Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104124744 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6104124744.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľov 1/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., M. O. XXXX/XX, 2/ C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., S. XX/XXXX, 3/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., R. XX/X, 4/ I. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., P. XXX, proti žalovanému G. T., nar. XX. XX. XXXX, s miestom podnikania Banská Bystrica, Kráľovohoľská 17, IČO: 35 489 715, zast. AK JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 10, IČO: 36 860 999, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 01. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o pôžičke zo dňa 22. 11. 2004 uzavretá medzi G. T., IČO: 35 489 715, r.č. XXXXXX/XXXX, nar. XX. XX. XXXX, miesto podnikania Kráľovohoľská 17, Banská Bystrica a E. C., r.č. XXXXXX/XXX, nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX je neplatná . Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že právny predchodca navrhovateľov E. C. sa podaným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 20. 12. 2004 domáhal určenia, že Zmluva o pôžičke ktorú s odporcom uzavrel dňa 22. 11. 2004 je neplatná. Tvrdil, že dlhšiu dobu sa lieči, máva časté depresie a je závislý na alkohole. Už v minulosti si dvakrát siahol na život a naposledy sa o samovraždu pokúsil 02. 11. 2004. V čase podania návrhu sa liečil na psychiatrickej ambulancii zo závislosti na alkohole. Užíva lieky, ktoré sú samé o sebe silné, majú vplyv na psychickú labilitu. O jeho labilnom zdravotnom stave sa dozvedel odporca a preto ho dňa 22. 11. 2004 navštívili spoločníci odporcu, kedy bol po požití liekov a nebol schopný vnímať. Predpokladal, že mu podali alkohol alebo iné prostriedky, pričom sa na nič nepamätá a zmluvu podpísal nejako automaticky. Mala to byť zmluva o záruke na poskytnutie úveru pre odporcu. Nie je pravda, že by si požičiaval finančnú hotovosť na obchodnú činnosť, pretože nikdy nepodnikal, nemal záujem o podnikanie. Až neskôr si uvedomil, že odporca a jeho spoločníci ho chcú pripraviť o byt. Súd zistil, že E. C. v L. XXXX zomrel a právnymi nástupcami sa stali navrhovatelia 1/ až 4/. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkami, ako aj listinnými dôkazmi. Okrem iného zo zmluvy o pôžičke zistil, že E. C. uzavrel dňa 22. 11.2004 Zmluvu o pôžičke s odporcom, na základe ktorej veriteľ sa mu zaviazal požičať bezúročne sumu vo výške 620.000,- Sk, pričom pred podpisom zmluvy veriteľ celú sumu odovzdal dlžníkovi a dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil, že celú sumu prevzal. Zároveň bola uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej prevodom vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. X na prízemí obytného domu v J. J. na I. ulici XX, zapísaného na LV č. XXXX sa zabezpečilo splnenie záväzku zo strany dlžníka veriteľovi, ktorý vznikol z titulu pôžičky. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaviazal požičanú sumu veriteľovi vrátiť do dvoch mesiacov. Z prepúšťacej správy oddelenia úrazovej chirurgie NsP F.D.Roosevelta, Banská Bystrica zo dňa 09. 11. 2004 zistil, že E. C. bol hospitalizovaný od 02. 11. 2004 do 09. 11. 2004 pre bodné rany do brucha, ktoré si spôsobil pri pokuse o samovraždu. Z fotokópie výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22. 11. 2004 vyplynulo, že E. C. bola vyplatená suma 620.000,- Sk, ako pôžička. Súd nariadil znalecký posudok na posúdenie pravosti podpisov na tomto pokladničnom doklade a zistil, že podpis v znení C., nie je vlastnoručným podpisom pána C.. Súd vec posúdil podľa § 657, § 39 a 38 ods. 2 OZ. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľov Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal odporca právnemu predchodcovi navrhovateľov požičať sumu 620.000,- Sk. Zároveň bola uzavretá aj Zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd zdôraznil, že Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, peňazí, veriteľom dlžníkovi. Po vykonanom dokazovaní súd nemal za preukázané, že odporca ako veriteľ odovzdal E. C. čiastku 620.000,- Sk. Z výpovedí zomrelého E. C., ale aj odporcu, ako aj svedka I.. E. a I. T. vyplynulo, že odporca sa s E. C. nikdy nestretol, nikdy nejednal a E. C. odporcu nikdy nepožiadal o poskytnutie finančných prostriedkov. Z výpovede odporcu, svedka I.. E. a I. T. vyplynulo, že finančné prostriedky mal odovzdať E. C. I.. E., o čom ako dôkaz mala slúžiť Zmluva o pôžičke a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 22. 11. 2004. Znaleckým dokazovaním však bolo preukázané, že podpis nie je vlastnoručným podpisom E. C. a súd tento doklad nemohol zobrať do úvahy na preukázanie prevzatia požičané sumy. Prevzatie sumy nepreukázal ani uzavretá Zmluva o pôžičke, z ktorej čl. II bod 1 vyplynulo, že veriteľ mal odovzdať celú sumu 620 000,- Sk dlžníkovi pred podpisom zmluvy a dlžník mal potvrdiť, že celú sumu od veriteľa prevzal. Súd mal za preukázané, že odporca ako veriteľ sa s dlžníkom nikdy nestretol a nemohol ako veriteľ predmet pôžičky dlžníkovi ani odovzdať. Ani z výpovede svedkov I.. E. a I. T. nebolo preukázané odovzdanie prevzatie predmetu pôžičky, pretože z ich výpovede vyplýva, že dlžník sumu 620 000,- Sk prevzal po overení jeho podpisu, teda po podpise zmluvy. Ani výpovede svedkov I.. E. a I. T. o prevzatí sumy dlžníkom súd nepovažoval za preukázanie skutočného prevzatia finančných prostriedkov dlžníkom, a to vzhľadom k tomu, že I.. E. si nepamätal, kto a kde prevzal od neho sumu 620.000,- Sk a podrobnosti vyplácania pôžičky a svedok I. T. nevidel prevzatie finančných prostriedkov dlžníkom a videl len obálku v rukách dlžníka, v ktorej mohli byť peniaze. Keďže Zmluva o pôžičke bola uzavretá v spojení zo Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa 553 OZ a na zabezpečenie splnenia záväzku mal byť prevod vlastníckeho práva k bytu, poukázal na zmysle a účel tohto inštitútu, ktorého účelom je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Poukázal na to, že výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na základe prepadnej klauzuly, podľa ktorej sa veriteľ stáva definitívne vlastníkom veci splatnosťou pohľadávky alebo porušení povinnosti dlžníka neprimerane zaťažuje postavenie dlžníka, lebo mu popiera oprávnený záujem o čo najvýhodnejšie speňaženie veci. V takomto prípade sa výkon práva veriteľa prieči dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného aj za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia. Súd konštatoval, že hodnota nehnuteľnosti použitá na zabezpečenie predstavovala takmer dvojnásobok výšky poskytnutej pôžičky. Dohoda o prepadnutí veci do vlastníctva odporcu bola uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečovacej pôžičky, čo sa taktiež prieči dobrým mravom. Taktiež má za preukázané, že v krátkom období pred uzavretím zmluvy o pôžičke, právny predchodca navrhovateľa sa pokúsil o samovraždu a následne absolvoval ambulantnú psychiatrickú liečbu, pričom z toho vyplýva, že pán C. konal v rozrušení a pod vplyvom liekov mohol mať zníženú rozumovú schopnosť, čo spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Súd mal preukázaný v súlade s § 80 písm. c) OSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorý spočíval v tom, že bez určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke by došlo k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva k bytu, a k náprave by nebolo možné dospieť iným spôsobom. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti rozsudku sa odvolal odporca. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a rozhodne o trovách konania alebo rozsudok zruší podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Podľa jeho názoru súd v zmysle § 205 ods. 1 písm. c) OSP neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a tak podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav, keď navrhol ako dôkaz vypočuť svedkyňu S. C., ktorá bola družkou zomrelého E. C. a ktorá sa v danej veci vyjadrovala aj v rámci trestného konania. Svedkyňu žiadal vypočuť k okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia napadnutej zmluvy o pôžičke. K záveru, že finančné prostriedky neboli veriteľom vyplatené dlžníkovi, uviedol, že je to síce pravdou, že sa s pánom C. osobne nestretol, avšak tieto finančné prostriedky poskytol ako pôžičku pre pána E. C.. Tieto peniaze poskytol v súčinnosti jeho otca I. T. prostredníctvom I.. G. E. právnemu predchodcovi navrhovateľov. Išlo o jeho finančné prostriedky, aj keď časť mu poskytol otec I. T. a tieto boli odovzdané I.. G. E., ktorý prevzatie finančných prostriedkov potvrdil. V trestnom konaní I.. E. bližšie opísal stretnutie s pánom C. pred uzavretím samotnej napadnutej Zmluvy o pôžičke, ako aj po jej uzavretí. Následne na pojednávaní s časovým odstupom takmer 7 rokov si niektoré konkrétne okolnosti už presne nespomenul, čo nemôže byť na ťarchu ohľadom preukázania, že k prevzatiu finančných prostriedkov pánom E. C. naozaj došlo. Z jeho výpovede vyplynulo, že tento osobne vypisoval výdavkový pokladničný doklad, tiež sa svedok stretol po odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov s pánom C. osobne za účasti znalkyne W.. G. v jeho byte, kde bola prítomná aj jeho družka S. C.. Z výpovede svedka T. vyplynulo, že ním poskytnuté finančné prostriedky osobne odovzdal I.. E., o čom vydal potvrdenie - príjmový pokladničný doklad, pričom od svedka I.. E. následne prevzal aj Zmluvu o pôžičke, na ktorej už bol overený podpis pána C. s ktorým sa stretol v kancelárii I.. E. a videl v jeho rukách obálku, pričom pán C. na otázku I.. E., či je všetko v poriadku, odpovedal, že áno. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že finančné prostriedky poskytol vo výške 620.000,- Sk a tieto boli prevzaté právnym predchodcom navrhovateľov. Akým spôsobom on naložil s týmito finančnými prostriedkami vedomosť nemá. Znalecký posudok bol vyhotovený v trestnom konaní znalkyňou G.. I., pričom tento namieta, pretože znalkyňa pri jeho vypracovaní vychádzala z fotokópie výdavkového pokladničného dokladu, čo aj sama uvádza. Skúmané listiny, vrátane výdavkového pokladničného dokladu s podpisom pána C., jej boli preložené len vo forme fotokópie. Znalkyňa nemohla jednoznačne určiť, že sa nejedná o podpis pána C.. Prevzatie sumy bolo potvrdené aj podpisom pána C. na samotnej zmluve o pôžičke. Preto zmluvu považuje za platnú. Nesúhlasí so záverom súdu, že hodnota nehnuteľnosti použitá na zabezpečenie predstavovala takmer dvojnásobok výšky poskytnutej pôžičky. Priamo zo znaleckého posudku č. 70/2004 vypracovaného znalkyňou W.. G. bola všeobecná hodnota oceňovanej nehnuteľnosti ku dňu uzatvorenia Zmluvy o pôžičke na sumu 730.000,- Sk. Výška pôžičky bola 620.000,- Sk teda nešlo o dvojnásobok výšky poskytnutej pôžičky. Nie je možné, aby súd posudzoval všeobecnú hodnotu nehnuteľností v súčasnosti. Taktiež nesúhlasí s tým, že dohoda o prepadnutí veci do vlastníctva odporcu uzavretá pred splatnosťou zabezpečenej pôžičky sa prieči dobrým mravom. Zabezpečovací prevod práva plní nielen funkciu zabezpečovaciu, ale aj funkciu uhradzovaciu. Spôsob, akým sa veriteľ môže uspokojiť z prevedeného práva zákon v čase uzatvorenia zmluvy neupravoval. Až účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z. bola doplnená zákonná úprava inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva o ustanovenie § 553c ods. 2. S poukazom na ust. § 879j Občianskeho zákonníka na prípadnú platnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 22. 11. 2004 je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia. Rozsudok považujú za správny a spravodlivý a žiadali, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 os. 4, 2 OSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP, pretože vo výroku je vecne správny. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Odporca namietal, že súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne S. C., ktorá sa už vo veci vyjadrovala v rámci trestného konania. Iné dôkazy odporca nenavrhol vykonať. Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že súd sa oboznámil s vyšetrovacím spisom č. ČVS: ORP-14/OEK-BB-2005. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24. 01. 2012 vyplýva, že právna zástupkyňa odporkyne žiadala doplniť dokazovanie výsluchom svedkýň S. C.. Súd na to vyhlásil uznesenie, že navrhované dokazovanie nevykonáva, pričom následne súd oboznámil účastníkov s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-14/OEK- BB-2005 s tým, že navrhovatelia, odporca, ani právna zástupkyňa odporcu nenavrhli vykonať opätovne dokazovanie prečítaním jednotlivých listinných dôkazov, nakoľko s ním nie sú oboznámený. Z vyšetrovacieho spisu č. l. 45 vyplýva, že v trestnom konaní bola vypočutá S. C.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa oboznámil s celým vyšetrovacím spisom a účastníci taktiež potvrdili, že obsah spisu poznajú. Z jej výpovede okrem iného vyplynulo aj to, že E. C. chcel založiť prostredníctvom dvoch pánov byt s tým, že na tom zarobí okolo 300.000,- Sk. Potvrdil aj to, že dňa 22. 11. 2004 nebol opitý, ani nijako inak v zlom psychickom rozpoložení. Vypovedala aj to, že jej povedal, aby sa nebála, pretože už konečne „budeme mať peniaze.“ Taktiež poukazovala na to, že pani, ktorá bola v byte, zmerala byt. V byte boli viaceré osoby. Taktiež jej E. C. povedal, že nasledujúci deň, teda 23. 11. 2004 mu majú dvaja mladší páni doniesť províziu vo výške 300.000,- Sk. Taktiež jej E. C. povedal, keď sa ho pýtala, kde má peniaze, že keď vyšli z mesta s dvomi mladými mužmi domov, že on sa pozeral na to, ako si títo dvaja rozdeľujú v aute 600.000,- Sk na polovicu, ktoré im dal nejaký postarší muž. Okresný súd správne uzavrel, že výpoveď v konaní nie je potrebná, nakoľko účastníci boli oboznámení s výpoveďou v trestnom konaní. Z tejto výpovede naviac nevyplynulo nič nové, čo by preukázalo, že došlo skutočne k odovzdaniu finančných prostriedkov E. C., práve naopak, výpoveď síce potvrdzuje, že bol v dobrom psychickom stave dňa 22. 11. 2004, avšak vyplýva aj to, že E. C. svojej družke hovoril o tom, že konečne bude mať peniaze, teda nevyplýva z jej výpovede, že by ich už mal, tak ako je to tvrdené a na čo poukazuje odporca, resp. by malo vyplývať z výpovede svedkov I. T. a I.: E.. Taktiež z jej výpovede nevyplynulo, že by si peniaze požičiaval, ale to, že mal dostať províziu. Teda ani v danom prípade nevyplynulo, že by vôľou nebohého E. C. bolo požičať si peniaze, ale v skutočnosti si myslel, že za to, že požičia byt ako záloh pre inú osobu za účelom uzavretia pôžičky, získa za to finančnú odmenu. Jeho úmyslom nebolo požičať si finančné prostriedky a už nie vôbec za účelom, ako je to uvedené, že bude podnikať. Vzhľadom na jeho zdravotný stav je daná skutočnosť veľmi málo pravdepodobná, a naviac, ani tomuto tvrdeniu nenasvedčuje žiaden iný dôkaz. Práve z výpovede družky vyplynulo, že iné osoby mali k dispozícii väčšiu sumu peňazí, o ktorú sa delili, avšak túto k dispozícii E. C. nemal. Z vykonaného dokazovania okresným súdom vyšetrovacím spisom, napr. z výsluchu svedka E. vyplynulo, že o poskytnutie pôžičky nežiadal E. C., ale iná osoba, ktorá práve poskytla tvrdenie, že bude na ručenie použitý byt E. C.. I.. E. tvrdil aj to, že odovzdal finančnú čiastku C. a vypísal pokladničný doklad, pričom pán C. podpísal prevzatie. Toto tvrdenie je však vyvrátené vykonaným dokazovaním okresným súdom o nepravosti tohto podpisu. Z hľadiska znaleckého posudku treba zdôrazniť, že súd v prípade, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví znalca (§ 127 ods. 1 OSP). Keďže súd nemá dostatočné odborné znalosti na široké spektrum problémov, pre ktoré sú potrebné odborné znalosti, má k dispozícii znalcov, ktorí zodpovedajú na otázky, ktoré súd znalcovi položí. Je zrejmé, že ani odporca ani nikto z účastníkov nemá takú odbornosť, aby mohol posúdiť závery znaleckého dokazovania, pričom z neho jednoznačne vyplynulo, že popis nie je E. C. na spornej potvrdenke. Zo znaleckého posudku nevyplýva pochybnosť, že by sám znalec svoje závery spochybňoval. Súd daný dôkaz mal k dispozícii a mohol z neho pri rozhodovaní vychádzať. O tom, že daný dokument E. C. zrejme nepodpisoval, svedčí aj skutočnosť, že vo svojej výpovedi poukazoval na to, že I.. E. nepozná a ani ho nikdy nevidel, nepoznal priestorové súvislosti s kanceláriou I.. G. E., naviac treba poukázať na to, že svedok E. tvrdil skutočnosti, ktoré sa nakoniec neukázali byť úplne pravdivými, keď mal konať v danej veci s odbornou starostlivosťou, avšak bolo preukázané, že konal na vlastné riziko advokátskeho koncipienta a nie v mene advokáta I.: C., v kancelárii ktorého pracoval. Danú službu ani nevykázal v účtovníctve a nebolo ani preukázané, kto by za ňu mal zaplatiť. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení všetky tieto skutočnosti uviedol. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by mal E. C. k dispozícii sporný obnos tak, že by s ním mohol vôbec disponovať. Zo zmluvy o pôžičke čl. II bod 1 vyplýva, že pred podpisom tejto zmluvy veriteľ celú sumu odovzdal dlžníkovi a dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že celú sumu od veriteľa prevzal. Daný údaj nie je pravdivý, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, pretože veriteľ sa nikdy nestretol s dlžníkom E. C.. Ak sa s ním nikdy nestretol, potom mu nemohol ani odovzdať sumu 620.000,- Sk. Ani záver v tom, že pred podpisom, celú sumu od veriteľa prevzal, preto nie je pravdivý. Odporca poukazuje na to, že zmluva o pôžičke a dané tvrdenia preukazujú poskytnutie pôžičky. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nebolo preukázané, ba priam bolo vyvrátené a nepreukazuje skutočné poskytnutie finančných prostriedkov E. C., čo však neznamená, že veriteľ neposkytol finančné prostriedky inej osobe. Vzťah veriteľa a iných osôb je pre posúdenie daného vzťahu nepodstatný a ide o vzťahy medzi danými subjektmi. Naviac, odvolací súd musí poukázať aj na skutočnosť, že z rozhodovacej činnosti je známe, že veriteľ, resp. I. T. poskytujú pôžičky, keďže v tejto oblasti podnikajú a odvolací súd nevidí logický dôvod pre to, aby vzhľadom na danú skutočnosť neprebehlo jednanie o pôžičke priamo s dlžníkom, ale bolo potrebné k tomu niekoľko iných osôb, ktoré len zdôrazňujú pochybnosť o danej transakcii. Naviac z výpovede svedka I. T. vyplynulo, že išiel k I.. E. po zmluvy a pán C. od neho vychádzal, pričom I.. E. mu odovzdával peniaze. Vzhľadom na znenie Zmluvy o pôžičke, suma mala byť odovzdaná dlžníkovi pred podpisom tejto zmluvy. Z výpovede svedka T. a v súvislosti s ďalšími dôkazmi vyplýva, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť až po podpise zmluvy. V súlade s ust. § 657 OZ jedným z pojmových znakov zmluvy o pôžičke je prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie. Okresný súd správne vyvodil záver, že nebolo preukázané, že odporca reálne odovzdal E. C. spornú sumu. Odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané ani to, že by mu ktokoľvek iný odovzdal danú sumu, teda iná osoba. Z vykonaného dokazovania skôr vyplynula skutočnosť, že E. C. formálne uzavrel zmluvu o pôžičke s tým, že očakával províziu za to, že na určitú dobu založí svoj byt pre niekoho, kto v skutočnosti peniaze prevzal pre svoju potrebu. Neobstojí ani námietka v tom, že došlo k poskytnutiu pôžičky E. C. a nie je rozhodujúce, čo on urobil s danými peniazmi a či tieto poskytol inej osobe. Nebolo preukázané, že by peniaze mal vôbec k dispozícii alebo, že by s nimi priamo nakladal. Skutočnosť, že E. C. zmluvu podpísal, sama o sebe nezakladá, že došlo aj k reálnemu kontraktu k odovzdaniu peňazí, o to viac, keď tieto peniaze ani reálne veriteľ neodovzdával, keďže do veci boli zainteresované iné osoby. Z výpovede I.. G. E. v konaní vyplynulo, že sa nevie rozpamätať, či financie prebral pán T. a podpisoval doklad cestou na notársky úrad alebo ich prebral priamo pán C. a taktiež nevedel uviesť, či do kancelárie po návrate z notárskeho úradu prišiel len pán T. s podpísaným príjmovým dokladom od pána C. alebo aj s pánom C.. Z výpovede I.. G. E. dňa 21. 03. 2005 o trestnom konaní okrem iného vyplýva, že vypovedal, že potom, ako odovzdal zmluvy I. T., tento zaplatil za právny servis kancelárie. Výpoveď I.. E. zo dňa 09. 11. 2006 o tom, že v danom prípade išlo iba o dočasnú úschovu peňazí a o tom, že takto mohol konať, pričom vo výpovedi zo dňa 21. 03. 2005 uviedol, že zinkasoval peniaze za právny servis kancelárie, ktoré následne uvádza, že sa to neodrazilo v účtovníctve, je skutočnosťou, ktorá spochybňuje pravdivosť výpovedi I.. G. E. aj vo vzťahu k dôkazu o nepravosti podpisu E. C., o ktorom tento svedok tvrdil, že je pravý a podpisoval ho pred ním. Svedok tvrdil aj to, že peniaze poskytol E. C., neskôr v tomto konaní uviedol, že si na to už nepamätá. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti ohľadom neplatnosti zmluvy ďalšie námietky uvedené v odvolaní a k pochybeniu prvostupňového súdu ohľadom aplikácie § 553 OZ nie sú rozhodujúce. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 OSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní navrhovatelia, návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodali, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.