Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/555/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107219620 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107219620.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnenej: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX W. W., zast. JUDr. Františkom Vavračom, advokátom, so sídlom AK Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti povinným: 1/ W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. XXXX/XX, XXX XX W. W. a 2/ G.. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX W. W., zast. JUDr. Tomášom Rosinom, advokátom, so sídlom AK Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 60 288,12 Eur a trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 131/07 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad so sídlom 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1773/2007-156 zo dňa 04. augusta 2011 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1773/2007-156 zo dňa 04. augusta 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 3Er/1773/2007-156 zo dňa 04. augusta 2011 zastavil konanie o návrhu na náhradu trov exekúcie povinnému 2/. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný 2/ vzniesol proti exekúcii v zákonnej lehote námietky proti exekúcii. Následne exekučný súd uznesením č.k. 3Er/1773/2007-124 zo dňa 28. júna 2010, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/47/2010-143 zo dňa 19. januára 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 03. marca 2011, vyhovel námietkam povinného 2/ vzneseným proti exekúcii. Podaním zo dňa 02. marca 2010 si právny zástupca povinného 2/ vyčíslil trovy právneho zastúpenia povinného 2/ v exekúcii vo výške 1 359,- Eur. Exekučný súd ďalej uviedol, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. V základnom konaní rozhoduje súd o trovách konania na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí alebo po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní o výkon rozhodnutia podľa O.s.p. a tiež v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa povinnému ukladá všeobecná povinnosť nahradiť trovy exekúcie vyjadrená v poverení súdneho exekútora na vykonanie exekúcie tak, že sa súdny exekútor poveruje vymôcť pohľadávku oprávneného spolu s príslušenstvom, trovami predchádzajúceho konania a trovami exekúcie. Podľa exekučného súdu Exekučný poriadok upravuje len trovy súdneho exekútora a oprávneného a vôbec nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému. Právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému. Takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Mcdo/12/2004 zo dňa 30. júna 2006. Exekučný súd tiež uviedol, že Exekučný poriadok pre účely rozhodovania o trovách exekúcie vôbec nerieši vzťah medzi oprávneným a povinným, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoE/130/2009 zo dňa 21. októbra 2009. Exekučný súd dospel k záveru, že pre rozhodovanie o trovách vzniknutých povinnému v exekučnom konaní nie je podľa ustanovení
Exekučného poriadku zákonný priestor a prípadná aplikácia Občianskeho súdneho poriadku by bola v tomto prípade nesprávna, preto konanie o návrhu na náhradu trov exekúcie povinnému 2/ zastavil.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal povinný 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že exekučný súd úplne nesprávne aplikoval na daný stav príslušné ustanovenia Exekučného poriadku, nakoľko tieto ustanovenia sa vzťahujú na situáciu, kedy vykonávanie exekúcie je dôvodné. Avšak podľa povinného 2/ exekučné konanie, ktoré bolo voči nemu vedené, je v čase napádaného rozhodovania v úplne inom štádiu, t.j. bolo právoplatne vyhovené jeho námietkam s tým, že exekučný titul neexistuje a exekúcia sa tak nesmie vykonávať. Ďalej uviedol, že povinný 2/ si ani neuplatňoval trovy exekúcie za právne zastupovanie podľa § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pretože by taký postup bol z jeho strany nezákonný. Nárok povinného v rade 2/ sa opiera o ust. § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., ktorých existenciu exekučný súd pri svojej právnej argumentácii opomenul. Povinný 2/ pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE 47/2010 zo dňa 19. januára 2011, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhovení námietkam. Povinný 2/ navyše uviedol, že exekučný súd mal rozhodnúť o zastavení exekúcie a v rámci tohto rozhodnutia mal rozhodnúť aj o trovách povinného v rade 2/. Právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že došlo k vymoženiu konkrétnej sumy, bolo totiž rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zrušené, a preto sa muselo opätovne rozhodovať o námietkach povinného v rade 2/, a teda muselo dôjsť k opätovnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie, ale už z dôvodu, že exekúcia je neprípustná. Povinný v rade 2/ preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinný v rade 2/ si zároveň vyčíslil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 290,70 Eur.
Oprávnená k podanému odvolaniu povinného v rade 2/ uviedla, že Exekučný poriadok má presne vymedzený rozsah úpravy v siedmej časti, trovy exekúcie § 200 - 203. Podľa oprávnenej z tejto úpravy nevyplýva úprava náhrady trov povinnému, navyše exekučný súd môže rozhodovať len vo veciach, o ktorých to výslovne stanoví Exekučný poriadok. Oprávnená ďalej uviedla, že treba rozlišovať medzi použitím procesných predpisov uvedených v O.s.p. o konaní na súde prvého stupňa a tým, že exekučný súd nemôže vydávať rozhodnutia o otázkach, ktoré Exekučný poriadok neupravuje. Preto požiadavka odvolateľa je nedôvodná a znamenalo by to, že na základe všeobecného právneho predpisu bolo v exekučnom konaní rozhodované aj o takých otázkach, ktoré s povahou a účelom Exekučného poriadku zrejme nesúvisia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Súdna exekútorka k podanému odvolaniu povinného v rade 2/ uviedla, že vzhľadom na to, že predmetné exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie vrátane DPH a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené exekučnému súdu, nie je zrejmé, k akej skutočnosti je potrebné podať písomné vyjadrenie, a preto má za to, že je to nadbytočné.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie povinného v rade 2/ je dôvodné.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Alene Bohovičovej dňa 28. septembra 2007. Exekučný súd vydal súdnej exekútorke dňa 09. novembra 2007 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 034107. Dňa 05. decembra 2007 podal povinný v rade 2/ na exekútorskom úrade námietky proti exekúcii. Uznesením exekučného súdu č.k. 3Er 1773/2007 - 60 zo dňa 04. februára 2008 boli námietky povinného v rade 2/ zamietnuté. Súdna exekútorka dňa 31. marca 2008 vrátila exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie vrátane DPH. Dňa 20. marca 2008 podal oprávnený v rade 2/ na Generálnej prokuratúre SR podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu exekučného súdu č.k. 3Er 1773/2007 - 60 zo dňa 04. februára 2008 a Generálna prokuratúra SR podala dňa 11. decembra 2008 na Najvyššom súde SR mimoriadne dovolanie proti uvedenému uzneseniu. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5 M Cdo 21/2008 zo dňa 10. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. marca 2010, uvedené uznesenie exekučného súdu zrušila a vec vrátila exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 02. marca 2010 bolo na exekučnom súde osobne podané podanie právneho zástupcu povinného v rade 2/, JUDr.
Tomáša Rosinu, v ktorom si vyčíslil trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1 359,- Eur. Exekučný súd uznesením č.k. 3Er/1773/2007 - 124 zo dňa 28. júna 2010 vyhovel námietkam povinného 2/ vzneseným proti exekúcii. Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/47/2010 - 143 zo dňa 19. januára 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 03. marca 2011. Dňa 06. apríla 2011 bolo exekučnému súdu doručené podanie právneho zástupcu povinného v rade 2/, v ktorom žiada, aby súd rozhodol o trovách povinného v rade 2/ na základe jeho návrhu zo dňa 02. marca 2010.Následne exekučný súd uznesením č.k. 3Er/1773/2007-156 zo dňa 04. augusta 2011 zastavil konanie o návrhu na náhradu trov exekúcie povinnému 2/.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Exekučný súd v napadnutom uznesení uviedol, že Exekučný poriadok upravuje len trovy súdneho exekútora a oprávneného a vôbec nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému. Právo na náhradu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku nemôže vzniknúť povinnému. Takéto právo nemožno vyvodiť ani z § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, lebo toto ustanovenie rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným. Exekučný súd tiež uviedol, že Exekučný poriadok pre účely rozhodovania o trovách exekúcie vôbec nerieši vzťah medzi oprávneným a povinným. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným názorom exekučného súdu. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že Exekučný poriadok neupravuje trovy povinného neznamená, že tieto mu v prípade úspechu v exekučnom konaní nepatria. Povinný v rade 2/ sa úspešne bránil exekúcii, čo vyplýva z právoplatného uznesenia exekučného súdu č.k. 3Er/1773/2007 - 124 zo dňa 28. júna 2010, ktorým exekučný súd vyhovel námietkam povinného 2/ vzneseným proti exekúcii. Povinný v rade 2/ má preto z dôvodu úspechu vo veci právo na náhradu trov konania. V situácii, keď Exekučný poriadok osobitne neupravuje určitú otázku, ako sú v tomto prípade trovy povinného v exekučnom konaní, je potrebné vychádzať z ust. § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Na základe tohto ustanovenia O.s.p. sa potom použijú na rozhodovanie o trovách povinného ustanovenia Tretej časti Tretej hlavy O.s.p., ktoré upravujú trovy konania. V zmysle § 142 O.s.p. má preto povinný v rade 2/ právo na náhradu trov konania z dôvodu, že mal vo veci plný úspech, t.j. bolo právoplatne vyhovené jeho námietkam proti exekúcii.
Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď zastavil konanie o návrhu na náhradu trov exekúcie v rade 2/. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí exekučný súd rozhodne o trovách prvostupňového a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.), ako aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.