Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6102899983 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6102899983.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, Banská Bystrica, Horná 51 proti žalovanému BERGER STROJE spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Sládkovičova 2, IČO: 31 586 635, zast. Šiška & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Palisády 33, IČO: 36 861 961, o zaplatenie 474.549,89 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. 60Cb/160/2002-345 zo dňa 28. februára 2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. 60Cb/160/2002-345 zo dňa 28.februára 2012 v napadnutej časti mení tak, že návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania, odvolacieho konania a o trovách štátu rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 474.549,89 Eur s 11,24 % úrokom z omeškania ročne od 01. 10. 2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta), návrh žalobcu v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky zamietol (druhá výroková veta) a vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretia výroková veta). Žalobou podanou na súd dňa 06. 12. 2002 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.296.290,- Sk (474.549,89 Eur) so 17 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2002 do zaplatenia titulom vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy. Uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 10.07.2001 kúpnu zmluvu č. 10/2001, predmetom ktorej bol predaj 1 ks bubnového štiepkovacieho stroja X. na samohybnom kolesovom podvozku S. s hydraulickou rukou I. za dohodnutú kúpnu cenu 14.296.290,- Sk s DPH. Žalovaný ako predávajúci tovar dodal a žalobca ako kupujúci ho prevzal a zaplatil zaň dohodnutú kúpnu cenu. Podľa Preberacieho protokolu zo dňa 10. 12. 2001 bolo zariadenie u žalobcu v skúšobnej prevádzke od 23. 11. 2001 a od tohto dátumu začínala plynúť záručná lehota 12 mesiacov. Dňa 18. 02. 2002 počas prevádzky strojného zariadenia na pracovisku v katastri obce O. v okrese Levice vznikol na predmete plnenia požiar, ktorým bol poškodený prakticky celý stroj, teda podvozok s pneumatikami, hydraulické rozvody so zásobníkmi oleja a ovládaním, pohonný agregát P. s nádržou na naftu, časť hydraulického výsuvného ramena, štiepacie zariadenie stroja a celá kabína obsluhy. Bez poškodenia zostala len koncová časť výsuvného ramena s úchopovými čeľusťami, podávací stroj pred štiepacím zariadením a zadná maska stroja, kryjúca chladiče. Žalobca túto skutočnosť ihneď oznámil žalovanému ako predávajúcemu, o čom bol dňa 18.02.2002 napísaný záznam. Dňa 19. 02. 2002 žalobca písomne uplatnil u žalovaného nároky zo zodpovednosti za vady s tým, že žiadal o urýchlené vykonanie záručnej opravy štiepkovača, a to buď opravu alebo výmenu stroja. Následne listom zo dňa 08. 03. 2002 žalobca opätovne uplatnil nároky zo zodpovednosti za vadu s tým, že žiadal odstránenie vád alebo výmenu stroja do 15. 03. 2002. Na tento list reagoval žalovaný listom zo dňa 15.03.2002, v ktorom žalobcovi oznámil, že zisťovanie príčin požiaru je v šetrení a stanovisko žalovaného vo veci je závislé od záverov tohto šetrenia. Po vypracovaní znaleckých hodnotení sa medzi účastníkmi konania uskutočnilo dňa 23. 04. 2002 rokovanie, na ktorom zo strany žalovaného nedošlo k jednoznačnému vyjadreniu sa k otázke zodpovednosti za vady, rovnako ani na ďalšom osobnom rokovaní zúčastnených strán dňa 14. 05. 2002 zo strany žalovaného k zaujatiu stanoviska nedošlo. Žalovaný až listom zo dňa 21. 05. 2002 oznámil, že nenesie žiadnu zodpovednosť za požiar, ktorý vznikol na tomto stroji a súčasne dal žalobcovi novú ponuku. Na osobnom rokovaní dňa 27. 05. 2002, ktoré nadväzovalo na rokovanie zo dňa 14. 05. 2002, žalovaný zodpovednosť za vady neuznal. Žalobca listom zo dňa 04. 07. 2002 opätovne vyzval žalovaného na plnenie si povinností z titulu zodpovednosti za vady s tým, aby v dodatočnej lehote 30 dní buď vady odstránil, alebo dodal náhradný stroj v súlade s uplatneným nárokom zo dňa 19. 02. 2002. Na tento list žalovaný písomne dňa 24. 07. 2002 oznámil, že jeho stanovisko k vzniknutej situácii sa nezmenilo. Žalobca listom zo dňa 15.08.2002 následne odstúpil od kúpnej zmluvy č. 10/2001 zo dňa 10. 07. 2001 a požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny s tým, že predmet plnenia si žalovaný môže prevziať kedykoľvek na Lesnom závode v Leviciach; odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 19. 08. 2002. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia 474.549,89 Eur (14.296.290,- Sk) s prísl. ako vrátenia kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy, teda z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietal, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu nie je voči žalovanému právne účinné, nespôsobuje zrušenie zmluvy a nezakladá povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tvrdil, že štiepkovač nezhorel v dôsledku pochybenia na strane žalovaného a žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za vady v súvislosti s požiarom tohto stroja - štiepkovača. Podľa žalovaného nedošlo z jeho strany k žiadnemu, či už podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu kúpnej zmluvy a žalobca nemá dôvod na odstúpenie od zmluvy. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi znalcov a svedeckými výsluchmi. Účastníci konania počas konania predložili súdu prvého stupňa listinné dôkazy, a to Znalecký posudok N.. J. X. č. 4/02 zo dňa 21.03.2002, Znalecký posudok N.. K. X. zo dňa 24. 03. 2002 - všeobecne prísažného a súdne cerfitikovaného znalca pre kriminológiu, vyšetrovanie požiarov a explózií, so sídlom vo Viedni a Znalecký posudok P. P. č. 85/2002 zo dňa 05. 04. 2002. Znalec N.. J. X. a znalec N.. K. X. vypracovali znalecké posudky na objednávku žalovaného a znalec P. P. vypracoval znalecký posudok na objednávku žalobcu. Súd prvého stupňa si vo veci príčin vzniku požiaru vyžiadal odborné vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Požiarnotechnického a expertízneho ústavu v Bratislave, a vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 134/2010 zo dňa 06. 05. 2010. Z písomného podania - Odborného vyjadrenia MV SR - Požiarnotechnického a expertízneho ústavu v Bratislave zo dňa 16. 05. 2007 vyplynulo, že predmetný požiar nemal jednoznačne zistenú príčinu jeho vzniku. Na základe poznatkov získaných pri obhliadke požiariska sa zisťovanie príčiny vzniku požiaru zameralo na preverenie nasledovných možností vzniku požiaru: poruchovým stavom elektrickej inštalácie stroja; vznietením dreveného odpadu a následným prehorením niektorej gumovej alebo plastovej hadice hydraulického alebo palivového rozvodu, a stratou tesnosti tlakového rozvodu hydrauliky alebo paliva, spojenou s únikom príslušného média a jeho následnou iniciáciou na horúcom povrchu súčastí motora. Okrem prvej verzie, ktorú ústav vylúčil, ostatné 2 verzie podľa odborného vyjadrenia nie je možné ako príčiny vzniku požiaru potvrdiť, ani vylúčiť, a to vzhľadom na vysoký stupeň poškodenia motorového priestoru, vylučujúci zistenie presného ohniska vzniku požiaru. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na časový odstup, rozsah poškodenia stroja požiarom a nemožnosti fyzickej obhliadky nie je možné sa vyjadriť k príčinám požiaru z hľadiska technickej alebo konštrukčnej zložitosti zariadenia. Požiar pravdepodobne vznikol v dôsledku vzájomnej súvislosti nasledovných faktorov: nečistoty (piliny, prach); netesnosti palivovej a hydraulickej sústavy (poškodená nádrž) a poškodenie elektrickej sústavy (akumulátory), pričom podiel faktorov na vzniku požiaru sa nedá určiť, tieto faktory sú navzájom prepojené. Súhrou okolností a to: netesnosť nádrže na pohonné hmoty, vlhké usadeniny prachu a poškodenie elektrickej sústavy a hydraulickej sústavy mohli byť príčinou vzniku požiaru na pravej strane v spodnej časti štiepkovača v oblasti uloženia akumulátora. Hydraulický systém a elektrický systém stroja je istený proti preťaženiu, ale únik paliva z nádrže nie je technicky zabezpečený. Ústav tiež uviedol, že na základe zistených skutočností nie je možné jednoznačne určiť, či obsluha stroja zapríčinila svojím konaním alebo opomenutím vznik požiaru, pretože požiar vznikol vzájomnou súhrou viacerých faktorov, ktoré mali za následok vznik požiaru. Ústav tiež skonštatoval, že na základe záznamov z vykonaných opráv a servisu uvedeného stroja vyplýva, že od jeho uvedenia do prevádzky, t.j. od 23. 11. 2001 až do zhorenia dňa 18.02.2002 bolo vykonaných až 23 opravárenských zásahov dodávateľom prác. Znalecký posudok bol ústavom vypracovaný na základe predloženého spisu OS Banská Bystrica, ktorý obsahoval aj znalecké posudky vyššie uvedených 3 znalcov a doplňujúcimi dokumentmi, ktoré ústav vyžiadal od žalobcu aj žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa skonštatoval, že podľa uvedeného skutkového stavu zostali medzi účastníkmi sporné otázky, či odstúpenie žalobcu ako kupujúceho od kúpnej zmluvy bolo platné, či zo strany žalovaného ako predávajúceho došlo k podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu zmluvy, či účinky odstúpenia od zmluvy žalobcom nevznikli alebo zanikli a či existovali u žalobcu predpoklady na aplikáciu ust. §441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka (pri nemožnosti vrátenia tovaru v stave, v akom ho kupujúci dostal). Skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa § 409 ods. 1, § 420 ods. 1 a 2, § 344, § 345, § 436, § 441 ods. 2, § 441 ods. 3 písm. a/, § 349 ods.1, § 351, § 365, § 369 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj podľa § 10 a/ vl. nar. č. 87/1995 Zb. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k názoru, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil platne, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, že účinky odstúpenia od zmluvy žalobcom nastali doručením prejavu vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy druhej strane, v dôsledku čoho zmluva zanikla, a že u žalobcu existovali predpoklady na aplikáciu § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka. Súd prihliadol k tomu, že už od vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania na základe uvedenej kúpnej zmluvy, resp. od uvedenia predmetu zmluvy do prevádzky 23.11.2011 sa na predmete zmluvy začali vyskytovať vady, a častá poruchovosť stroja sa prejavovala počas celého obdobia až do poškodenia stroja dňa 18. 02. 2002. Táto skutočnosť mala podľa názoru súdu vplyv na dôvodnú obavu žalobcu, či plnenie zo strany žalovaného na základe uzavretej kúpnej zmluvy bolo bezvadné tak, aby plnilo účel zmluvy. Bezvadnosť plnenia žalovaného sa počas trvania záväzkového vzťahu nepotvrdila, keďže stroj bol až 28,75% času mimo prevádzky. Takéto porušenie zmluvy zo strany žalovaného ako predávajúceho, teda dodanie predmetu plnenia s vadami, spôsobilo žalobcovi ako kupujúcemu takú ujmu, že ho v značnej miere zbavila toho, čo oprávnene od zmluvy očakával. Žalobca nemal očakávaný prospech z takéhoto plnenia podľa zmluvy, a pokiaľ by mu boli tieto skutočnosti známe, nepristúpil by k uzavretiu kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu zo strany žalovaného ako predávajúceho bolo rozumné v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na účel zmluvy, ako aj na technickú spôsobilosť predmetu zmluvy vzhľadom k tomu, že sa jednalo o prototyp predvídať, že druhá strana, ktorej práva budú porušené nebude mať záujem na plnení povinnosti pri takom porušení zmluvy, akým bola v súdenom prípade dodávka plnenia s vadami. V tomto prípade je podstatné porušenie konštruované na objektívnom princípe, a na základe tohto zákonného predpokladu (bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy) bol súd toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zo strany žalovaného ako predávajúceho došlo k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy, nároky žalobcu ako kupujúceho z vád tovaru posudzoval podľa § 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, teda ako pri podstatnom porušení zmluvy. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca si u žalovaného písomne dňa 19.02.2002 uplatnil nároky z vád tovaru, keď požadoval urýchlené vykonanie záručnej opravy stroja, a to buď opravu alebo výmenu stroja, tieto nároky však zostali u žalovaného bez odozvy. Aj dňa 08.03.2002 požadoval žalobca od žalovaného vykonanie záručnej opravy stroja, prípadne jeho výmenu. Reakcia žalovaného podaním zo dňa 15. 03. 2002, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho stanovisko vo veci je závislé od záverov šetrenia zisťovania príčin požiaru, je podľa súdu pochopiteľná, rovnako nemožno uprieť ani snahu účastníkov konania v období od 23.04.2002 do 27. 05. 2002, kedy hľadali riešenie tejto záležitosti, aj keď v konečnom dôsledku k súhlasnému riešeniu vzniknutej situácie nedospeli. Napokon žalobca písomne dňa 04.07.2002 opätovne vyzval žalovaného na plnenie si povinností z titulu zodpovednosti vady s tým, aby v dodatočnej lehote 30 dní vady odstránil alebo dodal náhradný stroj, na čo žalovaný písomne dňa 24. 07. 2002 žalobcovi oznámil, že jeho stanovisko k vzniknutej situácii prezentované na osobných rokovaniach so žalobcom je nemenné. Súd nevidel v takomto postupe žalobcu rozpor s ust. § 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Následné písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu listom zo dňa 15. 08. 2002, kde tiež žalobca vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny s tým, že z jeho strany je možnosť kedykoľvek si stroj prevziať na Lesnom závode v Leviciach, bolo podľa súdu prvého stupňa vykonané v súlade s § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 19. 08. 2002. S poukazom na § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením žalobcu od zmluvy zmluva zanikla dňom 19. 08. 2002, a žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie poskytnutého plnenia - kúpnej ceny v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia, ako aj na prevzatie predmetu zmluvy písomne dňa 09. 09. 2002, a to v lehote do 30.09.2002, avšak bezúspešne. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj obmedzeniami práva odstúpiť od zmluvy v zmysle §441 ods. 2 a 3 písm. a/ Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že v tejto veci nepripadá do úvahy aplikácia § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože mal v konaní preukázané, že nemožnosť vrátenia tovaru žalobcom v stave, v akom ho dostal, nebola spôsobená konaním alebo opomenutím žalobcu ako kupujúceho. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného vo veci nebolo preukázané, že by žalobca svojim konaním alebo opomenutím spôsobil nemožnosť vrátenia tovaru v stave jeho dodania, ani zo záverov jednotlivých znaleckých posudkov jednoznačne nevyplývalo porušenie alebo zanedbanie povinností výlučne zo strany žalobcu, skôr prevládali závery, že príčiny vzniku požiaru na stroji nebolo možné jednoznačne ustáliť. Zákon v § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka predpokladá konanie alebo opomenutie kupujúceho, ktoré však v prejednávanej veci u žalobcu jednoznačne preukázané nebolo. Na základe týchto záverov považoval súd prvého stupňa žalobu za dôvodnú, a preto rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na vrátenie kúpnej ceny. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 351 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení, platnom k 10.07.2001. Omeškanie žalovaného nastalo od 01. 10. 2002 vzhľadom na výzvu žalobcu zo dňa 09.09.2002 na zaplatenie dlžnej sumy do 30.09.2002, a súdom priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 369 ods. 1 v znení platnom k 10.07.2001 v spojení s § 502 ods. 1, t. j. 10,24% + 1% ročne. Pri rozhodovaní o výške úrokovej sadzby vychádzal súd z informácií NBS na internetovej stránke. Súd návrh v prevyšujúcej časti príslušenstva zamietol a vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne v plnom rozsahu. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec posúdil po právnej stránke a vydal rozhodnutie, v odôvodnení ktorého sa komplexne a objektívne nevysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ním dodaný stroj ako celok bol vyskladaný na mieru z viacerých komponentov, spĺňal všetky technické požiadavky a počas skúšobnej prevádzky u žalobcu, v ktorej bol od 23. 11. 2001, nevykazoval žiadne podstatné vady, vyskytli sa na ňom len bežné prevádzkové vady, ktoré žalovaný operatívne odstraňoval. Podľa žalovaného nešlo z väčšej časti o odstraňovanie vád, ale o vykonanie údržby stroja a určitých vylepšení stroja z pohľadu jeho nastavenia a vybavenia. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu v tom, že stroj bol 28,75% času mimo prevádzky. Rovnako zo znaleckého dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa nebolo preukázané, že by dodaný stroj nespĺňal podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve, alebo že by nebol spôsobilý na použitie na dohodnutý účel. Samotná tá skutočnosť, že stroj dňa 18. 02. 2002 zhorel a stal sa nefunkčným a nespôsobilým plniť účel dohodnutý v kúpnej zmluve, bez ďalšieho ešte nepredstavuje vadu plnenia žalovaného, teda nie je možné ju stotožňovať s existenciou vady stroja, za ktorú by žalovaný niesol zodpovednosť. V tejto súvislosti je potrebné skúmať aj príčiny požiaru stroja, či stroj skutočne mal takú vadu, ktorá zapríčinila jeho zhorenie, a či za to zodpovedá žalovaný. Žalobca podľa žalovaného v konaní nepreukázal, že dodaný stroj mal takú vadu, ktorá predstavovala porušenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, a to navyše podstatným spôsobom. Žalovaný poukazoval na to, že všetky znalecké posudky predložené v prvostupňovom konaní hovoria len o pravdepodobných príčinách požiaru a o tom, čo mohlo požiar zapríčiniť, žiadny z predložených znaleckých posudkov neidentifikuje skutočnú a bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne zistenú príčinu požiaru, ktorá by bola na strane žalovaného. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení rozhodnutia výslovne konštatoval, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy je platné, v odôvodnení však už neuviedol a dostatočne nevysvetlil, z akých konkrétnych skutočností a dôkazov mal preukázané, že žalovaný dodal žalobcovi také plnenie, ktoré malo takú vadu, ktorá by predstavovala porušenie kúpnej zmluvy podstatným spôsobom, a ktorá by bola spôsobilá založiť právo žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy, teda, že žalobca mal právne relevantný dôvod na odstúpenie od zmluvy. V tomto smere považuje žalovaný rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalovaný nesúhlasí ani s postupom súdu prvého stupňa pri aplikácii § 441 ods. 2 a ods.3 písm. a/ Obchodného zákonníka pri posúdení nemožnosti žalovaného ako kupujúceho vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. Podmienkou aplikácie § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka je skutočnosť, že nemožnosť vrátenia tovaru v stave, v akom ho kupujúci dostal, nespôsobil kupujúci svojim konaním alebo opomenutím, teda že je vylúčené, že by konaním alebo opomenutím kupujúceho bola spôsobená táto nemožnosť. Existenciu tejto podmienky musí preukázať kupujúci, ktorý sa aplikácie tohto ustanovenia dovoláva. Žalovanému z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutočností mal súd prvého stupňa preukázané, že nemožnosť vrátenia stroja žalobcom v stave, v akom ho dostal, nebola spôsobená konaním alebo opomenutím žalobcu, nakoľko z vykonaného dokazovania podľa žalovaného takýto záver nevyplýva. Podľa žalovaného práve naopak, z viacerých znaleckých posudkov vyplýva, že žalobca nezabezpečil riadnu údržbu stroja a že táto skutočnosť bola pravdepodobnou príčinou požiaru na stroji. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že v znaleckom posudku znalca X. bolo za najpravdepodobnejšiu a logickú príčinu požiaru stroja označené vznietenie drevného odpadu (pilín), ďalej že znalecký posudok znalca X. za možnú príčinu vzniku požiaru stroja označuje vznietenie drevného odpadu (pilín) a jednoznačne ju ako možnú príčinu vzniku požiaru stroja nevylučuje, vznietenie drevného odpadu ako možnú príčinu požiaru stroja nevylúčil ani požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR vo svojom odbornom vyjadrení podanom v tejto veci, a napokon aj Ústav súdneho inžinierstva ako možnú príčinu vzniku požiaru, ktorú nie je možné vylúčiť, označuje nečistoty (piliny, prach) a ich kontakt s povrchom výfukového potrubia a ostatných častí motora a ich následné vznietenie. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania teda podľa žalovaného nie je možné vylúčiť, že žalobca, resp. jeho pracovníci obsluhujúci stroj zanedbali údržbu a dostatočné čistenie stroja od drevného odpadu, ponechali na stroji taký nános drevného odpadu (pilín), ktorý sa vznietil a príčinou vzniku požiaru preto bolo vznietenie tohto drevného odpadu (pilín) na stroji. Podľa žalovaného v tejto veci nie je možné aplikovať § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa mal preto postupovať podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka a vychádzať z toho, že nevznikli účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca ako kupujúci nemôže žalovanému vrátiť stroj v stave, v akom ho dostal. Skutočnosť, že stroj bol požiarom takmer úplne zničený, medzi účastníkmi v konaní sporná nebola. S poukazom na § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka preto účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu vôbec nevznikli, nevznikla teda ani povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi kúpnu cenu stroja, a preto sa žalovaný domnieva, že žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú už len z uvedeného dôvodu zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné skúmať aj existenciu samotného porušenia kúpnej zmluvy, podstatnosť porušenia kúpnej zmluvy a platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný tiež namietal, že v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nie je vyjadrená synallagmatická povaha záväzkov účastníkov konania v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy odstúpením od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ako kupujúceho z hľadiska vzájomnej viazanosti plnení pri vracaní, resp. vydávaní plnení zo zrušenej kúpnej zmluvy s poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka a § 351 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že zhorený stroj sa stále nachádza u žalobcu, teda že žalobca si ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku nesplnil svoju edičnú povinnosť zo zrušenej kúpnej zmluvy a stroj nevrátil žalovanému. Skutočnosť, že žalobca deklaroval svoju pripravenosť vrátiť stroj žalovanému je v tomto smere podľa žalovaného nepostačujúca, a keďže žalobný návrh žalobcu nevyjadroval povinnosť žalovaného plniť oproti plneniu povinnosti žalobcu voči nemu, súd, keďže nemohol prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov konania vrátiť si poskytnuté plnenia, mal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Žalovaný namietal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o výšku priznaného úroku z omeškania a tiež ustálenie dátumu, od ktorého je žalovaný v omeškaní s vrátením kúpnej ceny a rozsudok súdu prvého stupňa považoval v tejto časti za nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa mal podľa žalovaného zohľadniť aj zmeny v ustanovení Obchodného zákonníka týkajúce sa výšky úrokov z omeškania a pri určovaní ich výšky mal vychádzať tak z diskontnej sadzby NBS, zo základnej úrokovej sadzby NBS, zo základnej úrokovej sadzby ECB a mal zohľadniť postupne klesajúcu výšku tejto sadzby. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 17.04.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Tvrdil, že pri uplatňovaní nárokov z vadného plnenia postupoval žalobca podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a pokiaľ ide o vzájomnosť plnení po odstúpení od zmluvy, žalobca prejavil svoju pripravenosť a schopnosť kedykoľvek vyhorený štiepkovač žalovanému vrátiť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal na pojednávaní dňa 21.11.2012 za prítomnosti právnych zástupcov žalobcu aj žalovaného. Žalovaný trval na podanom odvolaní v celom rozsahu a poukazoval na dôvody v ňom uvedené. Rovnako žalobca zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Po zopakovaní dokazovania kúpnou zmluvou, uzavretou medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa 10. 07. 2001, osobitne s časťou V. záručné podmienky, žalovaný uviedol, že pokiaľ aj bude vec posudzovaná aj v zmysle § 429 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich záruku za akosť, žalovaný považuje odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy za neplatné a neúčinné, a to hlavne z dôvodov, že neboli preukázané podmienky § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka. Žalovaný poukazoval najmä na to, že zo žiadneho znaleckého posudku, ale ani z ostatného vykonaného dokazovania nevyplýva, že stroj, ktorý žalovaný predal žalobcovi, mal nejakú konkrétnu vadu, ktorá viedla k vzniku požiaru, resp. že mal nejakú inú podstatnú vadu. V znaleckých posudkoch sa konštatovalo, že príčina požiaru nebola jednoznačne určená. Podľa § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka musí žalobca preukázať, že nemožnosť vrátenia tovaru nie je spôsobená jeho konaním alebo opomenutím, teda že je vylúčené, že tá nemožnosť bola spôsobená konaním alebo opomenutím pracovníkov žalobcu. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností je na žalobcovi ako kupujúcom, žalobca však svoje tvrdenia v tomto smere nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že nemožnosť vrátenia tovaru v stave tak, ako ho dostal, nie je spôsobená konaním alebo opomenutím žalobcu ako kupujúceho, nepreukázal ani, že táto skutočnosť je vylúčená. Podľa žalovaného preto neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako kupujúceho. Žalobca nemal námietky voči aplikácii § 429 a nasl. Obchodného zákonníka na tento prípad a tvrdil, že žalobca aj pri nahlasovaní vád postupoval v súlade so záručnými podmienkami, uvedenými v kúpnej zmluve. Pokiaľ žalovaný namieta nemožnosť aplikácie §441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, žalobca uviedol, že nikde v konaní nebolo preukázané, že by pracovníci žalobcu pri obsluhe štiepkovača zanedbali svoje povinnosti, resp. že by nebola vykonávaná údržba tohto stroja tak, ako mala byť vykonávaná. Tvrdil, že pracovníci žalobcu nič neopomenuli. Odvolací súd tiež zisťoval, či žalobca je naďalej ochotný vydať štiepkovací stroj oproti vráteniu zaplatenej kúpnej ceny tak, ako to viackrát deklaroval v konaní. Právny zástupca žalobcu predložil odvolaciemu súdu faxové podanie z odštepného závodu žalobcu v Leviciach zo dňa 20. 11. 2012, kde žalobca oznamoval právnemu zástupcovi, že štiepkovací stroj sa v evidencii majetku OZ Levice nenachádza, bol odpísaný a odstavený v dielňach Bohunice. Dielňa Bohunice boli v roku 2005 delimitované na OZLT a následne dané asi do prenájmu, štiepkovač sa v súčasnosti na ploche dielní Bohunice nenachádza. Žalobca tvrdil, že podľa neho je podstatné, že v celom konaní bola deklarovaná ochota a pripravenosť žalobcu vrátiť stroj žalovanému, a preto teraz, vzhľadom na to, že stroj neexistuje, nie je nutné vyjadrovať vzájomnosť záväzkov vo výroku rozhodnutia súdu. Žalovaný by si podľa právneho zástupcu žalobcu mohol uplatniť z titulu bezdôvodného obohatenia právo na zaplatenie hodnoty tohto stroja s poukazom na to, že pri odstúpení od kúpnej zmluvy vlastne ide o vydanie vzájomných plnení, ktoré sú už potom bezdôvodným obohatením. Žalovaný namietal, že v tomto prípade ide o synallagmatické, teda o vzájomné plnenie si zmluvných strán pri odstúpení od zmluvy, a preto nie je možné uplatňovať náhradu za zničený stroj samostatným nárokom. Poukazoval na judikatúru súdov SR v tomto smere s tým, že nestačí ochota a pripravenosť žalovaného vrátiť stroj, ale tento synallagmatický charakter plnení musí byť vyjadrení aj v žalobnom návrhu. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. Podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka, zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti. Podľa § 431 Obchodného zákonníka, zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok. Podľa § 432 Obchodného zákonníka, pre vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia tiež ustanovenia § 426 až 428 a § 436 až 441. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka, účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. Podľa § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, ustanovenie odseku 2 však neplatí, ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Zopakovaním dokazovania o kúpnu zmluvu č. 10/2001, uzavretú v Banskej Bystrici dňa 10. 07. 2001 medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim odvolací súd zistil, že v časti V. (Záručné podmienky kúpnej zmluvy) poskytol žalovaný ako predávajúci záruku v trvaní 12 mesiacov na všetky komponenty stroja, t. j. na podvozok S., štiepkovač X. aj hydraulickú ruku I.. V zmysle cit. § 429 Obchodného zákonníka, pri poskytnutí záruky za akosť predávajúci zodpovedá nielen za vady, ktoré mal tovar v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, ale aj za vady, ktoré vzniknú kedykoľvek počas záručnej lehoty. Okrem zodpovednosti za vady zjavné a skryté v čase prechodu nebezpečenstva na tovare na kupujúceho (§ 425 ods. 1 Obchodného zákonníka) a zodpovednosti za vady, ktoré vzniknú neskôr porušením povinností predávajúceho (§ 425 ods.2 Obchodného zákonníka), pri záruke zodpovedá predávajúci za vlastnosti tovaru počas záručnej lehoty. Predávajúci poskytnutím záruky preberá záväzok na zachovanie funkčnosti tovaru alebo vlastností (dohodnutých alebo obvyklých). Pokiaľ záruka neobsahuje presné vymedzenie vlastností a účelu, na ktorý sa poskytuje, vzťahuje sa na obvyklé vlastnosti a účel tovaru podľa zmluvy (§ 420 Obchodného zákonníka). Žalovaný ako predávajúci prevzatím záruky garantuje, že tovar, ktorý dodal, si počas záručnej lehoty zachová svoje vlastnosti. Je nepochybné, že následkom požiaru na štiepkovacom stroji, ku ktorému došlo dňa 18.02.2002, teda počas 12 mesačnej záručnej lehoty, sa vlastnosti stroja zmenili natoľko, že tento nezodpovedal vlastnostiam a účelu podľa uzavretej zmluvy. Záručná zodpovednosť je, rovnako ako zákonná zodpovednosť za vady zodpovednosťou objektívnou, s možnosťou zbaviť sa zodpovednosti (liberácia). V citovanom § 431 Obchodného zákonníka je upravený liberačný dôvod predávajúceho, ktorý sa zbaví svojej zodpovednosti v prípade, že vady na predmete plnenia boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody (teda po prevzatí predávajúcim) na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok. Ako už bolo uvedené, zodpovednosť za vady je objektívnou zodpovednosťou, liberačné dôvody musí preukázať v tomto prípade predávajúci. Úprava § 431 Obchodného zákonníka je dispozitívna, zmluvné strany si môžu dôvody liberácie upraviť odlišne od zákonnej úpravy (§ 263 ods. 1). V kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania sú liberačné dôvody pre predávajúceho upravené v čl. V. bod 4, 6 (Predávajúci sa zbaví zodpovednosti za za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka v prípade, že vady boli spôsobené po prevzatí stroja neodbornou manipuláciou kupujúcim alebo tretími osobami. Pri úmyselnom zničení predmetu zmluvy kupujúcim alebo treťou osobou, znáša škodu v plnom rozsahu kupujúci). Uvedená úprava v podstate zodpovedá úprave v § 431. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa, ktoré bolo pomerne obsiahle a okrem znaleckých posudkov, predkladaných účastníkmi konania zahŕňalo aj odborné vyjadrenie MV SR - Požiarnotechnického a expertízneho ústavu v Bratislave k príčinám vzniku požiaru, ako aj znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline nariadené súdom, nebolo jednoznačne zistené, čo spôsobilo požiar štiepkovacieho stroja. Žalovaný ako kupujúci teda nepreukázal, že požiar bol spôsobený vonkajšími udalosťami alebo neodbornou manipuláciou zo strany kupujúceho alebo tretími osobami, a že ich nespôsobil žalovaný ako predávajúci svojou povinnosťou plniť riadne a podľa zmluvy. Za vadu štiepkovacieho stroja, vzniknutú požiarom preto zodpovedá žalovaný ako predávajúci. Vzhľadom na stav štiepkovacieho stroja spôsobený požiarom je nepochybné, že ide o porušenie zmluvy podstatným spôsobom (v zmysle § 432 Obchodného zákonníka aj pre vady tovaru, na ktoré sa vzťahuje záruka, platia ust. § 426 až § 428 a § 436 až § 441 Obchodného zákonníka). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca ako kupujúci pri uplatňovaní nárokov z vád tovaru postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď v zákonom stanovenej lehote (bez zbytočného odkladu) si splnil svoju notifikačnú povinnosť a podal žalovanému ako predávajúcemu správu o vade, uplatnil si nároky v súlade so zákonom, keď požadoval buď opravu stroja alebo dodanie náhradného tovaru, a nakoľko žalovaný reklamáciu nevybavil, v súlade s § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka odstúpil od kúpnej zmluvy. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, doručením odstúpenia od zmluvy žalovanému kúpna zmluva v zmysle § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikla, a v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka majú zmluvné strany právo na vrátenie plnenia, ktoré pri odstúpení od zmluvy poskytli druhej strane. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní možnosti kupujúceho vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy je možné na tento prípad aplikovať ust. § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka. Z vyššie citovanej úpravy § 441 Obchodného zákonníka vyplýva pre kupujúceho povinnosť vrátiť tovar pri odstúpení od zmluvy, pričom zákon dokonca uvádza, že pokiaľ kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal, účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú. Je to pomerne prísny následok, ktorý sa odlišuje od všeobecnej zákonnej úpravy, keď pri odstúpení od zmluvy vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu sa uplatňuje zásada, že ak nie je možné poskytnuté plnenie vrátiť, je potrebné uhradiť jeho cenu (viď § 458 Občianskeho zákonníka). Práve z dôvodu prísnosti takéhoto následku je v § 441 ods. 3 obsiahnutá úprava podmienok, za splnenia ktorých právo účinného odstúpenia od zmluvy zostáva kupujúcemu zachované. Jedným z dôvodov, kedy sa neuplatní zákonom stanovená sankcia pri nemožnosti vrátenia tovaru v stave, v akom ho kupujúci dostal je úprava § 441 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa úprava § 441 ods. 2 neuplatní v prípadoch, ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave, v akom ho dostal, nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho. Odvolací súd má za to, že skutočnosť, že nemožnosť vrátenia tovaru v stave, v akom ho žalobca ako kupujúci dostal nebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho je preukázaná spôsobom, akým došlo k zmene, resp. poškodeniu tovaru v tomto prípade (stroj bol poškodený požiarom v záručnej lehote, pričom príčina vzniku požiaru jednoznačne zistená nebola). Odvolací súd súhlasí aj s postupom súdu prvého stupňa pri posudzovaní práva žalobcu na úroky z omeškania, keď vychádzal z úpravy úrokov z omeškania v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania (§ 763 a/ Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa však pochybil, keď pri posudzovaní nároku žalobcu ako kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny voči žalovanému ako predávajúcemu nepostupoval v súlade s § 351 ods. 2 a § 325 Obchodného zákonníka. V ust. § 325 je obsiahnutá úprava tzv. sanallagmatických záväzkov, teda záväzkov, pri ktorých majú obe strany vzájomné povinnosti, teda každá zo strán je zároveň veriteľom aj dlžníkom. Súd prvého stupňa sa so vzájomnosťou nárokov žalobcu a žalovaného vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, keď uložil povinnosť len žalovanému ako predávajúcemu, zatiaľ čo po odstúpení od zmluvy bol aj žalobca ako kupujúci povinný vrátiť obdržané plnenie, teda zakúpený stroj (§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka). Je potrebné prisvedčiť žalovanému ako odvolateľovi, že v zásade už žalobca mal uplatniť v žalobe nárok na vrátenie kúpnej ceny oproti svojej povinnosti a nároku žalovaného vrátiť predmet kúpnej zmluvy. Uvedený nedostatok petitu by bolo možné súdom preklenúť (analogicky s poukazom na § 153 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi), ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok, teda ak by bol aj žalobca pripravený a schopný splniť svoj záväzok na vrátenie stroja spolu so záväzkom žalovaného vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Doplnením dokazovania na pojednávaní na odvolacom súde bolo zistené, že žalobca nie je pripravený a schopný vrátiť predmet kúpy, nakoľko sám priznal, že nevie kde sa stroj nachádza, resp. nenachádza sa na mieste, kde bol odstavený a sám žalobca týmto strojom nedisponuje. Zákon podmieňuje vzájomnosť plnení, pripravenosť a schopnosť, preto nepostačuje žalobcom v celom konaní deklarovaná ochota a predtým deklarovaná pripravenosť stroj vrátiť. Nakoľko žalobca nie je schopný vrátiť predmet kúpnej zmluvy žalovanému, nemôže sa domáhať splnenia záväzku na vrátenie kúpnej ceny voči nemu (cit. § 325 Obchodného zákonníka). Na základe uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol. V zmysle § 224 ods. 4 OSP súd prvého stupňa, ktorý zvolil pri rozhodovaní o trovách konania postup podľa § 151 ods. 3 OSP, rozhodne zároveň aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.