Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107202767 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107202767.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom H. XX, T. proti povinnému S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 844,45 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 784/52, Detva, pod sp. zn. EX 98/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/119/2007-20 zo dňa 11. 05. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/119/2007-20 zo dňa 11. 05. 2011 v napadnutej časti výroku, ktorým exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/119/2007-20 zo dňa 11. 05. 2011 exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,76 Eur. Na odôvodnenie uviedol, že v predmetnej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Michalom Rašlom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 4168/06 zo dňa 02. 10. 2006 na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11. 04. 2006. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17. si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Okresný súd úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože oprávnený ju uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka a označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pri posudzovaní predmetného vzťahu okresný súd vychádzal z vnútroštátnych právnych noriem a z noriem európskeho práva. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00 a rozsudok Súdneho dvora EÚ Mostaza Claro C-168/05. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by spory výlučne rozhodoval. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, okresný súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu okresný súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť. Preto podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie uložil oprávnenému. Okresný súd uviedol, že súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie spolu vo výške 134,3350 Eur podľa priloženého vyúčtovania. Konštatoval, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa ust. § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a za tieto úkony si vyúčtoval odmenu aj podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdnemu exekútorovi preto nepriznal odmenu za úkon vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, ktorý je zahrnutý v úkone podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Celkový počet začatých hodín po sčítanie minút z pôvodných 195 minút okresný súd znížil na 175 minút, t.j. 3 hodiny. Po posúdení účelnosti trov exekúcie okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky predstavujúce materiálové náklady (kanc. a tel. náklady, fotenie) vo výške 8,27 Eur, pretože exekútor ich nepreukázal ich existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom poukázal na to, že je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, okresný súd bol toho názoru, že tieto sú zahrnuté v tzv. paušále, t.j. v náhrade za jednotlivé úkony. Z uvedených dôvodov súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom priznal náhradu trov exekúcie vo výške 69,76 Eur pozostávajúce z odmeny za 3 hodiny účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 Eur, z paušálnej odmeny za 7 úkonov po 3,32 Eur, z hotových výdavkov vo výške 14,97 Eur a 20 % DPH zo všetkého vo výške 11,36 Eur. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že je nepochybné, že z textu rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, preto sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Existenciu rozhodcovskej doložky a jej súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky už skúmal sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto podľa jeho názoru vzdialenosť rozhodcovského súdu od miesta bydliska nemá žiadny vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Podľa jeho názoru je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Uviedol, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky súd právne prípustné v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj z európskeho práva. Na záver poukázal na to, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Keďže podľa jeho názoru predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, nestotožnil sa ani s priznanými trovami súdneho exekútora. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla, že mu nemieni vyhovieť, preto podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 12. 02. 2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 21. 02. 2007 vydal poverenie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 4168/06 dňa 02. 10. 2006. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovskom rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 844,45 Eur (25.440,-- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 836,49 Eur (25.200,-- Sk) od 16. 06. 2006 do zaplatenia a trov konania v sume 219,54 Eur (6.614,-- Sk). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11. 04. 2006. Okresný súd uznesením č.k. 2Er/119/2007-40 zo dňa 02. 09. 2011 postupom podľa ust. § 374 ods. 4 vety prvej a tretej O.s.p. návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (11. 04. 2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17. si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa vložka č. N./B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Pokiaľ oprávnený v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas s priznanými trovami súdneho exekútora, odvolací súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pričom okresný súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v súlade s citovaným ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný súd ho dôvodne zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa citovaného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu napadnutej časti výroku, ktorým exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.