Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108213884 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108213884.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. Mgr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti povinnej P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX V. V., zast. opatrovníčkou Vlastou Koppovou, pracovníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 331,54 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod sp. zn. Ex 1106/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystric č.k. 2Er/1042/2008-83 zo dňa 31. augusta 2011 takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1042/2008-83 zo dňa 31. augusta 2011 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1042/2008-83 zo dňa 31. augusta 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že v danom prípade exekučným titulom je platobný výmer vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze. Právnym dôvodom platobného výmeru bol predpis poistného podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z.. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste. Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ust. § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Predmetné platobné výmery však neboli vydané zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Pod majetkom úpadcu treba vo všeobecnosti rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Z ustanovení ZKV však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by mu expressis verbis takéto oprávnenie dávala. Pokiaľ takúto úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne správne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 86/2010-19 z 18. februára 2010, ako aj vysloveného právneho názoru Krajského súdu Banská Bystrica v uzneseniach č.k. 12CoE 361/2010-142 z 13. 10. 2010 a č.k. 16CoE 292/2011-108 z 22. 07. 2011. Na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je nulitným právnym aktom. Preto exekúciu na podklade takéhoto exekučného titulu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora okresný súd odôvodnil tým, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie, preto nie je možné vykonaním exekúcie poveriť iného súdneho exekútora. Z tohto dôvodu okresný súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydať individuálny právny akt, ktorý je exekučným titulom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/176/2009-80 zo dňa 30. 06. 2010, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoE/131/2010 zo dňa 16. 12. 2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoE/133/2009-48 zo dňa 21. 01. 2010 a uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoE/72/2008-33 zo dňa 30. 04. 2009. Uviedol, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok Perspektívy Družstevnej zdravotnej poisťovne (ďalej len „DZP“) vedené konkurzné konanie. Podľa ust. § 13a ZKV bola likvidácia vyhlásením konkurzu prerušená a podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súviseli s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. V dôsledku uvedených skutočností podľa ust. § 66e ods. 2 ZKV na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikoval zákon o konkurze a vyrovnaní. Zo všeobecného pravidla zákonodarca pripustil v ust. § 66e ods. 3 ZKV jedinú výnimku, a to v prípade uplatňovania pohľadávok zdravotných poisťovní voči platiteľom poistného, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo sa povolilo vyrovnanie, kedy sa mali primerane použiť ust. § 71c a § 71d zákona o zdravotnom poistení. Avšak nejde o tento prípad, keďže v čase vydania platobného výmeru bol vyhlásený konkurz na majetok zdravotnej poisťovne, a nie na platiteľa poistného. Poukázal na ust. § 81 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého právne postavenie doterajšej zdravotnej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a jej práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním zdravotného poistenia sa do jej zániku spravujú doterajšími predpismi, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 68 ods. 7). Toto ustanovenie upravuje právne postavenie zdravotnej poisťovne do jej zániku, ku ktorému v prípade DZP došlo dňa 08. 08. 2007. Poukázal na to, že ust. § 14 ods. 1 písm. c) ZKV, ust. § 19 ods. 2 a ust. § 58 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení oprávňujú správcu konkurznej podstaty iniciovať súdne a iné konania, pričom za začatie konania sa v zmysle zákona o zdravotnom poistení a subsidiárnej aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) považuje aj vydanie platobného výmeru. Vychádzajúc z uvedených skutočností vyslovil názor, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Na záver dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 415/08-19 zo dňa 10. 12. 2008, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky k námietke sťažovateľa uvedenej v jeho sťažnosti o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v exekučnom konaní, uviedol, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní. Totožný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení č.k. 20Cdo 2588/2007 zo dňa 05. 08. 2008, v ktorom konštatoval, že ak vydala platobný výmer poisťovňa, ktorá je v konkurze a ktorá svoju právnu subjektivitu vyhlásením konkurzu nestratila, nemôže exekučný súd jej oprávnenie na vydanie podkladového rozhodnutia už preskúmavať. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/34/2009-79 zo dňa 26. 05. 2009, v ktorom tento súd vzal do úvahy stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo obdobnom prípade. V tomto rozhodnutí Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery tvoriace exekučné tituly je možné skúmať jedine na základe opravného prostriedku príslušným odvolacím orgánom, avšak nie súdom prvého stupňa v rámci exekučného konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla, že mu nemieni vyhovieť a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený podal dňa 23. 07. 2008 návrh na vykonanie exekúcie na základe Platobného výmeru č. 755/2005 zo dňa 25. 05. 2005. Uvedeným platobným výmerom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (zákon o zdravotnom poistení). Platobný výmer bol vydaný správcom konkurznej podstaty. Okresný súd dňa 31. 07. 2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože platobné rozkazy vydal správca konkurznej podstaty, ktorý nebol oprávnený na vydanie takýchto rozhodnutí. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 290/2010-21 zo dňa 25. 08. 2010, v ktorom tento súd konštatoval, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania sú oprávnené aj mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Takýto predmet skúmania podľa názoru ústavného súdu nebol žiadnym spôsobom limitovaný uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že skúmať oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery ako exekučné tituly je možné len na základe opravného prostriedku proti týmto rozhodnutiam, a neprislúcha okresnému súdu ako súdu exekučnému. Exekučný súd má kedykoľvek v priebehu exekučného konania zákonnú povinnosť skúmať, či rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom je vykonateľným tak po stránke formálnej, ako aj stránke materiálnej. Súčasťou skúmania týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorého následkom je, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Podľa zákona o zdravotnom poistení platobné výmery vydávali príslušné zdravotné poisťovne. V čase vydania platobného výmeru bol na majetok Perspektíva DZP vyhlásený konkurz, a to potom, ako jej bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 01. 07. 1999 zrušené povolenie na zriadenie rezortnej poisťovne a zo zákona vstúpila do likvidácie s poukazom na ust. § 34 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení. Z ustanovení ZKV vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty a prechádza na neho výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty (ust. § 14 ods. 1 písm. a) ZKV). V rámci výkonu majetkových práv k majetku úpadcu však správca konkurznej podstaty nemá oprávnenie vydávať rozhodnutia. Problematiku výkonu práv a povinností správcu konkurznej podstaty riešilo aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009, podľa ktorého správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú po tom, ako zistil, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je rozhodnutím vydaným orgánom, ktorý na to nie je oprávnený, t.j. subjektom bez zákonného oprávnenia (tzv. nulitný právny akt). Odvolací súd ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že správca konkurznej podstaty vydal platobný výmer podľa zákona č. 273/1994, tento bol v čase vydania platobného výmeru (dňa 25. 05. 2005) zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 11. 2004. Podľa ust. § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou). Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na úrad 1. októbrom 2005. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že podľa ust. § 34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení (zákon č. 273/1994 Z.z.) pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne prešli na poisťovňu, ktorá prevzala jej poistencov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že správca konkurznej podstaty nebol subjektom oprávneným na vydávanie rozhodnutí o určení výšky poistného a súvisiacich nárokoch. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.