Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/77/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108211186 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108211186.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, J. B., XXX XX W., proti povinnej H. O., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXX/X, XXX XX X., o vymoženie 1075,48 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, Exekútorský úrad Bratislava, Radlinského 27/B, pod sp. zn. EX XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/850/2008-17 z 12. septembra 2011, takto r o z h o d o l : I. Uzneseniu okresného súdu Banská p o t v r d z u j e . II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Okresný súd rozhodol o trovách exekúcie, a to podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť zaplatiť trovy exekúcie v sume 67,08 EUR uložil oprávnenému. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Exekučný súd preskúmal exekučný titul a tiež zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X. E. XXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej konal a rozhodol rozhodcovský súd. S poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej na Smernicu 93/13/EHS a tiež judikatúru Európskeho súdneho dvora okresný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou ( doložkou ). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd exekúciu zastavil podal včas odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X. E. XXXX bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje podľa ustanovení obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, teda aj vtedy, ak jeho účastníci v okamihu uzatvorenia zmluvy nemajú postavenie podnikateľských subjektov. Oprávnený poukázal na to, že úver poskytnutý oprávneným bol vyňatý spod režimu spotrebiteľských úverov upravených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. bodu 2. 5 Zmluvy o úvere sa dlžník zaväzuje použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, teda ide o úver účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Oprávnený má tak za to, že zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Pokiaľ sa týka záveru súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj v tejto časti považuje oprávnený záver súdu za nesprávny. Keďže predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere majú charakter majetkových sporov vyplývajúcich z tuzemských obchodnoprávnych vzťahov a ako také môžu byť v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodnuté pred zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka je dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v čl. 8a.1 Zmluvy o úvere. S poukazom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a pripustil vykonanie exekúcie. Oprávnený si zároveň uplatnil a vyčíslil i trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 43,10 EUR. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 OSP. Napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil ako vecne správne. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa XX. XX. XXXX uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Nakoľko prvou odvolacou námietkou oprávneného bolo, že v tomto prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, odvolací súd sa najprv vysporiadal s touto otázkou. Ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom ( tzv. absolútny obchod). Podľa názoru odvolacieho súdu obchodný zákonník nedefinuje pojem záväzkového vzťahu, preto tu platí definícia obsiahnutá v § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je záväzkovým právnym vzťahom taký právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť záväzok splniť. V danom prípade záväzok vznikol z právneho úkonu - zo zmluvy. To, či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy - relatívny obchod, absolútny obchod, resp. fakultatívny obchod. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §§ 52 a nasl., vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Výklad príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka zároveň musí byť v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. 4.1193, ktorá v prípade rozporu vnútroštátneho predpisu, má prednosť. Súd preto považuje za irelevantné vymenovanie zmlúv v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože túto skutočnosť možno považovať za jediné a určujúce kritérium, ktoré zmluvy sú zmluvami spotrebiteľskými. Ďalšou námietkou oprávneného bolo, že uvedená zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, pričom odvolací súd sa vysporiadal s touto otázkou nasledovne. Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať, a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Úprava spotrebiteľského práva je obsiahnutá v niekoľkých právnych predpisoch. Všeobecnou právnou úpravou je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ako zákon lex generalis). Je potrebné prihliadnuť i na ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podpísania Zmluvy o úvere. Rovnako nemožno opomínať, že základ úpravy spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľského práva ako takého je obsiahnutý v Smernici Rady (ES) 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. účinného od 01. 04. 2004. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vychádzajúc z uvedeného, s prihliadnutím na status a povahu subjektov, ktoré uzatvorili Zmluvu o úvere, keď na jednej strane vystupuje obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti je podľa výpisu z obchodného registra o. i. poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov nepochádzajúcich z vkladov občanov a poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a na strane druhej fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ustanovenie bodu 2.5. Zmluvy o úvere o tom, že "dlžník sa zaväzuje použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností" súd považuje za ustanovenie do zmluvy zakomponované účelovo s úmyslom vyhnúť sa aplikácii spotrebiteľského práva. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam o spotrebiteľskom úvere tým, že v rámci poskytovania úveru do zmluvy zahrnie aj ustanovenie o "výlučnom účele úvere na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti". Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na uvedený účel ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru ako iný, teda nespotrebiteľský úver. Takéto dôkazné bremeno zaťažuje oprávneného. (viď. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/355/2011) Na základe uvedeného má odvolací súd, tak ako i súd prvého stupňa za to, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou, pričom na tomto závere nič nemení ani ustanovenie v zmluve o použití prostriedkov z úveru na kúpu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti bez predloženia dôkazov preukazujúcich takéto skutočnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t. j. ku dňu 2.10.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka"). Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice a postarať sa o to, aby spotrebiteľov, nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nezaväzovali. Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o úvere. Podľa ust. bodu 8a. 1 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že "všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka zo Zmluvy podľa č. 6 zmluvy, budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s. r. o., podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré boli uverejnené v Obchodnom vestníku, v časti oznámenia. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné." Rozhodcovská doložka v uvedenom znení znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátny súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Uvedeným právnym úvahám a záverom nasvedčuje i neskorší právny vývin a novelizácia Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Keďže v zmluve zakomponovaná rozhodcovská doložka je neprijateľne dojednaná, je v rozpore so zákonom, v danej veci absentuje riadny exekučný titul pre vykonanie exekúcie, a právomoc rozhodcovského súdu je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, v danej veci sú tak splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. O trovách druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP a povinnej ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si trovy konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 OSP), z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú ( § 151 ods. 2 OSP) a odvolací súd má za to, že tomuto účastníkovi ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.