu na podozrenie z falšovania účtovných dokladov adresovanému Daňovému úradu Banská Bystrica, uznaním záväzku, knihou prijatých faktúr k 26. 9. 2000, znaleckým posudkom č. VKE 6587 -2/KEÚ-BA-EXP-2002 zo 16. 10. 2002, výsledkom kriminalistického expertízneho skúmania z 20. 8. 2002, znaleckým posudkom KEÚ-6587-6/BA-EXP-2002 zo dňa 2. 9. 2003, správou Daňového úradu Banská Bystrica II z 25. 9. 2001, uznesením Okresného úradu justičnej polície policajného zboru Banská Bystrica ČVS:OUJP-152/20- BB-2003 zo dňa 6. 4. 2003 o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T66/2008-110 zo dňa 1. 4. 2009, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 5To/271/09 zo dňa 16. 12. 2009, zoznamom neuhradených faktúr zo 16. 1. 1998, odsúhlasením zostatku pohľadávok z 15. 1. 1998, uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. 6. 2010, oznámením Slovenských telekomunikácií, a. s. Bratislava, oznámením spoločnosti Slovak Telekom, upomienkou žalobcu z 10. 3. 1998, oznámením spoločnosti EkonSpo, výpisom zo živnostenského registra Obvodného úradu Žilina, oznámením okresného riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície z 3. 4. 2012, spisom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/66/2008 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 1. 1998 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.129.545,10 Sk s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 120 ods. 1 O. s. o. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd zhodnotí podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že mali uzavretú kúpnu zmluvu na dodávku tovaru, konkrétne na dodávku skla. Žalobca tovar dodal žalovanému v rozsahu a v cene, tak ako bol žalobcovi fakturovaný, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Žalovaný svoj záväzok na zaplatenie sumy 1.129.545,10 Sk uznal písomným uznaním, ktoré sa nachádza na č. l. 8 súdneho spisu, ktoré podpísal tak žalovaný ako aj I.. W.. Sporná zostala skutočnosť, kedy došlo k uznaniu záväzku, právny zástupca žalovanému tvrdil, že to muselo byť v čase pred júnom 1997, o čom svedčí aj počet dní omeškania uvádzaných v tomto uznaní, pretože 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997 časť dlhu, spolu vo výške 36.075,44 eur žalobcovi uhradil, o čom svedčia predložené výdavkové doklady zo dňa 21. 6. 1997 a zo dňa 26. 7. 1997. Žalovaný potvrdil, že nezaplatená zostala suma 42.736,40 Sk (1.418,50 eur). Čo sa týka námietky právnej zástupkyne žalobcu, že žaloba bola na súd podaná v r. 1998 a predmetné výdavkové pokladničné doklady predložil žalovaný do spisu až v r. 2002, k tomu súd uvádza, že žaloba spolu s návrhom na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 23. 1. 2001, a dňa 30. 1. 2001 boli do súdneho spisu doručené osobným podaním obidva výdavkové pokladničné doklady spolu so zoznamom faktúr, ktoré nimi mali byť uhradené. Žalobca od počiatku rozporoval zaplatenie predmetnej sumy vo výške 36.075,44 eur uvedeným spôsobom, teda že túto sumu uhradil žalovaný priamo I.. W., vtedajšiemu konateľovi žalobcu, že I.. W. mal tieto finančné prostriedky osobne prevziať. O tom, že by skutočne bol dlh zo strany žalovaného v tejto výške uhradený nemal žalobca žiadne dôkazy, teda finančné prostriedky zo strany I.. W. neboli odovzdané žalobcovi, ani zaúčtované na úhradu dlhu žalovaného. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie pre pokus trestného činu podvodu. Vtedajšia právna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici konanie vedené pod č. 39Cb/1/1998 prerušil do právoplatného skončenia trestného konania, pretože sa v ňom rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. V priebehu trestného konania boli vykonané viaceré znalecké posudky, ako aj kriminalistickoexpertízne skúmanie ohľadne potvrdenia pravosti podpisu I.. W. na predmetných výdavkových pokladničných dokladoch, ako aj ohľadne skúmania pravosti pečiatok, ktoré sa nachádzali na týchto výdavkových pokladničných dokladoch. Súd zamietol návrh žalovaného na opätovné vykonávanie znaleckého dokazovania nariadením znaleckého dokazovania v konkrétnej obchodnej veci, keď právny zástupca žalovaného tvrdil, že tieto znalecké posudky boli vypracované policajnými orgánmi, boli v nich skúmané veci na základe ničoho, neverí týmto znaleckým posudkom a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, pretože samotný žalovaný v návrhu na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 39 Cb 1/1998 uvádzal, že vzhľadom k tomu, že vykonanie ďalších dôkazov je potrebné na zistenie skutkového stavu, za účelom rozhodnutia vo veci, museli by byť vykonané tieto isté dôkazy aj v konaní pred Krajskými súdom v Banskej Bystrici, t. j. v dvoch sporoch, čím by vznikli zbytočne vysoké trovy konania a išlo by o nie účelne vynaložené náklady. Uviedol, že dáva na zváženie súdu, aby prerušil konanie až do právoplatného skončenia trestného konania, v ktorom sa bude prejudiciálne riešiť otázka oprávnenosti nároku žalobcu a podotkol, že v rámci obchodného sporu doposiaľ neboli vykonávané dôkazy potrebné pre rozhodnutie sporu , avšak v rámci trestného konania boli už niektoré dôkazy vykonané, aj keď nie úplne. Samotný žalovaný súhlasil s tým, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie v priebehu trestného konania, s týmto sa stotožnil a požiadal, aby súd nevykonával dokazovanie ohľadne tej istej skutočnosti, ktoré dokazovanie bude vykonávané v trestnom konaní. Z výsledku kriminalisticko-expertízneho skúmania vykonaného dňa 20. 8. 2002, ktoré spracovala L.. L. S. v časti písmoznalecká expertíza a I.. V. Q. v časti graficko-diagnostická expertíza je zo záveru tohto skúmania zrejmé, že „sporný podpis vyhotovený k priezvisku W. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 26. 7. 1997 nie je pravým podpisom I.. A. W., od ktorého im boli predložené ukážky podpisov. Pravosť sporného podpisu k priezvisku W. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21. 6. 1997 nemôžu jednoznačne potvrdil, ale ani vylúčiť. Sporné odtlačky s textom GLAVET spol. s r. o., Turbínova 1, 831 04 Bratislava a symbolom firmy Glavet odtlačené na výdavkových pokladničných dokladoch dňa 21. 6. 1997 a zo dňa 26. 7. 1997 neboli vyhotovené pravou pečiatkou firmy Glavet, spol. s r. o., ktorej ukážky odtlačkov boli predložené. Podpisy vyhotovené k priezvisku L. v časti „vyhotovil“ na sporných Výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997 sú pravými podpismi F. L., od ktorého im boli predložené ukážky podpisov. Dňa 16. 10. 2002 bol vypracovaný znalecký posudok pod č. VKE-6587-2/KEÚ-BA-EXP-2002. Účelom posudku bolo vykonanie písmo-znaleckej a graficko-diagnostickej expertízy s cieľom overenia pravosti sporných podpisov a odtlačkov firemnej pečiatky v zmysle uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ v Banskej Bystrici zo dňa 18. 9. 2002 ČVS:OÚV-198/10-BB-2002. Úlohou znalca bolo porovnať podpis príjemcu I.. A. W. na pokladničných dokladoch zo dňa 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997 s ukážkami podpisov a určiť, či sporné pokladničné doklady podpísal, porovnať sporný podpis príjemcu na pokladničných dokladoch s ukážkami podpisov F. L. a overiť, či sa jedná o pravé podpisy F. L., porovnať sporné odtlačky pečiatky spoločnosti Glavet, s r. o. na pokladničných dokladoch zo dňa 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997 s predloženými ukážkami odtlačkov pečiatky spoločnosti Glavet, s. r. o. a zistiť, či sporné pečiatky sú pravými odtlačkami. V závere tohto znaleckého posudku je uvedené, že sporné podpisy príjemcu vyhotovené k priezvisku W. na výdavkovom pokladničnom doklade z 21. 6. 1997 a na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 26. 7. 1997 nie sú pravými podpismi I.. W., od ktorého im boli predložené ukážky podpisov. Sporné podpisy boli vyhotovené napodobením nesporne pravých ukážok podpisov I.. W.. Sporné podpisy vyhotovené k priezvisku L. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21. 6. 1997 a výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 26. 7. 1997 sú pravými podpismi F. L., od ktorého im boli predložené ukážky podpisov. V časti B znaleckého posudku nazvaného graficko-diagnostická expertíza je uvedené, že preskúmaním sporných odtlačkov s textom Glavet, SPOL. S R.O. TURBÍNOVA 1, 831 04 Bratislava a symbolom firmy Glavet, ktorými sú opatrené predložené výdavkové pokladničné doklady a ich porovnaním s predloženým porovnávacím materiálom neboli zistené žiadne nové skutočnosti vzhľadom na skutočnosti uvedené vo výsledku skúmania z 20. 8. 2002. Vzhľadom na uvedené zistenie v plnej miere znalecký posudok potvrdzuje závery uvedené vo výsledku kriminalisticko-expertízneho skúmania vypracovaného dňa 20. 8. 2002. Z ďalšieho znaleckého posudku č. KEÚ-6587-6/BA-EXP-2002 zo dňa 2. 9. 2003 súd zistil, že úlohou znalca bolo na základe graficko-diagnostického skúmania zodpovedať na otázku : porovnať sporné odtlačky pečiatky spoločnosti Glavet, s r .o. na pokladničných dokladoch zo dňa 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997 s odtlačkami predložených pečiatok používaných spoločnosťou Glavet, s. r. o. a zistiť, či sú sporné odtlačky odtlačkami pravej pečiatky spoločnosti Glavet, s. r. o., teda či sú zhodné s niektorým z odtlačkov predložených pečiatok. Zároveň mali znalkyne uviesť iné skutočnosti zistené skúmaním. Porovnávacím materiálom bola samonamáčacia pečiatka a dva fotopolymérne štočky, všetky so symbolom spoločnosti Glavet a textom „Glavet, SPOL. S R.O. TURBÍNOVA 1, 834 04 Bratislava“, a fotopolymérny štočok s textom „GLAVET, spol. s r. o. filiálka Rakytovce - Areál ČOV, P.O.BOX 518, 974 01 Banská Bystrica“. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že sporné odtlačky so symbolom spoločnosti Glavet a textom „Glavet SPOL. S R.O., TURBÍNOVA 1, 831 04 Bratislava“, ktorými sú opatrené Výdavkové pokladničné doklady zo dňa 21. 6. 1997 a zo dňa 26. 7. 1997, nevykazujú zhodu s kontrolnými odtlačkami, vyhotovenými zaistenými štočkami a pečiatkou, t. j. predmetné sporné odtlačky neboli vyhotovené pečiatkou ani žiadnym z predložených štočkov spoločnosti Glavet. Iné skutočnosti skúmaním zistené neboli. Súd mal za preukázané, že uvedené znalecké posudky jednoznačne potvrdili jednak to, že podpisy I.. W. na sporných Výdavkových pokladničných dokladoch z 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997 nie sú pravými podpismi I.. W. a podpis F. L. je pravým podpisom. Čo sa týka záveru ohľadne skúmania pravosti predmetných pečiatok, ktoré sa nachádzali na týchto výdavkových pokladničných dokladoch taktiež bolo zo znaleckého posudku zistené, že nevykazujú zhodu s kontrolnými pečiatkami. K námietke právneho zástupcu žalovaného, že predmetom skúmania boli len tri odtlačky pečiatok, hoci firma žalobcu mala štyri pečiatky, súd uvádza s poukazom na výpoveď svedka K., že tento uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21. 5. 2012, že firma žalobcu mala štyri pečiatky, dve v Banskej Bystrici, v dve v Bratislave, jednu mal konateľ v Bratislave, vedúci pobočky v Banskej Bystrici a po jednej mala predavačka v Bratislave a v Banskej Bystrici. Ďalej uviedol, že asi v roku 1999 pribudla do Bratislavy jedna pečiatka navyše, v Banskej Bystrici boli dve, v Bratislave tri. Aj z uvedenej výpovede svedka je zrejmé, že predmetom znaleckého skúmania boli všetky tri pečiatky s adresou Turbínova 1, Bratislava, čo je zrejmé z bodu 5 znaleckého posudku z 2. 9. 2003, kde sa ako porovnávací materiál uvádzajú: samonamáčacia pečiatka a dva fotopolymérne štočky, všetky so symbolom spoločnosti Glavet a textom „Glavet SPOL. S R.O., TURBÍNOVA 1, 831 04 Bratislava“ a jeden fotopolymérny štočok s textom „GLAVET spol. s r. o. filiálka Rakytovce - Areál ČOV P. O. BOX 518 , 974 01 Banská Bystrica“. Keďže mal žalobca aj podľa výpovede svedka tri pečiatky v Bratislave je zrejmé , že všetky tri pečiatky boli predmetom znaleckého skúmania, preto neobstojí námietka právneho zástupcu žalovaného , že neboli skúmané všetky pečiatky, ktoré mal žalobca k dispozícii. Z oznámenia Slovenských telekomunikácií, a. s. Bratislava adresovanom Okresnému úradu Justičnej polície Policajného zboru Banská Bystrica dńa 11. 9. 2003 súd zistil, že telefónne číslo spoločnosti EKONSPO, Žilina, XXX/XXXXXXX bolo zriadené 1. 12. 1995, dňa 27. 10. 1997 došlo k hromadnému prečíslovaniu z čísla XXXXXX na číslo XXXXXXX. 5. 5. 2000 došlo k zmene v uverejnení užívateľa - doplnenie predmetu podnikania (z EKON SPO na EkonSpo). Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. Bratislava písomným podaním zo dňa 20. 11. 2008 oznámila Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní 1T 66/2008, že telefónna linka spoločnosti EKON SPO, Žilina XXX/XXXXXX bola zriadená dňa 1. 12. 1995 a 27. 10. 1997 bola prečíslovaná na telefónne číslo XXX/XXXXXXX. Výdavkové doklady, ktorými mala byť časť žalovanej sumy žalobcovi uhradená boli datované pred týmto dátumom, teda pred 27. októbrom 1997, konkrétne dňa 21. 6. 1997 a 26. 7. 1997, pričom už na oboch výdavkových pokladničných dokladoch je uvedené telefónne číslo XXX/XXXXXXX, hoci v čase jún a júl 1997, ešte spoločnosť EkonSpo nemala pridelené číslo XXXXXXX. Súd urobil na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného dotaz aj na spoločnosť EkonSpo Žilina, či môžu súdu oznámiť, kedy po prvýkrát dali do obehu výdavkové doklady, na ktorých bolo už uvedené ich telefónne číslo XXX/XXXXXXX. Spoločnosť súdu oznámila písomným podaním zo dňa 26. 3. 2012, že si firma nevedie záznamy o čase vytlačenia jednotlivých tlačív, a preto súdu nemôžu na tieto otázky dôveryhodne odpovedať. V tejto súvislosti sa nepodarilo žalovanému preukázať tvrdenie, že mohli byť výdavkové pokladničné doklady s takýmto telefónnym číslom dané do tlače už aj pred dátumom 27. 10. 1997, v tejto časti neuniesol žalovaný dôkazné bremeno a súd mal za to, že skôr ako bolo spoločnosti pridelené nové telefónne číslo nemohli byť výdavkové pokladničné doklady vytlačené už s novým telefónnym číslom. Súd sa ďalej v konaní zaoberal hodnotením výpovede svedka R. T.. Tento svedok bol v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici vypočutý jednak na pojednávaní dňa 26. 2. 2002, kde uviedol, že mal na starosti vymáhanie pohľadávok, nebol zamestnancom žalobcu, ale pracoval u žalobcu na základe mandátnej zmluvy. On s pánom A. alebo s pánom W. chodil a mal na starosti vymáhanie pohľadávok od odberateľov GLAVETU, nakoľko niekedy sa za tovar platilo v hotovosti, niekedy boli vystavované faktúry, avšak stalo sa, že boli potrebné finančné prostriedky, tak vtedy sa išlo k odberateľom osobne. Od odberateľov zinkasovali finančné prostriedky, za to dali odberateľom príjmové doklady a finančné prostriedky potom odniesli účtovníčke pani P., ktorá bola zamestnaná v Banskej Bystrici, tejto finančné prostriedky odovzdali a svedok uviedol, že ich na konci dňa odniesol do banky a na základe toho mu bol vystavený doklad, že sa tieto finančné prostriedky v tej a v tej sume poslali na účet. Uviedol, že bol viackrát s pánom W. spolu za odberateľmi ohľadne vymáhania svojich pohľadávok, tak to bolo aj s pánom L., kde sa v konkrétnom prípade stretol na firme s odporcom, kde on prišiel sám, po ňom tam prišiel pán W., pán L. odovzdal finančné prostriedky pánovi W. a svedok uviedol, že už potom nevie ako ďalej s týmito peniazmi bolo naložené, nakoľko v tom čase on už podľa svojich vedomostí mal ukončenú mandátnu zmluvu s navrhovateľom, a to asi buď začiatkom roku 1997 alebo 1998 už si presne nepamätá, ale aj keď už došlo k ukončeniu mandátnej zmluvy, pozýval ho pán W. na vymáhanie pohľadávok ešte k odberateľom, nakoľko túto problematiku poznal, poznal týchto dlžníkov a z toho dôvodu bol aj pozvaný pánom W., aby prišiel k prevzatiu uvedených finančných prostriedkov od odporcu. Uviedol, že k dlžníkom chodil pán A. spolu so svedkom, nakoľko pôsobil v Banskej Bystrici, ale viackrát sa stalo, že prišiel osobne aj pán W. z Bratislavy. Keď odišli spolu s pánom W. od pána L., tak už keď vyúčtoval peniaze, pán W. ich nedával účtovníčke, tieto si ponechal, a potom len spolu s účtovníčkou sa vyriešili skutočnosti, ohľadne toho, ktoré faktúry boli uvedenými finančnými prostriedkami uhradené. Keď bol prvý krát s pánom W. u odporcu, tak sa oni dvaja dohadovali, že niekedy približne o mesiac je potrebné ešte vyplatiť nejakú ďalšiu sumu, svedok uviedol, že nevie o akú sumu išlo povedal, že bude ochotný prísť, keď bude o to požiadaný. Zúčastnil sa ešte jedného takéhoto stretnutia tiež vo firme odporcu, ktorého sa zúčastnil pán W. a odporca, kde to opäť prebehlo takým istým spôsobom ako prvýkrát, finančné prostriedky dal odporca pánovi W.. uviedol, že stretnutie bolo v kancelárii odporcu, doklady sa vypisovali až vtedy keď sa účastníci tohto stretnutia stretli a príjmový doklad vždy vypisoval I.. W., už si nepamätal, kto v tomto konkrétnom prípade vypisoval účtovný doklad, nakoľko to bolo tak päť až šesťkrát, keď sa zúčastnil s pánom W. u pána L.. Uviedol, že prítomní pri tomto stretnutí boli len oni traja, je možné, že tam niekto vošiel za účelom spýtať sa, či sa dá niekto kávu, ale uvádza, že pán W. bol dosť vážnou osobou aj pre pána L. a z toho dôvodu ich tam ľudia nerušili, resp. keď tam bol pán W. a keď niekto vošiel a videl, že je tam stretnutie, tak tam nešiel. Kancelária pána L. je presklená, tak keď videli, že je tam jednanie tak sa tam nechodilo zo strany iných zamestnancov, akurát sa tam zúčastnila účtovníčka pána L., ktorá si spísala faktúry, ktoré boli zlikvidované poukázanou sumou. Uviedol, že stretnutia sa zúčastnil asi v poobedňajších hodinách, nakoľko pán W. prišiel do Banskej Bystrice vždy v popoludňajších hodinách. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu kalendár z roku 1997, podľa ktorého deň 21. 6. aj deň 26. 7. bola sobota, svedok na to uviedol, že stretnutia s pánom W. za účelom vymáhania finančných prostriedkov od pána L. sa zúčastnil v pracovný deň. Svedok T. bol vypočutý opätovne po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR na pojednávaní dňa 23. 1. 2012 kde uviedol, že stretnutia, na ktorom mali byť zaplatené finančné prostriedky zo strany odporcu pánovi W. sa zúčastnil len on, pán W. a odporca, stalo sa to v sídle firme odporcu v Banskej Bystrici a je možné, že to bola sobota nebol tam nikto iný, ani žiadny pracovníci odporcu. Pamätá si, že sa tam podpisovali nejaké sumy, platilo sa to na dvakrát, pretože vie, že sa jednalo o vyššiu sumu, tak z toho dôvodu nemohol odporca uhradiť sumu na jedenkrát. Finančné prostriedky zrejme v tej výške, ktorá je uvedená na výdavkovom pokladničnom doklade boli odovzdané pánovi W., ktorý ich prevzal. Uviedol, že nevie, či vydal pán W. odporcovi napr. príjmový pokladničný doklad, ale vie, že si nejaké papiere vymieňali, nevie presne čo to bolo, pretože nebol pri nich tak blízko. Na otázku súdu, keďže znalecký posudok určil, že podpis pána W. nie je jeho pravým podpisom, či sa vie k tomu vyjadriť uviedol, že nevie, videl, že pán W. nejaké doklady podpisoval a znalecký posudok nevidel, preto nevie k nemu zaujať stanovisko. Uviedol, že nevidel aký doklad pán W. podpisoval, ale zrejme sa prepočítavali peniaze, čo videl, prepočítaval si ich pán W., ktorý ich prijímal. Na otázku, či tam došla počas stretnutia pani T. ako účtovníčka odporcu, uviedol, že nie, počas odovzdávania peňazí tam nedošiel nikto. Na otázku koľkokrát bol konkrétne s pánom W. u odporcu preberať peniaze, uviedol, že minimálne dvakrát. Viackrát sa stalo, že bol s pánom W. u odporcu po peniaze, ale keďže odporca peniaze nemal, tak ich pánovi W. nevyplatil. Na otázku, ako naložil s finančnými prostriedkami, keď ich vymohol od odberateľa uviedol, že ich prevzal, zaniesol účtovníčke navrhovateľa, ktorá ich zaevidovala do účtovníctva a potoch ich on odniesol do F.. V tomto konkrétnom prípade, keďže si finančné prostriedky prevzal priamo I.. W., ktorý si ich aj odniesol zo stretnutia s odporcom uviedol, že on vtedy finančné prostriedky v rukách nemal, I.. W. si ich zobral do kufríka a nevie, ako s nimi naložil. Uviedol, že bola sobota, určite nešiel do firmy navrhovateľa, pretože sa tam v sobotu nepracovalo, takže nevie, ako s finančnými prostriedkami naložil. Ďalej uviedol, že v júni a v júli 1997 už u navrhovateľa zamestnaný nebol a na stretnutie ohľadne odovzdania peňazí s pánom W. ho pozval pán L.. Na otázku, prečo sa zúčastnil stretnutia, resp. prečo ho pán L. na takéto stretnutie pozval, svedok uviedol, že asi z toho dôvodu, že bol už na takejto činnosti zainteresovaný, v tej dobe, predtým, keď pracoval u navrhovateľa venoval sa vymáhaniu pohľadávok. Pán L. povedal, že pán W. príde prevziať finančné prostriedky tak asi preto, aby tam bol. Uviedol, že ho zavolal pán L. a nemusel ani vedieť, že už nepracuje u navrhovateľa, lebo neoznamoval klientom, že nepracuje u navrhovateľa. Zavolal si ho aj preto, že bola sobota a chcel ho tam mať ako svedka. Ďalej svedok uviedol, že bol prítomný aj na základe pozvania pána L., videl ako pán W. peniaze prezval a viac k tomu nemá čo uviesť. Z vyššie citovaných výpovedí svedka je zrejmé, že svedok rozdielne vypovedal, jednak na pojednávaní dňa 26. 2. 2002, jednak na pojednávaní dňa 23. 1. 2012, keď na pojednávaní 26. 2. 2002 tvrdil, že ho na stretnutie pozval pán W., ďalej na tomto pojednávaní uviedol, že bol pracovný deň keď sa zúčastnil stretnutia za účelom vymáhania finančných prostriedkov od odporcu, tiež uviedol, že ich nikto nerušil, je možné, že tam niekto vošiel za účelom spýtať sa, či si dá niekto kávu, ale keďže kancelária odporcu je presklená a keď tam videli, že je v nej jednanie, tak tam nikto z firmy - zamestnancov odporcu nechodil. Uviedol, že sa stretnutia zúčastnila účtovníčka pána L., ktorá spísala faktúry, ktoré boli zlikvidované poukázanou sumou. Naopak na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2012 už svedok tvrdil, že ho na stretnutie pozval pán L. za tým účelom, že bola v ten deň sobota a zrejme ho tam chcel mať ako svedka, tiež uviedol, že počas odovzdávania peňazí neprišiel do kancelárie odporcu nikto, hoci počas predchádzajúcej výpovede tvrdil, že tam došla účtovníčka odporcu pani T.. Aj vzhľadom na viaceré vyššie uvedené rozpory vo výpovediach svedka T. mal súd za to, že tieto výpovede sú nedôveryhodné a sám svedok v každej odpovedi uvádzal iné skutočnosti. Na základe žiadosti Najvyššieho súdu SR súd vypočul opätovne žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že keď končila filiálka žalobcu v Banskej Bystrici, tak bol vyzvaný aby vyplatil nezaplatené faktúry, oslovil ho pán W. za tým účelom, minimálne dvakrát do týždňa mu telefonoval, aby tieto finančné prostriedky vyplatil. Väčšinou platil peniaze v hotovosti, 80 % bolo vyplatených v hotovosti buď pánovi A., ktorý bol riaditeľom žalobcu v Q. Q., prípadne pánovi T., ktorí peniaze od neho preberali. Odoberal od žalobcu veľké množstvo materiálu, ale vždy ku koncu mesiaca bolo potrebné uhradiť finančné prostriedky. Finančné prostriedky, ktoré sú predmetom tohto sporu platil dvakrát, s tým, že na druhú platbu si musel peniaze požičať od pána N., čo je aj zdokumentované, a tento bol vypočutý ako svedok v trestnom konaní, že mu finančné prostriedky požičal. Potvrdil, že on zavolal pána T. na toto stretnutie, pretože mal na starosti vymáhanie pohľadávok pre žalobcu s tým, že nevedel o tom, že pán T. nepracuje pre žalobcu, dozvedel sa to až na tomto stretnutí, termín, kedy príde po finančné prostriedky navrhol priamo pán W., uviedol, že bude mať cestu cez Banskú Bystricu a pokračovať bude do Tatier. Po odovzdaní prvej platby sám žalovaný povedal pánovi W., že niekedy v priebehu dvoch - troch týždňov sa pokúsi zohnať ďalšie finančné prostriedky s tým, že on sa opäť s pánom W. dohodol na novom termíne kedy si príde do firmy žalovaného finančné prostriedky prevziať. Na ďalšiu otázku, či okrem pána T. a pána W. bol pri odovzdávaní finančných prostriedkov niekto iný, uviedol, že nie. Na otázku súdu, či zaevidoval do účtovníctva, že tieto finančné prostriedky uhradil žalobcovi, uviedol, že nie a že to nie je jeho povinnosť. Na ďalšiu otázku súdu, aby sa vyjadril k tomu, že podľa znaleckého posudku nie je podpis I.. W. jeho pravým podpisom uviedol, že je možné, že doklady, podľa ktorých znalec skúmal podpisy niekto predtým vymenil, on sa prvýkrát dozvedel, že podpisy nie sú pravé až zo znaleckého posudku. Ďalej uviedol, že doklady boli celý čas u pani T. v stolíku a tieto on potom doložil do súdneho spisu. Žalovaný tiež uviedol, že bývalej konateľke žalobcu pani R. neukázal predmetné výdavkové doklady, chcela ich vidieť, ale nevie z akého dôvodu jej ich neukázal, aj napriek tomu, že uviedla, že ho dá na súd, pretože žalobcovi tieto finančné prostriedky zaplatené neboli. Ďalej žalovaný uviedol, že ho kontaktovala ekonómka žalobcu pani P. za účelom predloženia predmetných výdavkových dokladov, ale už si na to presne nepamätal. Uviedol jej, že to uhradil a nemal jej prečo tieto výdavkové doklady ukazovať, lebo si myslel, že tam bola zamestnaná ako skladníčka, pretože sa u nej objednávalo sklo. Na otázku, kedy odovzdal pani T. doklady uviedol, asi hneď potom a ona ich odložila do šuplíka u seba v kancelárii, taký bol zvyk. Žalovaný tiež uviedol, že podával trestné oznámenie pre trestný čin krivej výpovede na pani T., pretože tvrdila, že tieto doklady nikdy nevidela, hoci jej ich on konkrétne odovzdal. Súd poukazuje na vyjadrenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, ktorý súdu písomným podaním zo dňa 3. 4. 2012 oznámili, že konanie ohľadne trestného oznámenia na pani T. bolo prerušené podľa § 173 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalovaný tiež vo svojej výpovedi uviedol, že výdavkové doklady, ktoré súdu predložil doniesol už pán W. vypísané a podpísali sa priamo u žalovaného. Ďalej uviedol, že pán W. nevypisoval príjmové doklady. K uvedenému súd poznamenáva, že výdavkový doklad je doklad osoby, ktorá vypláca určité finančné prostriedky, je teda málo pravdepodobné, že by už samotné výdavkové doklady vypísané s presnou sumou priniesol I.. W. ako prijímateľ finančných prostriedkov do sídla žalovaného už aj vzhľadom na preukazovanie možného skoršieho vytlačenia týchto výdavkových pokladničných dokladov s novoprideleným číslom, ktorú skutočnosť sa snažil v celom konaní, tak trestnom ako aj obchodnom preukázať žalovaný. I.. W. nemal dôvod vypisovať výdavkové pokladničné doklady, keďže on finančné prostriedky nevyplácal, ale mal tieto finančné prostriedky prevziať. Už aj z uvedeného dôvodu sa v samotnej výpovedi žalovaného nachádza viacero nezrovnalostí, a to aj ohľadne tej skutočnosti, že výdavkové pokladničné doklady odovzdal po tomto stretnutí pani T., ktorá ich uložila do šuplíka a boli u nej až dovtedy, kým ich neodovzdal súdu. Tieto skutočnosti sa taktiež nepodarilo žalovanému preukázať, pretože pani T., ktorá bola v trestnom konaní vypočutá ako svedkyňa tieto skutočnosti o tom, že by jej žalovaný odovzdal nejaké výdavkové pokladničné doklady nepotvrdila a popierala tiež tvrdenie, že by sa zúčastnila stretnutia ohľadne preberania finančných prostriedkov zo strany pána W.. Čo sa týka uznania záväzku, ktoré podpísal žalovaný (č. l. 8 spisu) dospel po vykonaní dokazovania súd k záveru, že sa žalovanému nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať, kedy uvedené uznanie podpísal, potvrdil, že podpis na tomto uznaní je jeho a nevie kedy to podpisoval. Z tohto dôvodu nie je ani možné hodnoverným spôsobom potvrdiť skutočnosti, ktoré uvádzal právny zástupca žalovaného, že predmetné uznanie bolo podpísané pred mesiacom jún 1997. Na základe vyššie uvedených dôkazov a skutočností, ďalej už bolo bezpredmetné aj skúmanie upomienky žalobcu z 10. 3. 1998, ktorou oznámil žalovanému, že pri kontrole ich účtovných dokladov bolo zistené, že im žalovaný do dnešného dňa neuhradil faktúry, pričom bola uvedená len faktúra č. 971043 na sumu 42.736,40 Sk, pretože vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tej skutočnosti, že finančné prostriedky vo výške 36.075,44 eur skutočne žalobcovi uhradil, v konaní bolo preukázaných viacero skutočností, ktoré nasvedčovali tomu, že tieto finančné prostriedky, do dnešného dňa nie sú žalobcovi zaplatené. V prvom rade o tom svedčia závery znaleckých posudkov ohľadne pravosti podpisu I.. W. a pravosti pečiatok, ktoré sa nachádzali na týchto výdavkových pokladničných dokladoch. V neposlednom rade o tom svedčí aj záznam daňového úradu z vykonania kontroly vo firme žalovaného zo dňa 25. 9. 2001, podľa ktorého žalovaný daňovému úradu uviedol, že predmetnými výdavkovými pokladničnými dokladmi neponižoval svoje výdavky v roku 1997, to znamená, že uvedené pokladničné doklady nezaúčtoval do peňažného denníka pokladne a evidencie záväzkov. Z nakúpeného tovaru pri výrobkoch priznal príjem z predaja a odviedol a priznal daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad uviedol, že sporné výdavkové doklady neboli založené medzi doklady pokladne za rok 1997 a neboli zaúčtované v peňažnom denníku. V závere svojho stanoviska daňový úrad uviedol, že výdavkové pokladničné doklady podľa písomného vyhlásenia daňového subjektu do zápisnice neboli zaúčtované v peňažnom denníku ako výdavok a v došlých faktúrach, záväzkoch ako úhrada faktúry a záväzku. Zaúčtovanie uvedených dokladov nebolo zistené ani pri vykonávanej komplexnej kontrole a o jeho pravosti musí byť rozhodnuté v spore (návrh bol podaný na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 16. 1. 1998 a v rámci tohto sporu pravosť dokladu, resp. sfalšovanie dokladu posúdi znalec a prípadne svedkovia obchodného vzťahu), daňový úrad uviedol, že podľa evidencie záväzkov L. F. vykazuje záväzok voči spoločnosti TRENGLAV, s. r. o. v sume 1.129.545,10 Sk i k 1. 9. 2001. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 36.075,44 eur je oprávnený a dôvodný. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle jeho návrhu, nakoľko je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením predmetných faktúr a žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úroku z omeškania žalobca preukázal aj priemernými úrokovými mierami úverov obchodných bánk poskytovaných v rozhodnom období. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.