Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108214084 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108214084.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., IČO: 36 049 581 so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 10, zastúpený advokátom Mgr. Felixom Neupauerom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnej U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. U.XX/XX, W. W., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, so sídlom Exekútorského úradu Kukučínova 18, Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1163/2008, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 339,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/1060/2008-121 z 18. 10. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa, JUDr. Tomáš Kozovský, nebol oprávnený vydať individuálne akty orgánu verejnej správy - platobný výmer č. 863/2005 z 25. 05. 2005, preto uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Nulitné právne akty nemôžu byť podkladom na vykonanie exekúcie. Na túto skutočnosť prihliadol a exekúciu vyhlásil za neprípustnú aj bez návrhu povinnej. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 42,42 Eur do 3 dní. Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním oprávnený, ktorý prvostupňovému súdu vytýkal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)], na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku) a domáhal sa zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.. Nepovažoval za správny názor prvostupňového súdu, že správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ nebol oprávnený vydávať platobné výmery. Platobný výmer č. 863/2005 bol vydaný dňa 25. 05. 2005, teda už po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zák. č 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „Zákon o konkurze a vyrovnaní“) prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty na správcu konkurznej podstaty. Po vyhlásení konkurzu majú ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní prioritu pred odlišnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zák. č. 273/1994 Z. z.“ alebo „Zákon o zdravotnom poistení“). Ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého vyhlásením konkurzu súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi v spojení s § 19 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z., podľa ktorého príslušná zdravotná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi platobným výmerom poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ho vykázal v nesprávnej výške, oprávňujú správcu konkurznej podstaty začať súdne alebo iné konania, pričom za začatie konania sa v zmysle zákona 273/1994 Z.z. a subsidiárnej aplikácie zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní považuje aj vydanie platobných výmerov poisťovňou. Správca konkurznej podstaty pri vydávaní platobných výmerov sa považuje za správny orgán, preto ním vydané platobné výmery nemožno považoval za nulitné právne akty. Rozhodnutie správcu konkurznej podstaty ako správneho orgánu bolo možné preskúmať v správnom súdnictve, ale nie v rámci exekučného konania. Exekučný súd uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú rozhodol nad rámec kompetencií, ktoré mu zverujú zákony a Ústava Slovenskej republiky. Platobné výmery mohol preskúmať len vecne príslušný krajský súd na návrh povinnej, podaný v zákonnej lehote. Povinný možnosť preskúmať platobné výmery v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote nevyužil. Názor okresného súdu je v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 11/2007 z 04. 10. 2007, v ktorom Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že odvolacím správnym orgánom oprávneným preskúmať opodstatnenosť platobných výmerov vydaných už správcom konkurznej podstaty bol tiež správca konkurznej podstaty, na ktorého prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty poisťovne, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne. Zdôraznil, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 v súvislosti s vecnou príslušnosťou na preskúmavanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery ako exekučné tituly vyslovil, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v exekučnom konaní. Vychádzajúc z čl. 2. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon) exekučný súd nielenže nebol povinný, ale ani oprávnený rozhodovať o okolnostiach, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Krajské súdy v Trnave, Nitre, Bratislave, Žiline a Trenčíne napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 z 22. 04. 2009 súhlasia s názorom oprávneného, že správca konkurznej podstaty JUDr. Tomáš Kozovský pri vydávaní platobných výmerov konal v súlade so zákonom. K názoru, že správca konkurznej podstaty je oprávnený vydávať platobné výmery, dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 20Cdo 2588/2007 z 05. 08. 2008. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať a rozhodovať o tom, či bol správca konkurznej podstaty oprávnený vydať platobný výmer na dlžné poistné. Účelom exekučného konania nie je preskúmanie individuálnych právnych aktov, ale ich výkon. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20. 10. 2010 rozhodol, že základné právo veriteľa (oprávneného) pohľadávky získanej zmluvou o postúpení pohľadávky od správcu konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ na súdnu ochranu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 10/2009, 2Obo 11/2009 zo dňa 27. 05. 2009 porušené bolo, uvedené rozhodnutia ústavný súd zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie a uložil najvyššiemu súdu, aby vysvetlil vzťah medzi súdnou ochranou, ktorá bola sťažovateľke poskytnutá konkurzným súdom udelením súhlasu na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 66b č. 328/1991 Zb. a súdnou ochranou požadovanou v spore o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Nesúhlasil s uloženou povinnosťou zaplatiť pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie iba v prípade, ak k zastaveniu exekúcie dôjde jeho zavinením. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. O zastavení exekúcie rozhodol súd vlastným uznesením, ktorým prehlásil exekučný titul za nulitný akt. Oprávnený je vlastníkom pohľadávky na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Na viacerých súdoch exekúcie prebiehajú na podklade rovnakých exekučných titulov. Oprávnený nemohol predpokladať, že platobný výmer bude vyhlásený za nulitný akt. Výslovne uviedol, že výšku trov nenamieta. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu a uznesenie okresného súdu ako podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré odkazuje, a k námietkam vzneseným oprávneným v odvolaní uvádza: Ako oprávnený v tomto exekučnom konaní vystupuje spoločnosť ZH Kredit, spol. s r.o. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ktorý aktívnu legitimáciu vymáhať pohľadávku od povinnej preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ ako postupcom a spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o. (oprávneným) ako postupníkom zo dňa 07. 07. 2005. Touto zmluvou okrem iného mal získať oprávnený pohľadávku z platobného výmeru vydaného správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ JUDr. Tomášom Kozovským pod č. 863/2005. Okresný súd poverenie na vykonanie exekúcie na žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej vydal dňa 05. 08. 2008. Následne okresný súd dňa 18. 10. 2011 uznesením rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 Exekučného poriadku. Oprávnený namieta, že ak súd bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a skúmal, či oprávneným predkladané platobné výmery sú exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, prekročil ako štátny orgán oprávnenie vyplývajúce mu z Ústavy Slovenskej republiky a zákona. Túto námietku odvolateľa nepovažuje krajský súd za dôvodnú. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti priamo v § 41 upravuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a za exekučný titul sa považujú aj rozhodnutia vymenované v ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, mimo iného aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj platobné výmery zdravotnej poisťovne o dlžnom poistnom a poplatku z omeškania. Exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí skúmať, či sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na základe formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie môže exekútor začať uskutočňovať exekúciu. Exekúciu, ktorú vykonáva exekútor na základe poverenia súdu, môže súd zastaviť aj bez návrhu povinného, ak zistí dôvod na zastavenie exekúcie vyplývajúci z § 57 Exekučného poriadku. Zákon teda dáva súdu oprávnenie aj bez návrhu v priebehu exekučného konania skúmať, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom (Exekučným poriadkom) a pri zistení ktoréhokoľvek dôvodu na zastavenie exekúcie v časti alebo celkom rozhodnúť o jej zastavení aj bez návrhu. Prvostupňový súd konal v medziach zákona a nekonal v rozpore Ústavou Slovenskej republiky. Oprávnený v odvolaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 s tvrdením, že ústavný súd v uvedenom konaní riešil vecnú príslušnosť na preskúmanie oprávnenia správcu konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne vydávať platobné výmery ako exekučné tituly, kde ústavný súd vyriešil túto otázku tak, že: „absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní“. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008 rozhodol o sťažnosti sťažovateľa namietajúceho porušenie svojho základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v exekučnom konaní, kde sťažovateľ vystupoval ako povinný a súd jeho námietky uznesením zamietol. Podstatou sťažnosti sťažovateľa bol jeho nesúhlas s právnymi závermi okresného súdu, ktorý sa podľa sťažovateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal dostatočne a správne s jednotlivými dôvodmi jeho námietok voči upovedomeniu o začatí exekúcie (že neexistuje exekučný titul, pretože nebol doručený povinnému, že pohľadávka zanikla pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie rôznymi zápočtami, že oprávnený nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky, pretože jej získanie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nepreukázal, že označený povinný nie je pasívne legitimovaný v exekučnom konaní, keď nie je právnym nástupcom pôvodného dlžníka) a neskúmal okolnosti, ktoré mal skúmať, aj keď neboli dôvodmi námietok (okresný súd sa v rámci konania o námietkach vôbec nezaoberal posúdením zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery, ktoré sú exekučnými titulmi v tomto konaní, čo mal podľa sťažovateľa súd posudzovať z úradnej moci už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, podľa názoru povinného správca konkurznej podstaty nemal právomoc vydať platobné výmery a ním vydané exekučné tituly sú nulitné právne akty, z ktorých nemohli vzniknúť žiadne povinnosti dlžníkovi), čím dospel okresný súd k nesprávnemu rozhodnutiu o zamietnutí námietok sťažovateľa. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by boli vyvodené závery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody a zároveň porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov. Ústavný súd preskúmal uznesenie okresného súdu a konštatoval, že sa okresný súd riadne vysporiadal s dôvodmi námietok sťažovateľa (námietkou zániku pohľadávok vyplývajúcich z exekučných titulov pred začatím exekúcie a námietok absencie pasívnej legitimácie sťažovateľa v exekučnom konaní z dôvodu, že sa nepovažoval za právneho nástupcu pôvodného dlžníka), vo vzťahu k námietke nepreukázania právneho nástupníctva oprávneného v exekučnom konaní voči pôvodnému veriteľovi uvedenému v exekučných tituloch ústavný súd konštatoval, že okresný súd tejto námietke sťažovateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval dostatočnú pozornosť a obmedzil sa len na zhrnutie stanoviska oprávneného k tejto časti námietok sťažovateľa, ale uvedený nedostatok rozhodnutia okresného súdu nie je takej intenzity, aby dosiahol ústavno-právny rozmer. K námietke sťažovateľa uvedenej len v jeho sťažnosti (pred exekučným súdom túto obranu povinný nepredniesol ) o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly smerujúce voči povinnému, ústavný súd uviedol, že: „ absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní. Ako však vyplýva zo zistení okresného súdu, túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému platobné výmery smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal.“ Ústavný súd konštatoval záverom, že v uznesení okresného súdu nie je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ústavnosť záverov okresného súdu. Z textu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 415/08-19 (v anonymizovanej verzii) spolu s tvrdením oprávneného, že toto rozhodnutie ústavného súdu sa týka práve oprávnenia správcu konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ JUDr. Tomáša Kozovského, je možné dospieť k záveru, že citovaného uznesenie ústavného súdu sa vzťahuje k predmetu sporu, aký rieši odvolací súd v tomto konaní (či môže súd v rámci prebiehajúceho exekučného konania bez návrhu povinného skúmať vykonateľnosť exekučného titulu). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 415/08 vyslovil vetu citovanú v odvolaní oprávneného (absenciu oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučný tituly prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní), ale s dovetkom, že: „túto skutočnosť nespochybnil ani samotný sťažovateľ, proti ktorému platobné výmery smerovali, lebo opravný prostriedok proti nim nepodal“. Uvedené uznesenie ústavného súdu si odvolací súd vykladá tak, že ak Okresný súd Levice v exekučnom konaní, proti postupu ktorého smerovala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky neposudzoval vo svojom rozhodnutí ako konkrétnu námietku, či správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je zdravotná poisťovňa, bol oprávnený vydávať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania a ústavný súd na základe sťažnosti skúmal len to, či v rozhodnutí Okresného súdu Levice je možné ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť ústavnosť záverov okresného súdu, ani ústavný súd v uznesení I. ÚS 415/08-19 neskúmal právne závery exekučného súdu ( pretože žiadne prijaté neboli ) vo vzťahu k tejto otázke, či sú v súlade s ústavou a zákonmi. Vyplýva to aj z ďalšieho textu uznesenia kde ústavný súd uviedol, že: „Ani argumentácia sťažovateľa uvedená v jeho sťažnosti nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov okresného súdu pri rozhodovaní o už uvedených dvoch dôvodoch námietok sťažovateľa proti upovedomeniu o začatí exekúcie“ (tieto dve námietky sa týkali zániku pohľadávky vyplývajúceho z exekučného titulu pred začatím exekúcie a absencie pasívnej legitimácie sťažovateľa v exekučnom konaní- poznámka odvolacieho súdu). K právnemu záveru o možnosti skúmať aj bez návrhu povinného existenciu vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní dospel odvolací súd výkladom ust. § 57 a 58 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu účastníka z dôvodov výslovne uvedených v tomto zákone. Prvostupňový súd mal už pred rozhodnutím o žiadosti súdnej exekútorky na udelenia poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či oprávneným predkladané rozhodnutia možno považovať v zmysle § 41 Exekučného poriadku za vykonateľné rozhodnutie, pretože exekúciu možno podľa § 41 Exekučného poriadku vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iných rozhodnutí uvedených v § 41 ods. 2. Spoločným znakom týchto rozhodnutí ale je, že musia byť formálne a materiálne vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa posudzuje z hľadiska dodržania zákonom predpísaných náležitostí rozhodnutia, či bolo rozhodnutie doručené všetkým, ktorým podľa zákona má byť doručené, či uplynula lehota na podanie opravného prostriedku. Potvrdenie PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ na uvedenom platobnom výmere o tom, že rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, je len potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu skúma súd, či účastníci označení v exekučnom titule existujú, či sú práva a povinnosti v exekučnom titule dostatočne konkretizované a či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený. Exekučný súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery orgánu, ktorý ho vydal). Názor oprávneného, že exekučný súd nemôže v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul je priamo v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom a znamenalo by to, že by súd musel povoliť exekúciu na základe akéhokoľvek rozhodnutia opatreného doložkou vykonateľnosti, hoci by takéto rozhodnutie vôbec nemohlo byť považované za exekučný titul v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Správnosť procesného postupu okresného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmal ex offo, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom, potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. 02. 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011, ktorým bola odmietnutá sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s.r.o. namietajúcej porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením krajského súdu v exekučnej veci, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie (po vydaní poverenia). Ústavný súd v danom prípade za zásadnú považoval otázku, či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu). Na námietku sťažovateľky, že preskúmaním exekučného titulu z hmotno-právneho hľadiska konal exekučný súd nad rámec oprávnení daných mu Exekučným poriadkom a že exekučný súd preskúmaval exekučný titul po tom, ako ho už raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe totožného exekučného titulu ústavný súd zaujal názor, že závery exekučného ani odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie základných práv sťažovateľky ako účastníčky exekučného konania. Názor sťažovateľky, že exekučný titul, resp. jeho súlad so zákonom môže byť preskúmaný iba pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a nie aj v priebehu celého exekučného konania, vychádza z doslovného znenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale právne predpisy resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, v ich vzájomných súvislostiach, nie izolovane. Ústavný súd konštatoval, že záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku. Z §-u 57 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Exekučný súd je podľa názoru ústavného súdu oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania alebo aj bez jeho návrhu. Ak Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru) aj podľa názoru ústavného súdu môže exekučný súd exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska. Nie je významné, že exekučným titulom v konaní, ktorej sa týkala sťažnosť prejednávaná ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011 bol rozhodcovský rozsudok. Podstatný je záver ústavného súdu, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi neznamená prekážku veci rozsúdenej v tom zmysle, že by následne nemohol súd ex offo skúmať, či exekúcia prebieha v súlade so zákonom a po zistení, že tomu tak nie je, exekúciu napriek vydanému povereniu zastaviť. Záver odvolacieho súdu, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či titul vydal orgán na to príslušný, je podporený aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 04. 2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky riešil konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty úpadcu zdravotnej poisťovne oprávnený vydávať platobné výmery na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa zák. č. 273/1994 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí dospel k záveru, že takéto oprávnenie pre správcu konkurznej podstaty nevyplýva ani zo zákona č. 273/1994 Z. z., ani zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, preto treba na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty hľadieť ako na nulitné právne akty, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne ako by neexistovali, nie sú exekučným titulom. Otázka oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania sa skúmala práve v exekučnom konaní. Sťažnosťou oprávneného, ktorou namietal porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) a základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením prvostupňového a odvolacieho súdu v exekučnej veci sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení III. ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010. Podstatou námietky oprávneného ako sťažovateľa bolo tvrdenie o porušení označených práv uznesením krajského súdu z dôvodu, že krajský súd ako súd odvolací v rámci exekučného konania sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu zistenia nulity exekučného titulu - platobného výmeru vydaného správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bola zdravotná poisťovňa. Ústavný súd sťažnosť oprávneného odmietol ako zjavne neopodstatnenú s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Za nesporné považoval ústavný súd, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodnúť o zastavení exekúcie. Bez existencie exekučného titulu nie je možné podľa názoru ústavného súdu vykonať exekúciu. Ak krajský súd dospel k záveru, že neexistuje relevantné rozhodnutie v zmysle § 41 Exekučného poriadku, ktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom, správne rozhodol, ak sa stotožnil so závermi okresného súdu o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekučného konania. Ústavný súd tiež konštatoval, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze, a teda jeho „rozhodnutie“ majúce povahu nulitného aktu (paaktu), ktorý nemohol mať žiadne účinky ani nikoho zaväzovať, sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych predpisoch. Za rovnako správny a v žiadnom prípade nie svojvoľný alebo arbitrárny považoval ústavný súd aj záver krajského súdu prezentovaný v odôvodnení jeho rozhodnutia, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Ústavný súd reagoval aj na argument sťažovateľa týkajúci sa odkazu na judikatúru Ústavného súdu, konkrétne uznesenie č. k. I. ÚS 415/08-19 z 10. 12. 2008, ku ktorému uviedol, že v označenom prípade išlo o odlišnú právnu situáciu, keď námietky sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného konania zastával pozíciu povinného. Vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu z 18. 10. 2011 nespochybňuje ani Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. 10. 2010 sp. zn. IV. ÚS 182/2010, ktorý vo fotokópii v úplnom znení priložil oprávnený k odvolaniu. Uvedeným nálezom ústavného súdu bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Obo 10/2009- 514 zo dňa 27. 05. 2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cbi 111/05-487 zo dňa 20. 11. 2008 o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo 07. 07. 2005 medzi JUDr. Tomášom Kozovským - správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA, Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ Bratislava (ako postupcom) a spoločnosťou ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava (ako postupníkom), ale len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je protirečivé, rozporné s obsahom základného práva účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd v danom náleze neriešil, či bol správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY, Družstevnej zdravotnej poisťovne „v konkurze“ oprávnený vydávať platobné výmery na dlžné poistné a poplatok z omeškania z dlžného poistného a porušenie základného práva účastníka na súdnu ochranu konštatoval len v súvislosti s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky bez náležitého vyčerpávajúceho a zrozumiteľného odôvodnenia potvrdil rozsudok súdu nižšieho stupňa o vyslovení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 (od ktorej si aj v tomto exekučnom konaní odvodzuje oprávnený svoj nárok), hoci zmluve o postúpení pohľadávky predchádzal súhlas konkurzného súdu s uzavretím tejto zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 66b zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 182/2010 žiadnym spôsobom neovplyvní rozhodnutie súdu v exekučnej veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Er/1060/2008, pretože základom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú bol názor okresného súdu, že správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA, Družstevná zdravotná poisťovňa „v konkurze“ nebol vôbec oprávnený vydávať platobné výmery, rozhodnutie okresného súdu nie je postavené na platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola až následným úkonom, ktorým pohľadávky z nulitných právnych aktov boli postúpené na oprávneného. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom sp. zn. I. ÚS 268/2011 z 23. 11. 2011 vyslovil porušenie základného práva obchodnej spoločnosti ZH Kredit, s.r.o. Bratislava na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/154/2010 zo 14. 10. 2010. Z odôvodnenia nálezu mimo iného je zistiteľné, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4 Obo 52/2009 z 21. 06. 2011 vyslovil názor, že zmluva o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 z Družstevnej zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA na ZH Kredit, s.r.o. je platná, ZH Kredit, s.r.o. nadobudol pohľadávky vo formalizovanom konaní (procese) uskutočňovanom orgánom štátu na to povereným (v konkurznom konaní). K otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 ústavný súd v Náleze sp. zn. I. ÚS 268/2011 nezaujal právny názor. Krajskému súdu v Banskej Bystrici „otvoril“ možnosť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok posúdiť podľa hmotného práva. Rozsudkom sp. zn. 3 Obo 53/2009 z 13. 10. 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. 02. 2009 č. k. 5Cbi/111/2005-249 tak, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 07. 07. 2005 medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa a spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o., zamietol. V dôvodoch rozhodnutia sa konštatuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 20. 04. 2001 č. k. 7K 70/2001-30 bol na majetok dlžníka PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii vyhlásený konkurz, do konkurznej podstaty boli zaradené aj pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, poistné, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Na požiadanie správcu konkurznej podstaty o súhlas s predajom pohľadávok vydal konkurzný súd dňa 22. 06. 2005 opatrenie č. k. 7K 70/01-105, ktorým okrem iného súhlasil s predajom súboru pohľadávok úpadcu voči zdravotníckym zariadeniam, kupujúcemu ZH KREDIT, s.r.o.. Súhlas s predajom mimo dražby bol udelený podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 328/1991 Zb.. Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie konkurzného súdu uzavrel správca konkurznej podstaty 07. 07. 2005 so spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o. zmluvu o postúpení predmetných pohľadávok za odplatu. Najvyšší súd, konajúci ako odvolací súd, vyslovil názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval § 6, § 18, § 19, § 27 ods. 3 a § 66b zákona č. 328/1991 Zb. odvolávajúc sa aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 4 Obo 52/2009. V konaní 3 Obo 53/2009 zaujal najvyšší súd názor, že všeobecnému súdu v inom konaní neprináleží posudzovať správnosť postupu a záverov súdu konajúceho v konkurze a ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá pri speňažení konkurznej podstaty po tom, ako pohľadávky boli zapísané do konkurznej podstaty a konkurzný súd dal súhlas na ich predaj, uvedené skutočnosti vylučujú, aby zmluva o postúpení pohľadávok bola považovaná za neplatnú z dôvodu neprípustnosti jej obsahu. O sťažnosti obchodných spoločností ZH KREDIT, s.r.o., Bratislava a ďalšej obchodnej spoločnosti so sídlom na Britských panenských ostrovoch podanej proti rozhodnutiu a postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/1067/2008 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. IV. ÚS 518/2011-15 z 13. 12. 2011 tak, že sťažnosti sťažovateliek odmietol ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľky tvrdili, že rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo 52/2009-350 z 21. 06. 2011 bol vyslovený záver, že zmluva o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 uzatvorená medzi spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o., Bratislava a správcom konkurznej podstaty, na základe ktorej ZH KREDIT, s.r.o. nadobudol predmetnú pohľadávku, je platná, a teda je pohľadávka spôsobilá postúpenia a jej postúpenie nie je v rozpore so zákonom. Ústavný súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3 M Cdo 20/2008, 5 Cdo 109/2010, 4 Cdo 11/2011), v ktorých najvyšší súd vyslovil záver, že správca konkurznej podstaty nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva a na platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že platobné výmery nie sú exekučným titulom pre vykonanie exekúcie. Ústavný súd odkázal aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia (IV. ÚS 78/2011, I. ÚS 65/2010, III. ÚS 35/2010) o sťažnostiach spoločnosti ZH KREDIT, s.r.o. smerujúcich proti rozhodnutiam všeobecných súdov, ktorými bola exekúcia z dôvodu zistenia nulity exekučného titulu vyhlásená za neprípustnú a zastavená a s odkazom na odôvodnenie svojich skorších rozhodnutí konštatoval, že všeobecný súd v rámci exekučného konania je oprávnený skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o nulitný správny akt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného za stavu, keď svojim skorším rozhodnutím (ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť) rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu zistenia nulity exekučného titulu, a nie rozhodovanie o platnosti/neplatnosti postúpenia pohľadávky. Exekučné konanie bolo vedené na základe platobného výmeru správcu konkurznej podstaty úpadcu a nie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok (zo 07. 07. 2005). Rozhodnutie okresného súdu o nepripustení zmeny účastníka konania z dôvodu zistenia nulity exekučného titulu nemožno považovať za arbitrárne, resp. zjavne neodôvodnené. Okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenie Exekučného poriadku, Občianskeho zákonníka podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, postup okresného súdu nesignalizuje neprípustný zásah do základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Obo 52/2009-350 z 21. 06. 2011 a sp. zn. 3 Obo 53/2009 z 13. 10. 2011, ktorými najvyšší súd rozhodol vo veci neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 07. 07. 2005 medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVY Družstevnej zdravotnej poisťovne a spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o. tak, že návrh na určenie neplatnosti týchto zmlúv zamietol po zistení, že zmluva zo 07. 07. 2005 bola uzavretá pri speňažení konkurznej podstaty po tom, ako pohľadávky boli zapísané do konkurznej podstaty a konkurzný súd dal súhlas na ich predaj, ktorý postup a rozhodnutie v konkurznom konaní, všeobecnému súdu v inom konaní neprislúcha hodnotiť a vyslovil názor, že tieto skutočnosti vylučujú, aby predmetná zmluva bola považovaná za neplatnú z dôvodu neprípustnosti jej obsahu, nemajú žiadny vplyv na právne posúdenie, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa boli vydané na to oprávneným orgánom. Predmetom konaní 4 Obo 52/2009 a 3 Obo 53/2009 bolo posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 uzavretej pri speňažení majetku v konkurze podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V týchto konaniach najvyšší súd neriešil otázku, či mal správca konkurznej podstaty právomoc vydávať akty aplikácie práva. Rozhodnutím súdu o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty a obchodnou spoločnosťou ZH KREDIT, s.r.o. nekonvalidujú následky nedostatku právomocí správcu konkurznej podstaty pri vydávaní platobných výmerov (v zmysle, že by bolo možné považovať platobné výmery za platné, ak pohľadávku z nich nadobudol postupník na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok). Exekučný súd aj po rozhodnutí o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo 07. 07. 2005 je naďalej oprávnený a povinný skúmať, či rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní. V tomto rozsahu skúma súd exekučný titul počas celého exekučného konania (v každom štádiu konania na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Na jednotný výklad zákonov v Slovenskej republike je zákonom povolaný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 22 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch), preto odvolací súd pri výklade zákonov aplikovaných v tomto rozhodnutí vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.4.2009 sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 (nie z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky) riešiacom konkrétnu otázku, či je správca konkurznej podstaty príslušným orgánom na vydanie platobných výmerov na dlžné poistné na zdravotné poistenie a poplatok z omeškania za neodvedenie tohto poistného a či má súd skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia ( titulu ) aj bez návrhu, z úradnej moci. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 (tiež uzneseniami sp. zn. 4Cdo 11/2011 z 23. 06. 2011, 4Cdo 93/2010 z 29. 06. 2011, 6Cdo 166/2010 z 24. 05. 2011) je plne v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010. Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí publikovanom pod R 58/1997 tak, že: súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd stotožňujúc sa s právnym názorom okresného súdu, že platobný výmer č. 863/2005 zo dňa 25. 05. 2005 je nulitný právny akt, exekúcia prebieha v rozpore so zákonom, preto je neprípustná. Okresný súd správne rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie bola skutočnosť, že sa oprávnený domáhal výkonu exekúcie na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu. Odvolací súd vychádzajúc z prezentovaných úvah uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku aj v dôvodoch podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté krajským súdom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.