Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106219767 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6106219767.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu D.. I. D. s miestom podnikania I. L. XX, V., IČO:41 090 475 proti žalovanému X. J., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXXX/X, Y. Y. o zaplatenie 13.771,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/97/07-237, IČS:6106219767 zo dňa 20. decembra 2010 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/97/07-237, IČS:6106219767 zo dňa 20. decembra 2010 v napadnutej časti rozhodnutia p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 63Cb/97/07.237 zo dňa 20. 12. 2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.075,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 6, 5 % ročne z dlžnej sumy 3.724,95 eur od 6. 1. 2006 do zaplatenia z istiny 6.350,82 eur od 27. 4. 2006 do zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 553,91 eur. Predmetom zmluvy o dielo uzavretej v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi účastníkmi konania dňa 4. 11. 2005 bolo vykonanie vodoinštalatérskych a kúrenárskych prác v prevedení hrubé rozvody vody a realizácia podlahového kúrenia C. bez osadenia kotla a zásobníka vody na rodinnom dome A. SRN. Termín prác a nástup na montáž bol dňa 13. 11. 2005 večer a ukončenie prác dňa 19. 11. 2005 večer. Ubytovanie malo byť zabezpečené pre troch ľudí na 6 nocí a dohodnutá cena za výkon prác bola vo výške 140.000,-- Sk (4.647,14 eur) bez DPH. Žalovaný objednávku týchto prác potvrdil a súhlasil s výkonom týchto prác SRN. Súd mal za preukázanú tú skutočnosť, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvného vzťahu odovzdala žalovanému 2/ pôdorysy, a to pôdorys prízemia a poschodia s naznačením umiestnenia sanity vody a kúrenia, na základe ktorého mal potom žalovaný vykonať rozpis materiálu potrebného pre výkon týchto prác. Žalovaný potvrdil tú skutočnosť, že na základe vzájomnej dohody so žalobkyňou vypracoval súpis materiálu prác potrebného na výkon vodoinštalatérskych prác na rodinnom dome v Nemecku. Na základe takto vypracovaného súpisu materiálu, tento bol zo strany žalovaného i u firmy TMS Zvolen objednaný a následne žalobkyňou cena materiálu uhradená. Predmetný materiál bol použitý pre realizáciu diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania. Túto dohodu medzi žalobcom a žalovaným ohľadne vypracovania súpisu materiálu pre výkon kúrenárskych a vodoinštalatérskych prác na rodinnom dome SRN súd posúdil ako zmluvu uzavretú v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. ako zmluvu o dielo, predmetom ktorého bolo vykonanie súpisu materiálu potrebného pre výkon kúrenárskych a vodoinštalatérskych prác na rodinnom dome v A. podľa pôdorysov predložených žalobkyňou žalovanému. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania a predloženého výpisu z účtu žalobcu mal za preukázané, že sumu 70.000,--Sk uhradil žalobca žalovanému dňa 8. 11. 2005. Podľa tvrdenia žalovaného po nástupe na výkon prác v zmysle uzavretej sumy o dielo so žalobkyňou došlo k zmene požiadaviek objednávateľa na výkon týchto prác, a to vybudovaním najvyššej steny v kúpeľni, čím došlo k zmene umiestnenia vane a sprchy. Ďalšou zmenou bola zmena typu batérie z pákovej na podomietkovú a závesného wc oproti gombíkovému wc. Žalovaný tvrdil, že zmenu požiadaviek objednávateľa telefonicky konzultoval so žalobkyňou, ktorá bola v tom čase v SR a ktorá dala súhlas k vykonaniu zmien podľa požiadaviek objednávateľa ústnou formou. Z týchto zmien vyplynula i zmena množstva materiálu potrebného na výkon kúrenárskych a vodoinštalatérskych prác, ktoré boli zabezpečené len pre výkon prác podľa pôvodného projektu. Tieto materiály na stavbe chýbali pričom ich len čiastočne zabezpečila objednávateľka prác. Vzhľadom na vyššie uvádzané zmeny potom čas potrebný na výkon kúrenárskych a vodoinštalatérskych prác, na ktoré zabezpečil žalobca povolenie bolo nedostatočný, ktorú skutočnosť žalovaný avizoval žalobkyni. Na základe tejto požiadavky žalobkyňa zabezpečila predĺženie povolenia pre žalovaného a jeho pracovníkov, o čom svedčí rozhodnutie Spolkovej agentúry pre prácu. Agentúra pre prácu Frankfurt am Main zo dňa 16. 11. 2005, na základe ktorého bolo vydané ďalšie pracovné povolenie pre žalovaného na obdobie od 19. 11. 2005 až do 15. 12. 2005. Z dôvodu nevedomosti žalovaného o vydaní tohto povolenia, resp. oneskorenej správy žalovaný odišiel z miesta výkonu prác v SRN do SR po uplynutí času, na ktoré bolo pôvodné pracovné povolenie vystavené. Z uvedeného dôvodu podľa tvrdenia žalovaného nedošlo ani k ukončeniu prác, ktoré boli predmetom dohody medzi žalobkyňou a žalovaným. Z toho dôvodu odmietol zodpovednosť za náhradu škody, ktorý nárok si žalobkyňa uplatnila podanou žalobou. Súdu však žalovaný potvrdil tú skutočnosť, že mu zo strany žalobkyne bola oznámená reklamácia vád, a to i v písomnej forme, na základe ktorej mal do 15. 2. rozobrať podlahové kúrenie a toho istého dňa sa zúčastniť na stavbe stretnutia všetkých znalcov a zúčastnených. Zároveň mal predmetné dielo ukončiť podľa zmluvy. Nakoľko tak neurobil do 28. 2. 2006 žalobkyňa od zmluvy odstúpila, pričom dala opraviť a dokončiť práce, ktoré vykonal žalovaný treťou osobu a na náklady žalovaného. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa listom zo dňa 27. 4. 2006 odstúpil od zmluvy a uplatnil si nárok na náhradu škody. Žalovaný na reklamáciu žalobcu reagoval podaním zo dňa 17. 2. 2006, v ktorom poukázal, že majiteľka stavby žiadala práce naviac, ktoré neboli dohodnuté a na tieto práce nebol dodaný materiál. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, a to z dôvodu porušenia povinností žalovaného vykonať dielo riadne a včas. Svoj nárok ďalej odôvodňovala zodpovednosťou za vady diela, ktoré boli u žalovaného riadne a včas reklamované a žalovaným neodstránené. Vady diela, a teda i vady prác, ktoré vykonával žalovaný vyplývali i zo znaleckého posudku znalca I.. M.. D. H. vypracovaného pod číslom C. zo dňa 19. 12. 2005, z ktorého tunajší súd zistil, že žalovaný pri výkone prác nedodržal DIN NORMY, jednak pri materiáloch a jednak pri vykonávaní týchto prác. V predmetnom znaleckom posudku znalec ďalej poukázal na nekvalitu vykonaných prác žalovaným a poukázal i na práce, ktoré neboli dokončené v celom rozsahu. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaný nevykonal dielo riadne, čo je porušením povinností zo zmluvného vzťahu a predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Ďalej porušil svoju povinnosť i tým, že dielo neukončil v čase dojednanom v zmluve, t. j. 19. 11. 2005. V dôsledku vád a na základe tej skutočnosti, že žalovaný vyhlásil žalobcovi, že na odstránenie vád po doručenej reklamácii nenastúpi, žalobkyňa zabezpečila odstránenie vád a dokončenie prác v zmysle uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom tretích osôb. Jednou z nich bola spoločnosť v A., ktorá vady diela vytýkané v znaleckom posudku odstránila a práce v celom rozsahu dokončila a následne vystavila žalobkyni faktúru č. 32601 zo dňa 3. 1. 2006 vo výške 4.999,85 eur a doúčtovanie prác po ich vykonaní v zmysle faktúry č. 33055 zo dňa 27. 4. 2006 v sume 3.554,73 eur. Celkovo žalobkyňa uhradila tejto spoločnosti za dokončenie diela a odstránenie vád sumu 10.554,58 eur. Z faktúry nemeckého zhotoviteľa žalobkyňa upustila od uplatňovania položky vo faktúre č. 32601 vo výške 123,77 eur za predmety sanity, z ktorého dôvodu sa potom znížila výška uplatňovaného nároku žalobcu v zmysle tejto faktúry len na sumu 182.218,--Sk bez DPH po prepočte kurzom platného v čase úhrady tejto istiny spoločnosti ENDER END PANEITZ a u faktúry č. 33055 upustila od položky 2.16 a požadovala uhradiť len náklady vo výške 191.325,--Sk bez DPH. Pokiaľ ide o náklady za vyrezávanie otvorov, ktoré vykonal podnikateľ p. V. - DREVSTAV v hodnote 18.673,--Sk bez DPH od úhrady tejto istiny žalovaná na pojednávaní uskutočnenom dňa 20. 12. 2010 tiež upustila a konanie v tejto časti žiadala zastaviť. Predmetom konania zostala len úhrada istiny z titulu náhrady škody vo výške 13.019,19 eur (392.216,-- Sk). Výšku nákladov vynaložených žalobkyňou spoločnosti ENDER END PANEITZ mal tunajší súd za preukázanú v celom rozsahu, keďže žalobkyňa okrem faktúr predložila i výpisy z účtu, na základe ktorých platby realizovala. Na základe týchto dôkazov mal tunajší súd preukázanú i výšku škody, ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu neukončenia prác žalovaným v zmyle zmluvy o dielo a z dôvodu vád prác, ktoré žalovaný vykonal v zmysle tejto zmluvy o dielo. V uvedených faktúrach bol zahrnutý i materiál, ktorý na základe predloženého pôdorysu žalobkyňou žalovaný navrhol a vykonal jeho súpis a ktorý odovzdal žalobkyni, ktorá zabezpečila ďalej jeho kúpu. Na základe vyjadrenia znalca, ktorý poukázal, že i časť materiálu zabezpečený žalobkyňou na základe výberu žalovaného bol nevhodný, nakoľko nespĺňal DIN normy mal tunajší súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo navrhnúť a vykonať súpis takého materiálu na výkon vodoinštalatérskych a kúrenárskych prác, ktorý by zodpovedal normám štátu, v ktorých má byť uvedený materiál v stavbe zabudovaný, z ktorého dôvodu zodpovedá aj za túto škodu. Jeho cena bola zahrnutá ako už súd konštatoval vo faktúrach nemeckého zhotoviteľa, ktorý predmetné vady diela odstraňoval a predmet zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania dokončoval. Uplatňovaná škoda vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, pričom zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka je objektívna a nevyžaduje sa zavinenie žalovaného. Súd pri posudzovaní tohto nároku ďalej zobral do úvahy tú skutočnosť, že účastníci konania si v zmluve o dielo dohodli cenu za vykonanie diela v sume 140.000,--SK... bez DPH, pričom žalobkyňa uhradila žalovanému v zmysle tejto zmluvy len sumu 70.000,--Sk.. podľa vystavenej faktúry žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nárok na náhradu škody vo výške 373.543,--Sk znížil o sumu 70.000,--Sk z dôvodu nevyplatenia celej dohodnutej ceny za uskutočnenie diela, a preto žalovaného zaviazal uhradiť žalobkyni z titulu náhrady škody len sumu 10.075,77 eur. Z dôvodu omeškania s úhradou tejto istiny si žalobkyňa pôvodne uplatňovala i nárok na úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 13 % zo súm uvádzaných vo faktúrach nemeckého zhotoviteľa od ich splatnosti až do zaplatenia, ktorý nárok znížila na pojednávaní dňa 20. 12. 2010, a to na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne z dlžnej istiny 3.724,99 eur od 6. 1. 2006 do zaplatenia a z istiny 6.350,82 eur od 27. 4. 2006 až do zaplatenia. K obrane žalovaného súd neprihliadol, nakoľko bola právne irelevantná a tvrdenia žalovaného neboli preukázané hodnovernými dôkaznými prostriedkami, pričom sám uviedol, že ani žiadnymi dôkazmi nedisponuje. Proti rozsudku v napadnutej časti výroku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. žalovaný. V odvolaní uviedol, že zmenou zmluvy o dielo zo dňa 4. 11. 2005 v predmete činnosti došlo k zmene rozsahu diela, na základe čoho nebolo možné vykonať dielo v dohodnutom čase. Z vykonaného dokazovania táto skutočnosť vyplynula a sporný zostal len fakt, že žalobkyňa tvrdila, že napriek vybavenému predĺženiu pracovného povolenia žalovaný prácu nedokončil, čím porušil svoju povinnosť. Žalobkyňa však na pojednávaní ničím nepreukázala, že by žalovanému oznámila, že predĺženie pobytu vybavila a ten napriek tomu odmietol práce dokončiť. Žalovaný tvrdil že sa o predĺžení poverenia dozvedel až v rámci konania, čo žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyvrátila. Na základe uvedeného potom súd nemohol jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť dodať dielo riadne a včas, pretože riadne dodanie diela bolo závislé od jeho dokončenia, ktoré žalovaný nevykonal z dôvodov na strane žalobkyne. Ďalej odvolateľ uviedol, že aj pre prípad, keby bolo preukázané porušenie povinností zo strany žalovaného má za to, že v časti priznaného rozsahu škody, ktorý si uplatňuje žalobkyňa od žalovaného je rozsudok nesprávny a nepreskúmateľný. Súd priznal žalobkyni náhradu škody v rozsahu, ktorý má preukázaný faktúrami spoločnosti ENDER END PANEITZ HEIZUNG SANITAR GmbH Oldenburg zo dňa 3. 1. 2006, faktúra č. 32601 na sumu 4.999,85 eur a zo dňa 27. 4. 2006 faktúra č. 33055 na sumu 5.554,73 eur. Predmetnými faktúrami boli žalobkyni touto spoločnosťou fakturované práce na podlahovom kúrení pozostávajúce z odstránenia vadných prác vykonaných žalovaným a dokončovacích prác vrátane materiálu. Odvolateľ poukázal na znenie ust. § 379 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa za škodu spôsobenú porušením povinnosti žalovaného považoval celkovo fakturáciu nemeckej spoločnosti. Ale ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný sa nezaviazal na dodanie materiálu, jeho povinnosťou bolo tento potrebný materiál podľa predložených dokladov žalobkyňou vyšpecifikovať. Tento materiál zabezpečila žalobkyňa a zostal až do času jeho zabudovania jeho vlastníctvom. Žalovaný žiaden materiál, ktorý zostal nezabudovaný zo stavby neodniesol. Ďalší materiál, ktorý bol zakúpený naviac a bol žalobkyňou firme ENDER END PANEITZ zaplatený, pričom je zabudovaný nie je pre žalobkyňu škodou, pretože tento materiál mala v rámci ceny za dielo od majiteľky zaplatený. Prípadnou škodou je len hodnota toho materiálu, ktorý musel byť ako vadný vymenený a teda opätovne zakúpený. Z predložených dokladov a ani zo znaleckého posudku nie je možné zistiť a samotná žalobkyňa to napriek výzve súdu sama nepredložila, ktorý materiál a ktoré práce boli objektívne vynaložené na odstránenie vád. Súd môže priznať len skutočnú škodu, teda náhradu za vadný materiál, ktorý nespĺňal nemecké normy a škodu pozostávajúcu z nákladov potrebných na odstránenie škodovej udalosti, teda na odstránenie vád žalovaným vykonaných prác. Podľa názoru odvolateľa súd nesprávne vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy - faktúry od spoločnosti ENDER END PANEITZ, ktoré si uplatňovala ako titul slúžiaci k náhrade škody od žalovaného v rozsahu, ktorý vyplýva z predložených faktúr. Zo znaleckého posudku znalca I.. M.. D. H. vyplýva, že dielo nebolo v niektorých častiach vykonávané v súlade s príslušnými normami štátu, kde sa zhotovovalo. Žalobkyňa si takéto vadné zhotovenie diela uplatnila u žalovaného náhradou škody, ktorá však nezodpovedala cene prác na odstránenie vád diela, ale zodpovedala cene všetkých prác vykonávaných spoločnosťou ENDER END PANEITZ ako zhotoviteľom, ktorý mal vady na diele odstrániť. V časti dokončenia diela však žalobkyni nemohla v žiadnom prípade vzniknúť škoda, nakoľko v tejto časti by dielo musel dokončiť aj žalovaný. Odvolateľ zdôraznil, že žalobkyňa v priebehu celého konania bližšie nešpecifikovala škodu a od žalovaného si uplatňuje náhradu škody za všetky práce spoločnosti ENDER END PANEITZ, a to aj za tie, za ktoré nemohol zodpovedať svojim vadným zhotovením diela. Z toho dôvodu na zodpovedanie otázky rozsahu vadného diela hodnoty nákladov na odstránenie následkov škodovej udalosti nemôže slúžiť ani priložený znalecký posudok, pretože tento nebol na predmetný účel vyhotovený a uvedené údaje neobsahuje. Mohol by prípadne slúžiť len ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by určil hodnotu vadných prác, znehodnoteného materiálu a nákladov potrebných na ich odstránenie. Odvolateľ zdôraznil, že príslušný súd sa nesprávne vysporiadal s výškou skutočnej škody a jej rozsahom. Poukázal na ust. § 379 druhá veta Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého predpokladom úhrady žalobkyňou vyčíslenej škody vo výške 10.075,77 eur je skutočnosť, že žalovaný v čase, keď uzatváral so žalobkyňou záväzkový vzťah, teda zmluvu o vykonaní diela, musel výšku takejto možnej škody predpokladať. Ďalej poukázal na ust. § 376 Obchodného zákonníka, pričom podľa jeho názoru je zrejmé, že ani túto skutočnosť príslušný súd pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil, a to súčinnosť druhej strany. Vôbec sa nezaoberal tým, že zahraničný objednávateľ so žalovaným prehodnocoval ďalší postup pri zhotovovaní diela aj napriek skutočnosti, že túto činnosť mala zabezpečovať samotná žalobkyňa. Z dôvodu prekážok na strane žalobkyne spočívajúcich v nezabezpečení pracovných povolení ako aj materiálu potrebného na dokončenie diela v súlade s požiadavkami objednávateľa žalovaný predmetné dielo nemohol riadne a načas dokončiť a začaté práce musel prerušiť. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že žalobkyňa vyzvala žalovaného k odstráneniu vád listom zo dňa 7. 2. 2006, doručeným žalovanému 11. 2. 2006, pričom však prvá faktúra spoločnosti ENDER END PANEITZ bola vystavená už dňa 3. 1. 2006, teda v čase, keď žalobkyňa nevedela o tom, že žalovaný nebude chcieť nastúpiť na dokončenie prác a odstránenie vád, ktoré vyššie citovaným listom reklamovala, čo tiež svedčí o tom, že ňou uplatnený rozsah náhrady škody je v rozpore so zákonnými ustanoveniami a práce fakturované touto spoločnosťou nie sú prácami len na odstránenie vád a dodávku bezvadného materiálu. Žalobkyňa vo svojich výpovediach uviedla, že keď žalovaný nenastúpil na odstránenie vád do 28. 2. 2006, od zmluvy odstúpila a dala opraviť a dokončiť dielo na náklady žalovaného tretej osobe. Žalobkyňa od zmluvy odstúpila listom zo dňa 27. 4. 2006, ktorým dňom jej bola aj vystavená doúčtovacia faktúra na sumu 5.554,73 eur. Z uvedeného vyplýva, že všetky práce dala vykonať tretej osobe v čase, keď medzi ňou a žalovaným bola platná zmluva o dielo, a v čase, keď u žalovaného nemohla uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže dielo nebolo odovzdané. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu uviedla, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ani písomne nepredložil stavebný denník, v ktorom by boli akékoľvek zmeny písomne medzi ňou ako objednávateľom a nim ako zhotoviteľom dohodnuté a ocenené, resp. odsúhlasené, takže do dnešného dňa napriek výzvam súdu takýto dôkaz žalovaný nepredložil. Žalobkyňa má za to, že zo strany žalovaného nebolo riadne preukázané, že vôbec k nejakým zmenám v jeho rozsahu dodávky prác došlo a takisto nebolo riadne preukázané, že práve tieto zmeny ak aj nastali, spôsobili omeškanie s ukončením diela. Ďalej uviedla, že vybavenie pracovných povolení pre žalovaného nebolo jej povinnosťou, v tomto smere mu pomohla ako tlmočníčka, pričom mu pomohla vybaviť pracovné povolenie pre neho a jeho spolupracovníkov. Jej povinnosťou bolo v zmysle objednávky zo dňa 4. 11. 2005 zabezpečiť ubytovanie pre troch ľudí na šesť nocí, ktoré aj vybavila. Žalovaný podľa jej názoru dielo vykonal nielen oneskorene ale i neodborne, pričom nedodržal normy DIN platné pre jeho činnosť v SRN. Poukázala na skutočnosť, že vznik svojej škody vidí v tom, že žalovaný dielo vykonal neodborne a nie v čas, pričom ho nie raz telefonicky a potom i listom zo dňa 7. 2. 2006 na dokončenie diela a na opravu závad do termínu 15. 2 2006 kúrenie a do 28. 2. 2006 ostatné vyzývala. Žalovaný sa v konaní odvolával iba na absenciu pracovných povolení, ale nezaoberal sa riešením reklamácií, ktoré boli uvedené aj v znaleckom posudku, ktoré bolo súčasťou jej listu zo dňa 7. 2. 2006. Zdôraznila, že zálohu firme ENDER UND PANEITZ 10. 2. 2006 uhradila, pričom táto spoločnosť nastúpila na dokončenie daných prác ako je zrejmé z faktúry č. 33055 až v dňoch 24. 3. 2006 - 22. 4. 2006, takže žalovaný mal stále možnosť na danú stavbu vycestovať a dielo dokončiť a závady odstrániť. K námietke žalovaného ohľadne výšky škody uviedla, že v rozpise ňou uplatnených nákladov na náhradu škody je presne definované, ktoré položky z faktúr si u žalovaného uplatňuje ako náhradu škody. Tento rozpis bol súdu zaslaný dňa 16. 12. 2008 a je založený v súdnom spise. Z toho dôvodu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že si uplatnila celé faktúry firmy ENDER UND PANEITZ a všetky jej vzniknuté náklady, ale len tie, ktoré sa skutočne týkali chybne zabudovaného materiálu žalovaným do domu (podlahové kúrenie a kanalizačné potrubia, zle zaizolované rozvody vody) a nedokončeného diela. Podľa názoru žalobkyne konkrétne materiály a ich potreba je jasne definovaná vo faktúrach od firmy ENDER UND PANEITZ. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a rozhodnutie v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 10.075,77 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že sporové strany uzavreli dňa 4. 11. 2005 zmluvu o dielo. Predmetom zmluvy o dielo bolo vykonanie vodoinštalatérskych a kúrenárskych prác v prevedení hrubé rozvody vody a realizácia podlahového kúrenia C. bez osadenia kotla a zásobníka vody na rodinnom dome A. v SRN. V danej veci si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému zaplatenie sumy 13.019,19 eur (392.216,--Sk) titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že žalovaný nevykonal dielo riadne a včas. Dielo dokončil oneskorene a nekvalitne, ktorá skutočnosť vyplynula zo znaleckého posudku znalca I.. M.. D. H., vypracovaného pod číslom C. zo dňa 19. 12. 2005, z ktorého súd zistil, že žalovaný pri výkone prác nedodržal DIN Normy, jednak pri materiáloch a jednak pri vykonávaní týchto prác. Ďalej porušil svoju povinnosť tým, že dielo neukončil v čase dojednanom v zmluve, t. j. 19. 11. 2005. Nakoľko žalobkyňa si zabezpečila odstránenie vád a dokončenie prác v zmysle uzavretej zmluvy o dielo spoločnosťou ENDER END PANEITZ so sídlom v Odenburgu, ktorá vady diela vytýkané v znaleckom posudku odstránila, práce v celom rozsahu dokončila. Uplatnila si z tohto titulu náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný sa v konaní bránil tou skutočnosťou, že žalobkyňa požadovala vykonanie naviac prác, ďalej mu nezabezpečila pracovné povolenie na dokončenie diela v požadovanom rozsahu a z toho dôvodu namietal uplatnený nárok z titulu náhrady škody vo výške jej rozsahu. Súd prvého stupňa obranu žalovaného neakceptoval z dôvodu, že túto v konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal a z toho dôvodu žalobe vyhovel v zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 10.075,77 eur s príslušenstvom. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa ust. § 560 ods.1 Obch. zák. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Podľa ust. § 564 Obch. zák. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Podľa ust. § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa ust. § 380 Obch. zák. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že medzi sporovými stranami došlo k platne uzavretej zmluvy o dielo pre výkon kúrenárskych a vodoinštalatérkych prác na rodinnom dome A. v Nemecku. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobkyňa písomne dňa 27.4.2006 od zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným odstúpila, z dôvodu že žalovaný dielo včas a riadne neukončil, pričom ku dňu ukončenia zmluvy o dielo zaplatila žalobkyňa žalovanému sumu 70.000,- Sk, ktorú odpočítala z celkovo uplatneného nároku na náhradu škody. Na námietky odvolateľa v súvislosti so vznikom nároku na náhradu škody (§ 373 Obch. zák.) odvolací súd nebral zreteľ, pretože žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa bola povinnou osobou ktorá mala zabezpečiť žalovanému pracovné povolenie na výkon prác v Nemecku. Podľa názoru odvolacieho súdu, ani zmena diela nie je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalovaného na uplatnenú náhradu škody, pretože dielo bolo urobené nekvalitne, pričom žalovaná na jeho dokončenie a opravu musela zabezpečiť firmu v Nemecku ENDER END PANEITZ, ktorá dielo dokončila a cenu prác žalobkyni vyfakturovala faktúrami založenými v súdnom spise, ktoré žalobkyňa uhradila. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému celú sumu vyfakturovanú spoločnosťou ENDER END PANEITZ, pretože žalobkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa preukázala podľa rozpisu zo dňa 16.12.2008 (založený v spise), že si uplatnila iba zaplatenie tých nákladov, ktoré sa týkali chybne zabudovaného materiálu žalovaným do domu (podlahové kúrenie, kanalizačné potrubie, rozvody vody a nedokončené práce na diele). Odvolací súd preto konštatuje, že nezohľadnil obranu odvolateľa spočívajúcu vo výške uplatnenej náhrady škody, pretože túto námietku žalovaný nevzniesol v prvostupňovom konaní, iba v odvolacom konaní a z toho dôvodu s poukazom na znenie ust. § 205a O.s.p. táto obrana nie je odvolacím dôvodom a preto ju odvolací súd neakceptoval. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti výroku ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. s vzhľadom k tomu, že úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné