Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/184/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107207887 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107207887.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom 813 33 Bratislava, Šancová 1/A, IČO : 00 681 709, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Magdalénou Kollárovou, so sídlom Advokátska kancelária 831 04 Bratislava, Legionárska 1/ C, proti povinnej : X. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. M., R. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom Mgr. Robertom Antalom, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 1, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 596,10 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom Exekútorský úrad 811 01 Bratislava, Zámocká 30 pod spisovou značkou Ex 164/2007, o odvolaní povinného zo dňa 14.02.2012 proti dopĺňaciemu uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 4Er 531/2007-155 zo dňa 25.01.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd dopĺňacie uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým dopĺňacím uznesením doplnil svoje uznesenie č.k. 4Er/531/2007-98 zo dňa 28.03.2011 o výrok, ktorým konanie o náhrade trov povinného zastavil. Rozhodol tak po tom, čo uznesením č.k. 4Er/531/2007-98 zo dňa 28.03.2011 exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 5 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) a rozhodol o náhrade trov exekúcie, keď oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 105,89 eur, s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O výške trov súdneho exekútora rozhodol súd v zmysle príslušných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.04.2008. Proti uzneseniu, ktorým súd doplnil predošlé uznesenie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie tak, že konanie o náhrade trov povinného zastavil, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Poukázal na zjavný rozpor odôvodnenia uznesenia, keď na strane 2 uznesenia súd poukázal na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak Exekučný poriadok ako lex specialis neupravuje určitú vec, použijú sa ustanovenia lex generalis, čo v tomto prípade predstavuje O.s.p. V ďalšom texte však použitie O.s.p. vylučuje z dôvodu, že Exekučný poriadok trovy upravuje osobitne. Pritom však súd konštatuje, že Exekučný poriadok nerieši vzťah medzi oprávneným a povinným, avšak neuviedol žiadny dôvod, ktorý by použitie O.s.p. vylučoval. Poukázal na súdne rozhodnutia v totožnej veci (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoE 98/2011 zo dňa 30.05.2011), ako aj na závery obsiahnuté v nálezoch Ústavného súdu SR II. ÚS 31/2004, I. ÚS 48/2005, II. ÚS 272/2008, z ktorých vyplýva jednoznačný nárok všetkých účastníkov exekučného konania v prípade úspechu na náhradu trov exekúcie. Povinný zdôraznil, že sa riadne, v súlade so zákonom, bránil voči prebiehajúcej exekúcii a to prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, s čím sú spojené trovy právneho zastúpenia. V tomto procese bol plne úspešný, keďže exekučný súd jeho námietkam voči exekúcii vyhovel a aj odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Má preto, ako úspešný účastník exekučného konania, právo na náhradu trov exekučného konania tak, ako si ich vyčíslil a uplatnil. Navrhuje preto, aby sudca okresného súdu jeho odvolaniu vyhovel v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 O.s.p. a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť mu trovy exekučného konania v sume 1 866,57 eur tak, ako ich špecifikoval vo vyúčtovaní trov exekúcie. K odvolaniu povinný pripojil súdne rozhodnutia, na obsah ktorých v odvolaní poukázal a taktiež si opätovne vyčíslil trovy exekúcie. Dodatočne povinný predložil súdu ďalšie listinné dôkazy podporujúce jeho nárok na náhradu trov exekúcie - odborný článok publikovaný v časopise Justičná revue č. 2/2012 a taktiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE 87/2012-48 zo dňa 29.02.2012, v skutkovo obdobnej veci. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že napadnuté uznesenie exekučného súdu považuje za vecne správne. Vychádza pritom zo skutočnosti, že oprávnený jednoznačne nezavinil zastavenie exekúcie, keďže táto bola zastavená z dôvodu, že povinnému sa podarilo preukázať nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Aj keď povinnému mohli vzniknúť trovy, za ich vznik nie je zodpovedný oprávnený. Taktiež v exekúcii nemožno hovoriť o úspechu v takom ponímaní, ako v súdnom konaní. Oprávnený poukázal na rozhodnutie NS SR sp. z. 5MCdo 12/2004, podľa ktorého právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému. Oprávnený zdôraznil, že postupoval v tomto exekučnom konaní v dobrej viere že má k dispozícii exekučný titul, podal návrh na vykonanie exekúcie s tým cieľom, aby sa domohol splnenia svojej pohľadávky, keďže dobrovoľne jeho pohľadávka nebola uhradená. V závere oprávnený zdôraznil, že vzhľadom na nesprávne vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti Okresným súdom Bratislava V. chýba tu kauzálna súvislosť konania oprávneného a vzniknutých trov povinného. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Súd zastavil predmetnú exekúciu uznesením č.k. 4Er 531/2007-98 zo dňa 28.03.2011, ako zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 50 ods. 5 vety prvej Exekučného poriadku, po tom, čo sa stalo uznesenie č.k. 4Er/531/2007-70 zo dňa 08.03.2010, ktorým súd vyhovel námietkam povinného, právoplatné. O trovách súdneho exekútora súd rozhodol uznesením č.k. 4Er 531/2007-98 zo dňa 28.03.2011 a keďže vzhľadom na dôvod jej zastavenia oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, uložil súd oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Povinný však procesným podaním, datovaným dňa 09.08.2010 (č.l. 91 spisu) si včas uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za námietky proti exekúcii vo výške 95,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 408,46 eur. Nakoľko v uznesení č.k. 4Er 531/2007-98 zo dňa 28.03.2011, ktorým súd exekúciu zastavil a rozhodol o trovách súdneho exekútora, nebolo rozhodnuté o týchto uplatnených trovách povinného, podal oprávnený proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie odvolanie zo dňa 15.06.2011, ktorého obsah exekučný súd vyhodnotil ako návrh na doplnenie rozhodnutie exekučného súdu o výrok, ktorým by bolo rozhodnuté aj o trovách exekúcie, ktoré vznikli povinnému. Povinný v odvolaní uviedol, že povinnosťou nahradiť mu trovy exekúcie by mal byť zaťažený oprávnený. Povinný si súčasne opätovne trovy, ktoré mu vznikli v exekučnom konaní, vyčíslil. O návrhu na doplnenie predchádzajúceho uznesenia exekučný súd rozhodol odvolaním napadnutým dopĺňacím uznesením č.k. 4Er/531/2007-155 zo dňa 25.01.2012. Exekučný súd nevyhovel návrh povinného na doplnenie uznesenia o náhradu trov exekúcie, ktoré vznikli v konaní povinnému s odôvodnením, že len oprávnenému a súdnemu exekútorovi vzniká v exekučnom konaní nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný súd sa domnieval (vychádzal z ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku), že zákon nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému a teda ani s možnosťou uloženia povinnosti na ich náhradu ktorémukoľvek z účastníkov exekučného konania. Možnosť rozhodovania o náhrade trov exekúcie vzniknutých povinnému nemožno pritom odvodiť ani z úpravy obsiahnutej v ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a neprichádza do úvahy ani použitie ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania. Exekučný súd v odôvodnení uviedol, že proces rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku sa vyznačuje zásadnými odchýlkami od procesu rozhodovania o trovách konania podľa O.s.p. a použitie ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania v exekučnom konaní zásadne neprichádza do úvahy. Exekučný súd vychádzal z názoru vysloveného v rozsudku NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2004 zo dňa 30.06.2005. Exekučný súd tak zastáva názor, že pre rozhodovanie o trovách vzniknutých povinnému v exekučnom konaní nie je zákonný priestor a prípadná aplikácia Občianskeho súdneho poriadku je na túto časť Exekučného poriadku vylúčená. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania sa s vysloveným názorom exekučného súdu nestotožňuje. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie (siedma časť tohto zákona). Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. I keď je zrejmé, že Exekučný poriadok v zásade predpokladá (vychádzajúc pritom z osobitostí a špecifík samotného exekučného konania, ako konania následného za účelom núteného vymoženia práva ktoré nebolo splnené dobrovoľne), že vzniknú v konaní dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, no i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnutné vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. V ustanovení § 200 ods. 2 Exekučného poriadku je vo všeobecnosti zakotvená zásada, že v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že nárok na náhradu trov exekúcie podľa zákona vzniká oprávnenému a súdnemu exekútorovi, a za naplnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, aj povinnému. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (odsek 1). Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý procesne zavinil oprávnený. Otázke procesného zavinenia na zastavení exekúcie v danej veci už v tomto štádiu konania nie je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Zavinenie oprávneného bolo vyslovené už v uznesení č.k. 4Er 531/2007-98 zo dňa 28.03.2011, a to vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie vedenej voči povinnému neoprávnene na podklade rozhodnutia, ktoré nebolo spôsobilým exekučným titulom, keďže sa doposiaľ nestalo vykonateľným. Povinný tak bol nútený v exekučnom konaní brániť sa voči nezákonnej exekúcii a to účinne podanými námietkami, ktoré exekučný súd vyhodnotil ako opodstatnené uznesením č.k. 4Er/531/2007-70 zo dňa 08.03.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej bystrici č.k. 15CoE 153/2010-86 zo dňa 13.07.2010. Zákonným následkom úspešne uplatnených námietok voči exekúcii je následné zastavenie nezákonne vedenej exekúcie voči povinnému (§ 50 ods. 5 veta prvá Exekučného poriadku). Keďže žiadne z ustanovení Exekučného poriadku možnosť priznať náhradu trovy exekúcie aj povinnému priamo nevylučuje, je potom možné prijať záver, že pokiaľ bola vedená oprávneným voči povinnému exekúcia neoprávnene, je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby bola aj povinnému priznaná náhrada trov potrebných a účelne vynaložených na účinnú obranu voči nezákonnej exekúcii. Za takto účelne vynaložené trovy exekúcie je možné považovať trovy právneho zastúpenia povinného a taktiež zaplatený súdny poplatok za námietky voči exekúcii, nevyhnutné k tomu, aby sa povinný úspešne svojho práva na obranu voči exekúcii domohol. Odvolací súd sa rovnako domnieva, že právny názor vyslovený exekučným súdom, že aplikácia ustanovení O.s.p. o trovách konania v exekučnom konaní zásadne neprichádza do úvahy, nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Je nutné vychádzať z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I keď je možné súhlasiť s názorom exekučného súdu, že proces rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku sa vyznačuje určitými odchýlkami a osobitosťami (napokon - to je aj účelom prijatia osobitnej právnej normy upravujúcej špecifické právne vzťahy vzťahujúce sa na oblasť úpravy tejto osobitnej normy), no dané špecifiká a osobitosti nevylučujú použitie aj príslušných noriem lex generalis - všeobecnej právnej úpravy, za predpokladu, ak táto všeobecná právna úprava na použitie svojich ustanovení priamo odkazuje v prípadoch, ak osobitná norma neustanovuje inak. Pokiaľ teda Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému (no ani túto možnosť priamo nevylučuje), pričom okolnosti daného exekučného konania nasvedčujú opodstatnenosti priznať náhradu trov exekúcie aj povinnému, je potrebné vychádzať aj z ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania. V neposlednom rade je potrebné podporne vychádzať aj z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zákon neustanovuje, že možno uložiť túto povinnosť výlučne len vo vzťahu k nevyhnutným trovách súdneho exekútora. Keďže účelné trovy exekúcie v danej veci vznikli nielen súdnemu exekútorovi (o ktorých trovách už exekučný súd rozhodol), ale aj povinnému, bolo rozhodnutie exekučného súdu, ktorým nevyhovel jeho návrhu na rozhodnutie aj o jeho nevyhnutných trovách nesprávne a odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. Bude vecou okresného súdu, aby preskúmal uplatnené a vyčíslené trovy exekúcie povinného z hľadiska oprávnenosti vyčíslenej sumy. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.