Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoE/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899476 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6103899476.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému F.. D. D., bytom D. 2, XXX XX B. Bystrica vedenej pod sp. zn. EX 10752/08, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 353,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1879/2003-77 zo dňa 28. decembra 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1879/2003-77 zo dňa 28. decembra 2010 potvrdzuje. V napadnutej časti výroku o trovách exekúcie uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1879/2003-77 zo dňa 28. decembra 2010 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím, ktoré vydal vyšší súdny úradník, vyhlásil Okresný súd Banská Bystrica ako súd exekučný exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,79 Eur. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že notárska zápisnica č. N 2997/2003, NZ 77976/2003 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 05.09.2003 na Notárskom úrade v so sídlom Partizánskom, na základe ktorej navrhol oprávnený výkon exekúcie v tejto veci nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladené. Pri spísaní uvedenej notárskej zápisnice za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý za povinného uznal dlh voči oprávnenému. Ďalej vyhlásil, že súhlasí s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa poukázal na rozpor záujmov povinného a zástupcu, keď povinný už pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v zmluve bola použitá predtlač, ktorá obsahovala meno splnomocnenca. Pokiaľ teda už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Zastúpenie na základe plnomocenstva v zmluve o úvere vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval a kedy bolo len možné predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase splnomocnenia neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, povinný v tomto čase nemohol realizovať svoje právo dlh uznať. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti a takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že dohoda o plnomocenstve, uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná, chýba tu jeden z predpokladov na to, aby uvedená notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Z tohto dôvodu okresný súd exekúciu s poukazom na § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať. Na odôvodnenie výroku rozhodnutia o trovách konania uviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, a preto ho súd zaviazal k náhrade vzniknutých trov súdnemu exekútorovi a trov predchádzajúceho súdneho exekútora. Uviedol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 10,55 Eur ako náhradu hotových výdavkov vo výške 6,60 Eur a ako odmenu za 1 úkon po 3,32 Eur +19% DPH vo výške 0,63 Eur. Zároveň uviedol, že súd uznesením č.k. 2Er/1879/2003-51, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zároveň určil aj výšku dovtedy účelne vynaložených trov exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova vo výške 57,24 Eur. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal najmä tú skutočnosť, že okresný súd posudzoval prejednávanú vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol a to potom, ako na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril okresný súd exekútora vykonaním exekúcie, pretože nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo jeho návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Odvolateľ má za to, že notárska zápisnica už bola predmetom skúmania zo strany súdu, pričom plnomocenstvo advokáta, ktoré mu udelil povinný preskúmal sám notár pri spisovaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním aj zaoberal okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, keď následne vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Zdôraznil, že povinný udelil plnomocenstvo Mgr. Tomášovi Kušnírovi dobrovoľne a bez výhrad, pričom ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo podľa § 33b OZ v platnom znení odvolať, čo neurobil. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Namietal tiež, že povinný ako dlžník sa udelením plnomocenstva nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na splnomocniteľa. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva bola preskúmaná v občianskom súdnom konaní a rozhodnutá súdom. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie v rámci exekučného konania, muselo by to byť podľa oprávneného v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie je nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený tiež poukázal na to, že počas celého trvania exekučného konania až po napadnuté rozhodnutie súdu nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. V prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nastane situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho pohľadávka už bude premlčaná. Keďže mal za to, že exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi oprávnený sa nestotožnil ani z výrokom rozhodnutia o trovách exekúcie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé ktorému súdnemu exekútorovi má trovy exekúcie nahradiť. Ak konajúci súd spočítal trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasného súdneho exekútora, mal vydať dva samostatné výroky o trovách exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu. K odvolaniu oprávneného sa povinná vyjadrila podaním zo dňa 03.05.2011, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, a preto navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 251 ods.4, § 212 ods.1 O.s.p. a podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je proti výroku rozhodnutia o vyhlásení exekúcie a zastavení exekučného konania dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú doručil súdny exekútor JUDr. Jozef Matejov Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 08.12.2003 na vykonanie exekúcie pre exekučný titul - notárska zápisnica č.k. N 2997/2003, Nz 77976/2003, ktorú spísal JUDr. Ondrej Ďuriač - notár dňa 5. septembra 2003, ako aj na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 8. novembra 2003, ktorým požiadal oprávnený voči povinnému o vymoženie nároku vo výške 5.470,- Sk s príslušenstvom, vydal okresný súd exekútorovi poverenie č. 5601 007823* sp. zn. 2Er//1879/2003 dňa 10. decembra 2003, a to podľa § 45 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré mu bolo doručené 14. januára 2004. Okresný súd uznesením č.k. 2Er/1879/2003-51 zo dňa 20. novembra 2007 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 2. októbra 2007 a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Matejovom poveril JUDr. Jozefa Krutého. Súd zároveň určil výšku doteraz účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Matejova vo výške 1.724,50 Sk. Následne okresný súd napadnutým rozhodnutím vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom v odôvodnení poukázal na ustanovenia § 22 ods. 2 a § 31 ods. 1 OZ, podľa ktorých nemôže zastupovať iného ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Vzhľadom k tomu, že oprávnený a povinný už v zmluve o úvere splnomocnili na zastupovanie povinného vopred určeného advokáta v takom rozsahu, že tento bol oprávnený za povinného uznať v notárskej zápisnici jeho dlh, nie je možné považovať takúto dohodu o plnomocenstve, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy za platný právny úkon, pretože splnomocnenec nepresadzoval a nebránil záujmy povinného. Z tohto dôvodu považoval okresný súd dohodu o plnomocenstve obsiahnutú v úverovej zmluve za absolútne neplatný právny úkon a notársku zápisnicu, ktorá je za splnenia zákonom stanovených podmienok exekučným titulom za nespôsobilý exekučný titul, v dôsledku čoho nespĺňa zákonné predpoklady exekučného titulu. Z tohto dôvodu preto nebolo možné exekúciu vykonať, v dôsledku čoho vyhlásil okresný súd exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu 02.04.2003 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti, v ktorej exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju vecne správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že splnomocnenie povinného ako dlžníka je súčasťou formulárového typu zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve v súlade s § 31 a nasl. OZ veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony nielen pre konanie v Stredisku cenných papierov SR, ale udelil plnomocenstvo aj priamo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby splnomocnený advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je plnomocenstvo podpísal dlžník - povinný dňa 02.04.2003. Na základe takéhoto splnomocnenia následne Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil pred notárom, že záväzok zo zmluvy o úvere za povinného uznáva a že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) O.s.p., ako aj to, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Rozpor sa nemusí týkať len právneho úkonu, ku ktorému mal byť zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného. Základným predpokladom však je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom obsiahnuté v notárskej zápisnici. Z plnomocenstva udeleného advokátovi oprávneného, ktorý súbežne zastupoval aj dlžníka - povinného vyplýva, že povinný nemal na výber a nemohol konať slobodne a zvoliť si iného advokáta, pretože meno a priezvisko advokáta už bolo obsiahnuté na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený aj obsah splnomocnenia. Je len málo pravdepodobné, že by splnomocnenec konal za splnomocnenca tak, že by presadzoval a bránil jeho záujem, ktorému postupu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. O tejto skutočnosti nemusel mať povinný žiadnu vedomosť, preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41 Notárskeho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov preto v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nie je možné vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je tam označená aj osoba povinná, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho sú podľa § 39 OZ neplatné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000 zo dňa 13. júla 2000, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že notárska zápisnica spísaná len so zástupcom povinného nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre absenciu súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak sa ukáže, že notárska zápisnica je nevykonateľná, súd musí konanie podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku zastaviť, avšak predpokladom je vydanie rozhodnutia o neprípustnosti exekúcie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/51/2004 z 29. septembra 2005). Keďže okresný súd musí skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, a nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to či už na návrh účastníka alebo bez neho, pretože jedine spôsobilý exekučný titul je podmienkou pre pokračovanie v exekučnom konaní, rozhodol okresný súd správne, keď pre nedostatok spôsobilosti exekučného titulu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou pre výkon, vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Je totiž neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Súd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade so zákonom, keď podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil. Odvolací súd preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách exekúcie pričom dospel k záveru, že odvolanie je v uvedenej časti dôvodné. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200 ods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdnych exekútorov zaviazal oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekučného konania tým, že na vykonanie exekúcie predložil nespôsobilý exekučný titul. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, ako súd prvého stupňa dospel k výške trov priznaných súdnemu exekútorovi vo výroku o trovách exekúcie, ako ani skutočnosť, ktorému súdnemu exekútorovi má oprávnený uvedené trovy nahradiť, keďže v predmetnom exekučnom konaní boli vykonaním exekúcie poverení pôvodný súdny exekútor JUDr. Jozef Matejov, ktorého výšku účelne vynaložených trov exekúcie právoplatne určil súd prvého stupňa uznesením č.k. 2Er/1879/2003-51 zo dňa 20. novembra 2007 a aj súdny exekútor JUDr. Jozef Krutý, ktorý si trovy exekúcie vyčíslil podaním zo dňa 5. augusta 2010. Z uvedeného dôvodu, je potrebné, aby o trovách exekúcie obidvoch súdnych exekútorov bolo rozhodnuté samostatne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o trovách exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie každého povereného exekútora samostatne tak, aby rozhodnutie bolo s poukazom na ust. § 157 O.s.p. dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a odvolacím súdom preskúmateľné. Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.