Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6103899536 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6103899536.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 10, IČO : 36 049 581, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, proti povinnému : R.. H. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., X., Y. XXXX/XX A. N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom, so sídlom Exekútorského úradu 949 01 Nitra, Piaristická 2 pod sp. zn. Ex 408/2003, na vymoženie pohľadávky v sume 1021,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 24.08.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/467/2003-48 zo dňa 26.07.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp. zn. Ex 408/2003 vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V odôvodnení konštatoval, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, vydal správca konkurznej podstaty, ktorému však právna úprava nepriznáva postavenie a právomoci orgánu verejnej správy a teda nie je oprávnený vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu, pričom žiadne zákonné ustanovenie neustanovuje expressio verbis oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne správne akty. Pokiaľ tak rozhodnutie bolo vydané nepríslušným orgánom, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp správnosti, ale naopak, má za následok, že takého rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by neexistoval. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 3M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009 a z uznesenia Ústavného súdu č.k. III. ÚS 86/2010-19 z 18. februára 2010. Pokiaľ teda v danej exekučnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie, súd aj bez návrhu exekúciu z dôvodu neprípustnosti jej vedenia zastavil a zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko nie je možné udeliť súhlas na zmenu exekútora a poveriť nového súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý je nulitný. Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru nie je splnený zákonný predpoklad na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku. Argumentuje, že podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prešlo na správcu konkurznej podstaty právo nakladať s majetkom konkurznej podstaty úpadcu DZP, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. Vyhlásením konkurzu na DZP sa na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikuje Zákon o konkurze a vyrovnaní a ustanovenia iných právnych predpisov, ak upravujú právne vzťahy upravené Zákonom o konkurze a vyrovnaní odlišne, sa na úpadcu neaplikujú; čo vyplýva z ustanovenia § 66e ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Preto nie je možné vychádzať z ustanovení Zákona o zdravotnom poistení a odvolateľ naďalej zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydávať platobné výmery a tieto sú spôsobilým exekučným titulom. Na podporu svojho stanoviska citoval ustanovenie § 81 ZoZP. Odvolateľ poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre; poukázal taktiež na stanovisko Ústavného súdu SR zaujaté v uznesení sp. zn. I. ÚS 415/2008 zo dňa 10.12.2008, podľa ktorého oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery tvoriace exekučné tituly je možné skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu a to príslušným odvolacím orgánom, nie súdom prvého stupňa v rámci exekučného konania. Oprávnený sa tak domnieva, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí a takúto prípadnú vadu je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd pri výkone rozhodnutia. V závere odvolateľ zhrnul, že bez ohľadu na skutočnosť, či správca konkurznej podstaty bol alebo nebol oprávnený vydať platobný výmer, exekučný súd oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať platobný výmer nie je oprávnený posudzovať, nakoľko účelom exekučného konania nie je preskúmanie individuálnych právnych aktov, ale ich výkon. Oprávnený na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil súdne rozhodnutia, na obsah ktorých v odvolaní poukázal. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že nesúhlasí s argumentmi oprávneného, pretože pokiaľ v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok DZP - ako zdravotnej poisťovne vedené konkurzné konanie, bol oprávnený nakladať s majetkom správca konkurznej podstaty. Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práva prislúchajúceho orgánu verejnej moci, vrátane oprávnenia vydávať individuálny právny akt. Keďže správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať platobné výmery o predpise poistného a poplatkov z omeškania, tieto výmery boli vydané v rozpore so zákonom. Povinný taktiež nesúhlasí s argumentom oprávneného, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul. Exekučný súd je povinný prihliadať na to, či sú splnené všetky zákonné podmienky na riadne vedenie exekúcie. Spôsobilý exekučný titul je podmienkou vedenia exekúcie, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená a daná počas celého konania a na túto súd prihliada ex offo. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný preskúmať danosť a spôsobilosť exekučného titulu v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a to bez ohľadu na to, aký druh rozhodnutia exekučný titul predstavuje. Na základe uvedeného potom povinný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Exekučný súd napadnutým uznesením rozhodol súčasne aj o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora podľa ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie aj čo do výroku, ktorým súd žiadosti o zmenu súdneho exekútora nevyhovel, teda voči výroku, proti ktorému zákon odvolanie výslovne nepripúšťa (§ 44 ods. 8 EP v spojení s ustanovením § 202 O.s.p.). Nakoľko uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p. došlo v dôsledku odvolania ex lege k zrušeniu uznesenia v tomto výroku a nanovo rozhodol zákonný sudca uznesením č.k. 3Er/467/2003-122 zo dňa 20.12.2011. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Pokiaľ ide o dôvody a argumenty oprávneného obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd poznamenáva, že právny názor na danú právnu problematiku týkajúcu sa oprávnenosti správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bola PERSPEKTÍVA Doplnková zdravotná poisťovňa, vydávať individuálne správne akty - v danom prípade platobné výmery, už zaujal Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, ktorým jednoznačne vyslovil, že správcovi konkurznej podstaty žiadny zákon nepriznáva postavenie (a teda ani oprávnenia a právomoci) prináležiace orgánu verejnej správy a tak treba aj na vydané platobné výmery správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podobný záver vyplýva i z rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010, pričom tieto závery zodpovedajú aj názoru odvolacieho súdu, prezentovaného vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu má viaceré zásadné právne dôsledky týkajúce sa úpadcu a jeho majetku, smerujúce k naplneniu podstaty a účelu samotného konkurzu, pričom vtedy platná právna úprava zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinky a právne následky vyhlásenia konkurzu presne špecifikovala. Zákon o konkurze a vyrovnaní upravil špecifické postavenie správcu konkurznej podstaty, pričom vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prechádzajú na neho oprávnenia a aj povinnosti nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Vyhlásením konkurzu však na správcu neprechádzajú všetky oprávnenia úpadcu a vychádzajúc potom z platnej právnej úpravy zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach správcovi konkurznej podstaty zo žiadneho ustanovenia nevyplynulo oprávnenie vydávať platobné výmery, ako rozhodnutia vydávané v správnom konaní, konkrétne v súlade s ustanovením § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z.z. (v exekučnom titule mylne uvedené nesprávne ustanovenie § 18 ods. 8). Predmetné zákonné ustanovenie upravovalo oprávnenie príslušnej poisťovne predpísať platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4 uvedeného zákona. Oprávnený sa domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - Platobného výmeru číslo: 96/2001 zo dňa 26.03.2002, vydaného správcom konkurznej podstaty JUDr. Tomášom Kozovským úpadcu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii, Bratislava, ako rozhodnutia vydaného v správnom konaní, konkrétne podľa ustanovenia § 18 ods. 9 (v exekučnom titule mylne uvedené nesprávne ustanovenie § 18 ods. 8) zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, upravujúceho oprávnenie príslušnej poisťovne predpísať platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné a poplatok z omeškania, ak neodviedol poistné v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4 uvedeného zákona. Dlžná suma poistného nebola povinným uhradená v lehote splatnosti vymeraného poistného, čím poisťovni vznikol nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi postupcom JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DZP v konkurze Bratislava a postupníkom ZH Kredit, spol. s r.o., Bratislava zo dňa 07.07.2005, bola okrem iných prevedená na postupníka i pohľadávka spolu s príslušenstvom, ktorá je predmetom exekúcie v danej veci. Odvolací súd ako relevantnú a z hľadiska rozhodovania podstatnú skutočnosť známu mu z rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.) konštatuje právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v rozhodnutí III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, podľa ktorého správca konkurznej podstaty v danej veci nemal zákonné splnomocnenie, a teda ani oprávnenie, vydávať platobné výmery, ktorými by predpisoval dlžné poistné, prípadne iné nároky zdravotnej poisťovne vyplývajúce zo Zákona o zdravotnom poistení. Ústavný súd SR ustálil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci a preto je potrebné vydané platobné výmery považovať za nulitný právny akt. Zhodné právne stanovisko zaujal aj Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, ktorým taktiež jednoznačne vyslovil, že správcovi konkurznej podstaty žiadny zákon nepriznáva postavenie (a teda ani oprávnenia a právomoci) prináležiace orgánu verejnej správy. Pre vznik nároku na dlžné poistné nepostačuje, že nastala právna skutočnosť - a to že platiteľom poistného nebolo zákonné poistné odvedené včas, ale pre vznik nároku na dlžné poistné sa vyžaduje, aby nastala ďalšia relevantná skutočnosť a to predpísanie dlžného poistného platobným výmerom (§ 18 ods. 9 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach) - teda vydanie individuálneho právneho aktu príslušným správnym orgánom. Ani námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd nie je oprávnený posudzovať súladnosť exekučného titulu so zákonom, nakoľko účelom exekučného konania nie je preskúmanie individuálnych správnych aktov ale ich výkon, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je existencia spôsobilého exekučného titulu (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58). Súd je však povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť (tento záver vyplýva jednoznačne aj z rozhodnutia ÚS SR III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010). Ak potom je nevyhnutné vychádzať zo základu, že platobný výmer č. 96/2001 zo dňa 26.03.2002, ktorým bolo správcom konkurznej podstaty predpisované dlžné poistného je nulitný právny akt, pričom z nulitného právneho aktu nemôžu vyplývať žiadne práva a nulitné rozhodnutie nezakladá ani žiadne povinnosti, potom je zrejmé, že oprávnený sa domáha voči povinnému nároku, ktorý však nikdy platne predpísaný nebol. Pokiaľ nárok nebol daný, teda neexistovala pohľadávka od počiatku, pretože z nulitného právneho aktu nevyplynuli žiadne práva ani povinnosti, ani postúpenie neexistujúcej pohľadávky nemožno považovať za právne účinné, pretože postupca nemohol postúpiť viac práva, ako mu v danej chvíli prináležalo a teda ani postupník - súčasný oprávnený, nemohol nadobudnúť zo zmluvy o postúpení pohľadávok právo, ktorým v čase postúpenia postupca nedisponoval. Neexistencia spôsobilého exekučného titulu je zákonným dôvodom brániacim vedeniu exekúcie a dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. Exekučný súd preto rozhodol správne a v súlade s Exekučným poriadkom, keď nezákonne vedenú exekúcie z dôvodu, že absentuje spôsobilý exekučný titul, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil aj bez návrhu. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a postupu exekučného súdu napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.