Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/329/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107214668 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107214668.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Slovzdroj plus, a. s. , so sídlom Bratislava, Moskovská 13, IČO: 35 796 324, zastúpeného JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej č. 14, proti povinnému L. X., narodenému XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. V., Z. B. M. X, adresa pre doručovanie: N. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 867/2007 súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Bratislava, Moskovská 18, pre vymoženie 3 751, 70 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1418/2007 - 84 zo dňa 15. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorý súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, p o t v r d z u j e . Odvolanie povinného proti výroku uznesenia, ktorým okresný súd námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie zamietol, o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že námietky povinného proti exekúcii podľa ust. § 50 ods. 1, 2 Exekučného poriadku zamieta a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f), g) Exekučného poriadku zamieta. O návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že tento zamietol. Uznesenie okresného súdu bolo vydané zákonným sudcom. V odôvodnení súd poukázal na to, že v predmetnej exekučnej veci naposledy rozhodla vyššia súdna úradníčka uznesením tamojšieho súdu č. k. 1Er/1418/200 - 68 zo dňa 04. 05. 2011, ktorým povinnému priznala oslobodenie od súdnych poplatkov za konanie o námietkach proti exekúcii, námietky povinného proti exekúcii, jeho návrh na zastavenie a odklad exekúcie zamietla. Proti tomuto uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Žiadal námietkam vyhovieť, exekúciu zastaviť, alternatívne povoliť odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. f), g) Exekučného poriadku. Svoje návrhy opätovne odôvodnil svojím započítacím prejavom, ktorý bol vykonaný až po vzniku exekučného titulu. Mal za to, že jeho započítací prejav je spôsobilý vyvolať účinky zániku pohľadávky a preto je zastavenie exekúcie na mieste. Konajúci súd v odôvodnení poukázal na ust. § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že zánik pohľadávky započítaním nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné, t. j. vzájomnosť pohľadávok, plnenie musí byť rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a niektorý z účastníkov záväzkového vzťahu musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Možno ho však urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. V prejednávanej veci je takýmto prejavom započítanie vzájomných pohľadávok povinného (dlžníka) vrátane vopred špecifikovaných príloh zo dňa 11. 02. 2011, adresovaných oprávnenému (veriteľovi). Podľa názoru súdu prvého stupňa povinný listinnými dôkazmi, ktorými zdôvodňuje výšku započítania jeho pohľadávky titulom porušenia povinnosti oprávneného (vyplývajúcej zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov), voči pohľadávke oprávneného (vyplývajúcej z exekučného titulu), týmito nepreukázal ich vzájomnosť. Z pripojených faktúr zo strany povinného, ktoré boli adresované oprávnenému, nie je zrejmé, či tieto boli aj prevzaté menovaným, a následne, či k vzniku nároku účtovaného vo faktúrach skutočne došlo. Ďalšie faktúry sú vystavené na fyzickú osobu povinného, a nie na podnikateľský subjekt. Dokladmi ako účty, cestovné náklady a iné povinný nepreukázal súvislosť, že ide o náklady spojené s porušením povinnosti oprávneného, vychádzajúc aj z odôvodnenia exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávnenému aj v exekučnom konaní. V konkrétnom prípade však neboli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre takýto započítací prejav, a preto nedošlo k zániku pohľadávky povinného. Povinný opieral návrh na zastavenie exekúcie o ten istý dôvod, na základe ktorého podal námietky proti exekúcii. Preto súd odkázal na zdôvodnenie v predmetnom uznesení vo vzťahu k námietkam povinného. Keďže povinný neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania skutočnosti, že došlo k zániku jeho pohľadávky voči oprávnenému a ani súd nezistil žiadny iný dôvod, pre ktorý by exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená, jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 OSP) odvolanie povinný. Namietal, že postupom súdu mu bola opäť odňatá možnosť konať, nakoľko súd nenariadil pojednávania a rozhodol tzv. „od stola“ bez toho, aby riadne preskúmal povinným uvádzané skutočnosti. Hoci sa jedná o vec týkajúcu sa výkonu rozhodnutia, nie je vylúčené nariadiť preskúmavacie pojednávanie. S ohľadom na obsah podania by takýto postup považoval za jediný správny. Súd v rozhodnutí uviedol, že právny zástupca oprávneného sa vyjadril k jeho odvolaniu, toto však povinnému nebolo doručené a nemohol tak reagovať na tvrdenia oprávneného. Oprávnený ďalej namietal, že súd bez bližšieho zdôvodnenia posúdil započítací prejav ako nedôvodný, pričom len stroho odôvodnil, že nebola preukázaná príčinná súvislosť. Túto skutočnosť však ani neskúmal, ani povinného nepožiadal o bližšie zdôvodnenie. Na preukázanie existencie alebo neexistencie započítavanej pohľadávky nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie. Má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu je v rozpore s platnou judikatúrou, konkrétne s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 35/2003, v ktorom bolo konštatované, že námietku započítania možno uplatniť vzájomnou pohľadávkou povinného voči oprávneného aj v exekučnom konaní. S poukazom na uvedené dôvody povinný žiadal, aby odvolací súd „vyhovel odvolaniu“ v celom rozsahu a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) , g) Exekučného poriadku a povolil odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko je možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Uznesenie okresného súdu považoval za správne. Poukázal na to, že exekučné konanie je konaním, v ktorom sa vykonáva povinnosť uložená povinnému v pôvodnom súdnom konaní. Povinný mal možnosť uplatniť namietané skutočnosti v pôvodnom súdnom konaní. Podľa ust. § 44 Exekučného poriadku súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a nezistil rozpor so zákonom, nič nebráni v ďalšom riadnom priebehu exekúcie. Dôkazy navrhované povinným pokladal za irelevantné a zbytočne predlžujúce súdne konanie. Odvolanie povinného považoval za účelové s úmyslom oddialiť oprávnený výkon exekúcie. Uznesenie okresného súdu preto navrhol potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 OSP), viazaný jeho rozsahom a dôvodmi bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 OSP) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustné, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamžikom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. V predloženej veci sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania, svojím jednostranným úkonom započítal svoju pohľadávky ( pohľadávky) proti pohľadávke oprávneného vyplývajúcej z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/11/2005 - 104 zo dňa 02. 03. 2007. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, poukazuje na správnosť dôvodov v ňom uvedených. Pre úplnosť zdôrazňuje, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Podmienkou započítania je, že ide o záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávky). Je nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je zároveň povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Účastníci takého vzťahu tak majú zároveň proti druhej strane pohľadávku, ako aj záväzok plniť. Práve uvedená podmienka v prejednávanej veci nie je splnená. Vo vedenej exekúcii sa vymáha existujúca a súdom priznaná pohľadávka oprávneného v sume 3 751, 70 EUR s príslušenstvom (pohľadávka judikovaná), pričom povinný žiada započítanie svojej pohľadávky proti oprávnenému. Táto pohľadávka však spočíva v jednostranne uplatnených kumulatívnych nárokoch povinného, predstavujúcich faktúry za hovorné vystavené mobilným operátorom na meno povinného, účtovné doklady za nákup kancelárskeho materiálu, za nákup pohonných hmôt, cestovné lístky a podobne. Týmito listinným dôkazmi povinný preukázal, že on alebo ktorákoľvek tretia osoba zaplatila za prijatý tovar alebo služby, avšak nepreukázal, že sa jedná o pohľadávky voči oprávnenému a nepreukázal ani právny dôvod, na základe ktorého od oprávneného ich úhradu požaduje. Takéto pohľadávky v exekučnom konaní na započítanie spôsobilé nie sú. Pokiaľ sa týka faktúry č. 02/2008 zo dňa 24. 08. 2002, ktorú povinný vystavil oprávnenému za „úšlý zisk za Zmluvný odber bagiet“, ide o jednostranný prejav povinného voči oprávnenému, ktorý však nespĺňa podmienky pre započítanie. Z uvedeného nie je zrejmá povinnosť oprávneného takúto vystavenú faktúru uhradiť, nie je preukázaný akýkoľvek právny dôvod takejto pohľadávky. Takáto pohľadávka nebola uznaná, je sporná čo do dôvodu i výšky, nie je pohľadávkou priznanou a nie sú tak splnené podmienky na započítanie. Keďže povinný nepreukázal existenciu navzájom sa kryjúcich pohľadávok voči oprávnenému, podmienky na započítanie dané nie sú, pričom na strane druhej, v exekúcii je daný riadny exekučný titul a nie je dôvod na zastavanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, potvrdil. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky povinného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd vo veci nenariadil pojednávanie, k tejto odvolací súd dodáva, že povinný má v exekučnom konaní celý rad procesných inštitútov obrany (námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie). Ich dôvodnosť však povinný preukazuje listinnými dôkazmi, na základe ktorých konajúci exekučný súd rozhodne spravidla bez pojednávania. Je nutné mať na zreteli, že cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia vydaného v základnom (sporovom) konaní, t. j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím. Podľa ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. V predloženej veci súd rozhodoval o návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h), teda pojednávanie by súd mohol (nie je povinný) nariadiť, ak by to bolo nevyhnutné pre objasnenie veci. V danom prípade je z podaní povinného a ním predložených listinných dôkazov zrejmé, že ide o zjavne bezúspešnú procesnú obranu (započítanie pohľadávok nespôsobilých na započítanie) a objasnenie veci preto nie je potrebné. Exekučný súd konal v zmysle procesnoprávnych predpisov a neporušil žiadne z ich ustanovení. Odvolací súd preto odvolaciu námietku povinného o odňatí práva konať pred súdom vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. V prejedávanej veci súd prvého stupňa osobitným výrokom rozhodol, že námietky povinného proti exekúcii zamieta. Výkladom opaku ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie povinného proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Povinný v prejednávanej veci napadol i výrok uznesenia, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý. V zmysle ust. § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, proti uzneseniu, ktorým bol odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie prípustné nie je, preto odvolací súd odvolanie povinného aj v tejto časti (ako je uvedené vyššie výkladom opaku) odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) OSP. Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol v prejednávanej veci súdom prvého stupňa zamietnutý, pričom odvolací súd uvedené uznesenie potvrdil ako vecne správne, v prebiehajúcej exekúcii bude exekučný súd ( a súdny exekútor) ďalej pokračovať. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.