Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/54/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108213856 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108213856.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Ul. Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, IČO 36 049 581, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Ul. Karadžičova č. 10, 821 08 Bratislava, proti povinnej V. N., nar. XX.XX.A., bytom Ul. S. č. XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alena Szalayová, so sídlom exekútorského úradu Ul. P. Jilemnického č. 1, 934 01 Levice, pod sp.zn. EX 1122/08, pre vymoženie 291,97 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 3Er /1036/2008-67, zo dňa 30. júna 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie okresný (exekučný) súd odôvodnil tým, že správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa, v konkurze, JUDr. Tomáš Kozovský, nebol oprávnený vydať individuálny akt orgánu verejnej správy - platobný výmer č. 782/2005 zo dňa 25. 05. 2005. Preto uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za exekučný titul podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučného poriadku (§ 41). Nulitný právny akt, vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania, nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Súd na túto skutočnosť prihliadol a exekúciu zastavil aj bez návrhu (§ 58 Exekučného poriadku) podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Iný dôvod spočíva v tom, že exekúcia sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Keďže súd exekúciu zastavil, nie je dôvodné, aby poveril iného súdneho exekútora ďalším vykonávaním exekúcie, návrh na zmenu súdneho exekútora súd zamietol. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p). Nepovažoval za správny názor prvostupňového súdu, že správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ nebol oprávnený vydávať platobné výmery. Predmetný platobný výmer bol vydaný dňa 25.05.2005, teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, v čase kedy oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty, prináležalo správcovi konkurznej podstaty (prešlo na správcu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní, v znení relevantnom k vydaniu platobného výmeru), vrátane oprávnení správcu konkurznej podstaty začať súdne alebo iné konania, pričom za začatie konania sa v zmysle zák. č. 273/1994 Z.z. a subsidiárnej aplikácie zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní považuje aj vydanie platobných výmerov poisťovňou. Správca konkurznej podstaty pri vydávaní platobných výmerov sa považuje za správny orgán, preto ním vydané platobné výmery nemožno považoval za nulitné právne akty. Rozhodnutie správcu konkurznej podstaty ako správneho orgánu bolo možné preskúmať v správnom súdnictve, nie v rámci exekučného konania. Exekučný súd uznesením o zastavení exekúcie rozhodol nad rámec kompetencií, ktoré mu zverujú zákony a Ústava Slovenskej republiky. Platobný výmer mohol preskúmať len vecne príslušný krajský súd na návrh povinného, podaný v zákonnej lehote. Povinný možnosť preskúmať platobný výmer v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote nevyužil. Exekučný súd nielenže nebol povinný, ale ani oprávnený rozhodovať o okolnostiach, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Družstevná zdravotná poisťovňa PERSPEKTÍVA „v konkurze“ bola v zmysle § 59 zák. č. 273/1994 Z.z. oprávnená vydávať platobné výmery až do dňa jej zániku (k zániku došlo dňa 08. 08. 2007), teda aj po účinnosti zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 77a ods. 5 zveril rozhodovanie o pohľadávke zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá kompetencie rozhodnúť o pohľadávkach zdravotnej poisťovne vzniknutej podľa zák. č. 273/1994 Z.z.. Oprávnený z týchto tvrdení vyvodzuje záver, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer predkladaný v tomto konaní ako exekučný titul a v exekučnom konaní mal súd skúmať exekučný titul výlučne z pohľadu titulu pre exekúcie bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila. Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 prvá a druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ohľadne odvolania oprávneného týkajúceho sa výroku o zastavení exekúcie. O odvolaní oprávneného voči výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol sudca prvostupňového súdu uznesením zo dňa 20.12.2011 č.k. 3Er/1036/2008-136, s poukazom na ust. § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2011. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, na tieto dôvody odkazuje. Ako oprávnený v tomto exekučnom konaní vystupuje spoločnosť ZH Kredit, spol. s r.o. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ktorý aktívnu legitimáciu vymáhať pohľadávku od povinného preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ ako postupcom a spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o. (oprávneným) ako postupníkom zo dňa 07. 07. 2005. Touto zmluvou okrem iného mal získať oprávnený pohľadávky z platobného výmeru vydaného správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ JUDr. Tomášom Kozovským pod č. 782/2005. Právny záver o možnosti skúmať aj bez návrhu povinného existenciu vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní vyplýva z výkladu ust. § 57 a § 58 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu účastníka z dôvodov výslovne uvedených v tomto zákone. Exekučný súd mal už pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora na udelenia poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či oprávneným predložené rozhodnutie možno považovať v zmysle § 41 Exekučného poriadku za vykonateľné rozhodnutie, pretože exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iných rozhodnutí uvedených v § 41 ods. 2. Spoločným znakom týchto rozhodnutí je, že musia byť formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa posudzuje z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí rozhodnutia, či bolo rozhodnutie doručené všetkým, ktorým podľa zákona má byť doručené, či uplynula lehota na podanie opravného prostriedku. Potvrdenie PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ na predmetnom platobnom výmere o tom, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, je len potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúma súd, či účastníci označení v exekučnom titule existujú, či sú práva a povinnosti v exekučnom titule dostatočne konkretizované a či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery orgánu, ktorý ho vydal). Názor oprávneného, že exekučný súd nemôže v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, je priamo v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom a znamenalo by to, že by súd musel povoliť exekúciu na základe akéhokoľvek rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti, hoci by takéto rozhodnutie vôbec nemohlo byť považované za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Exekúciu, ktorú vykonáva exekútor na základe poverenia súdu, môže súd zastaviť aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku), ak zistí zákonný dôvod neprípustnosti exekúcie - § 57 až § 59 Exekučného poriadku. Niet pochýb o tom, že súd tak môže urobiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ako dôvod zastavenia exekúcie. Zahŕňa prípad, kedy sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné, a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Ak v danej veci exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktoré umožňuje súdu vyhlásiť exekúciu za neprípustnú „ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“, je to bez vplyvu na správnosť výsledku rozhodnutia okresného súdu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Oprávnený v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 s tvrdením, že Ústavný súd v uvedenom konaní riešil vecnú príslušnosť na preskúmanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery ako exekučné tituly, kde ústavný súd vyriešil túto otázku tak, že: „absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní“. Z textu cit. uznesenia ústavného súdu spolu s tvrdením oprávneného, že toto rozhodnutie ústavného súdu sa týka práve oprávnenia správcu konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ JUDr. Tomáša Kozovského, je možné dospieť k záveru, že citované uznesenie ústavného súdu sa vzťahuje k predmetu sporu, aký rieši odvolací súd v tomto konaní (či môže súd v rámci prebiehajúceho exekučného konania bez návrhu povinného skúmať vykonateľnosť exekučného titulu). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 415/08-19 vyslovil vetu citovanú v odvolaní oprávneného (absenciu oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučný tituly prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní), ale s dovetkom, že: „túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému platobné výmery smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal“. Uvedené uznesenie ústavného súdu si odvolací súd vykladá tak, že ak Okresný súd Levice v exekučnom konaní, proti postupu ktorého smerovala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, neposudzoval vo svojom rozhodnutí ako konkrétnu námietku, či správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je zdravotná poisťovňa, bol oprávnený vydávať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania a ústavný súd na základe sťažnosti skúmal len to, či v rozhodnutí Okresného súdu Levice je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ústavnosť záverov okresného súdu, ani ústavný súd v uznesení I. ÚS 415/08-19 neskúmal právne závery exekučného súdu ( pretože žiadne prijaté neboli ) vo vzťahu k tejto otázke, či sú v súlade s ústavou a zákonmi. Vyplýva to aj z ďalšieho textu uznesenia, kde ústavný súd uviedol, že: „Ani argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho sťažnosti nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov okresného súdu pri rozhodovaní o už uvedených dvoch dôvodoch námietok sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí exekúcie“ (tieto dve námietky sa týkali zániku pohľadávky vyplývajúceho z exekučného titulu pred začatím exekúcie a absencie pasívnej legitimácie sťažovateľa v exekučnom konaní- poznámka odvolacieho súdu). Záver odvolacieho súdu, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či titul vydal orgán na to príslušný, je podporený aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 04. 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky riešil konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty úpadcu zdravotnej poisťovne oprávnený vydávať platobné výmery na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa zák. č. 273/1994 Z.z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí dospel k záveru, že takéto oprávnenie pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva ani zo zákona č. 273/1994 Z.z., ani zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, preto treba na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty hľadieť ako na nulitné právne akty, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne ako by neexistovali, nie sú exekučným titulom. Otázka oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania sa skúmala práve v exekučnom konaní. Účinkami rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3215/1999 - A z 01. 07. 1999 o zrušení PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne, jej vstupe do likvidácie, konaním správcu konkurznej podstaty sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení 2 Obo 225/2007 z 31. 01. 2008, v ktorom okrem iného najvyšší súd konštatoval, že nie je dosť jasný postup správcu konkurznej podstaty, ktorý uzatvára zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 až 530 Občianskeho zákonníka a ust. § 27 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktoré boli uzavreté dňa 07. 07. 2005 (zmluva o postúpení pohľadávok predkladaná oprávneným v tomto konaní bola uzavretá dňa 07. 07. 2005 medzi správcom konkurznej podstaty ako postupcom a oprávneným ako postupníkom - poznámka odvolacieho súdu). Nejasnosť podľa názoru najvyššieho súdu spočíva v tom, že týmito zmluvami dochádza k právnemu postupu, ktorý zákon nepozná. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému. Správca konkurznej podstaty ale nie je veriteľom alebo konkurzným veriteľom, ale správcom konkurznej podstaty, ktorého práva a povinnosti sú vymedzené v Zákone o konkurze a vyrovnaní. Nijaké práva veriteľa (konkurzného veriteľa) nemá, preto ich nemôže ani aplikovať. Poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 z 22. 04. 2009 a 2 Obo 225/2007 z 31. 01. 2008 chcel odvolací súd zdôrazniť, že Generálny prokurátor Slovenskej republiky, jeden senát obchodného kolégia ako aj jeden senát občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zhodujú v názore, že správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobné výmery o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania, z ktorých vzniknuté práva by mohol zmluvou o postúpení pohľadávok postúpiť na oprávneného v tomto konaní. Na jednotný výklad zákonov v Slovenskej republike je zákonom povolaný Najvyšší súd Slovenskej republiky ( § 22 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch ), preto odvolací súd pri výklade zákonov aplikovaných v tomto rozhodnutí vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.4.2009 sp.zn. 3 M Cdo 20/2008 riešiacom konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty príslušným orgánom na vydanie platobných výmerov na dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania za neodvedenie tohto poistného a či má súd skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia ( titulu ) aj bez návrhu, z úradnej moci. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že platobný výmer č. 782/2005 z 25.05.2005 je nulitný právny akt, exekúcia prebieha v rozpore so zákonom, preto musí byť zastavená. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.