Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107204937 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107204937.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. I. č. XXXX/X , XXX XX O. O., vedenej pod sp.zn. EX 228/07 súdnym exekútorom JUDr. Ján Debnár, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Štúrova č 784/52, 962 12 Detva, pre vymoženie 661,22 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Er/261/2007-46, zo dňa 30. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom pod sp.zn. EX 228/07, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. XXXX XXXXXX dňa 26.03.2007, vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 95,76 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Zastavenie exekúcie okresný (exekučný) súd odôvodnil ust. § 58 (súd konal ex offo) a § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) - je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, spočívajúci v tom, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), exekučný titul na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, od počiatku nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. do 31.12.2007). Okresný súd zastáva názor, že v exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Preskúmaním predložených listinných dôkazov, najmä Zmluvy o úvere zo dňa 21.04.2006, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, vzhľadom na kritériá na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, aplikáciou zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - ust. § 52 a nasl. týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj ust. čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a prílohy č. 1 tejto smernice ods. 1 písm. q), vyhodnotil okresný súd ako neprijateľnú a neplatnú podmienku rozhodcovskú doložku, ktorá mala v predmetnom rozhodcovskom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Exekučný súd konštatoval, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom. Keďže poverenie na vykonanie exekúcie už bolo súdom vydané, je tu dôvod na zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie oprávneného súd rozhodol s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. a trovy mu nepriznal s odôvodnením, že v konaní nemal úspech. S prihliadnutím na procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ich výšku ustálil podľa ust. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov na sumu 95,76 eur, ktoré posúdil ako účelne vynaložené v danej exekúcii. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol s odôvodnením, že exekúcia bola zastavená. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Oprávnený nesúhlasí s právnym posúdením Zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, týmto je daný rámec jej podstatných náležitostí. Táto zmluva nemá ani charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ak by odvolací súd napriek tomu usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený tvrdí, že predmetná rozhodcovská doložka sa neprieči zákonu ani dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle doložky. Oprávnený nesúhlasí s výrokom súdu, ktorým mu bolo uložené nahradiť trovy exekúcie. Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil. Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že na úverový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ako v danom prípade - v záhlaví zmluvy sa uvádza, že sa uzatvára podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka) nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka medzi, ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Tomuto zisteniu bolo potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, jeho ďalší procesný postup, v ktorom sa prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul. Výsledkom bolo zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať. Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na neplatnom právnom úkone, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom, nie je spôsobilým exekučným titulom. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., majú povahu univerzálnych obchodných podmienok, sú predtlačené a veriteľom (oprávneným) opakovane používané pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, dohodnúť sa individuálne na obchodných podmienkach s dodávateľom. Teda aj rozhodcovskú doložku - bod 17., ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si povinná (spotrebiteľ) osobne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, ktoré naviac sú napísané veľmi drobným písmom čo iba potvrdzuje pochybnosť súdu o tom, že si tieto podmienky povinná vôbec všimla, a v konečnom dôsledku zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinnej (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Okrem toho možno uviesť, že zo spisu nevyplýva, či práve tieto (súdu predložené) Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli platné k 21.04.2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Otázne tak zostáva, či v prejednávanej veci vôbec došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodcovská zmluva resp. doložka musí mať v zmysle zákona písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 prvá veta ZoRK), či rozhodcovský súd mohol (bol kompetentný) spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon. Každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie exekúcie (§ 57 až § 59 Exekučného poriadku). V zmysle § 58 ods. 2 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Je nepochybné, že súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ako dôvod zastavenia exekúcie. Tento dôvod zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Ak okresný súd danú exekúciu zastavil s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nemá to vplyv na vecnú správnosť výsledku rozhodnutia. (Pre aplikáciu ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktoré na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť predpokladá tzv. „iný dôvod“, je smerodajné, že pôjde o taký rozmanitý dôvod či dôvody, ktoré nepatria ani do jedného z ostatných dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) a h), i), j) Exekučného poriadku.) Odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci, bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 a neplatnou podľa ust. § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, ktoré stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, IČO 35 922 761, sp.zn. SR 5665/06 zo dňa 21.11.2006, predložený exekučnému súdu, nemôže byť a nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je vykonateľný. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Odvolací súd zastáva názor, že v exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie, podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203). Preto považuje za nadbytočný výrok prvostupňového súdu, ktorým tento súd rozhodol o trovách oprávneného s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade bola exekúcia od počiatku vykonávaná na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý predložil súdu oprávnený. Neprichádzalo do úvahy iné riešenie než exekúciu zastaviť. Z tohoto aspektu bolo potom potrebné posudzovať aj otázku, kto má platiť trovy exekúcie. Ak okresný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku jeho rozhodnutie o tom kto má platiť trovy exekúcie je správne. Ust. § 203 Exekučného poriadku, či už ods. 1 (ak oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie), alebo 2 (povinný je nemajetný), dopadá na prípady, kedy trovy exekúcie nie je možné vymôcť od povinného a preto výnimočne oprávnený musí splniť povinnosť trovy platiť inak vyžadovanú od povinného. Preskúmaním výšky trov exekúcie odvolací súd dospel k záveru, že výšku nevyhnutných trov, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi okresný súd priznal v nadväznosti na vyúčtovanie predložené súdnym exekútorom a podľa vyhlášky platnej v rozhodnom čase t.j. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej od 1. mája 2008, pri aplikácii prechodného ust. § 27a vyhlášky účinného od 1.mája 2008. Podľa cit. prechodného ustanovenia v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Zároveň sa prvostupňový súd riadil príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 196). Rešpektoval existujúcu judikatúru súdu vyššieho stupňa a existujúcu právnu prax. Tam, kde exekútor pri vyúčtovaní niektorých položiek, konkrétne uvedených v odôvodnení uznesenia prvostupňového súdu pochybil, súd to zohľadnil v rozhodnutí tak, že exekútorovi po vykonaných úpravách priznal trovy v nižšej sume než uplatnil. Rozhodnutie okresného súdu je správne aj z hľadiska prisúdenej výšky trov exekúcie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.