Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/200/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108214098 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108214098.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 10, IČO : 36 049 581, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, proti povinnému : Q.. X. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. O., I. W. XX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou, so sídlom Exekútorského úradu 934 01 Levice, P. Jilemnického 1, pod sp. zn. Ex 1143/2008, na vymoženie pohľadávky v sume 245,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 25.08.2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1060/2008-172 zo dňa 26.07.2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp. zn. Ex 1143/2008 vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), v spojení s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V odôvodnení konštatoval, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom, vydal správca konkurznej podstaty, ktorému však právna úprava nepriznáva postavenie a právomoci orgánu verejnej správy a teda nie je oprávnený vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu, pričom žiadne zákonné ustanovenie neustanovuje expessis verbis oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne správne akty. Pokiaľ tak rozhodnutie bolo vydané nepríslušným orgánom, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp správnosti, ale naopak, má za následok, že takého rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho ako by neexistoval. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 3M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009 a z uznesenia Ústavného súdu č.k. III. ÚS 86/2010-19 z 18. februára 2010. Pokiaľ teda v danej exekučnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie, súd aj bez návrhu exekúciu z dôvodu neprípustnosti jej vedenia zastavil a súčasne zastavil aj konanie o námietkach proti exekúcii, o ktorých už vzhľadom na zastavenie exekúcie je bezdôvodné rozhodovať. Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jeho názoru nie je splnený zákonný predpoklad na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku. Argumentuje, že podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prešlo na správcu konkurznej podstaty právo nakladať s majetkom konkurznej podstaty úpadcu DZP, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. Vyhlásením konkurzu na DZP sa na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikuje Zákon o konkurze a vyrovnaní a ustanovenia iných právnych predpisov, ak upravujú právne vzťahy upravené Zákonom o konkurze a vyrovnaní odlišne, sa na úpadcu neaplikujú; čo vyplýva z ustanovenia § 66e ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Preto nie je možné vychádzať z ustanovení Zákona o zdravotnom poistení a odvolateľ naďalej zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydávať platobné výmery a tieto sú spôsobilým exekučným titulom. Na podporu svojho stanoviska citoval ustanovenie § 81 ZoZP. Odvolateľ poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre; poukázal taktiež na stanovisko Ústavného súdu SR zaujaté v uznesení sp. zn. I. ÚS 415/2008 zo dňa 10.12.2008, podľa ktorého oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať platobné výmery tvoriace exekučné tituly je možné skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu a to príslušným odvolacím orgánom, nie súdom prvého stupňa v rámci exekučného konania. Oprávnený sa tak domnieva, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí a takúto prípadnú vadu je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd pri výkone rozhodnutia. V závere odvolateľ zhrnul, že bez ohľadu na skutočnosť, či správca konkurznej podstaty bol alebo nebol oprávnený vydať platobný výmer, exekučný súd oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať platobný výmer nie je oprávnený posudzovať, nakoľko účelom exekučného konania nie je preskúmanie individuálnych právnych aktov, ale ich výkon. Oprávnený na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil súdne rozhodnutia, na obsah ktorých v odvolaní poukázal. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že kľúčovým dôvodom pre zastavenie exekúcie je fakt, že exekučný titul - platobný výmer č. 830/2005 z 25.05.2005 vydal správca konkurznej podstaty JUDr. Tomáš Kozovský, neoprávnene. JUDr. Tomáš Kozovský vystavil fiktívny doklad na základe neexistujúcej pohľadávky voči jeho osobe, voči ktorému aj podal v zákonnej lehote odvolanie, ale nedostal správcom konkurznej podstaty žiadne vyrozumenie o vybavení jeho odvolania s riešením neexistujúcej pohľadávky. Ďalej povinný opisuje podrobne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky voči jeho osobe a zdôrazňuje, že platobný výmer č. 830/2005 mu ani nikdy nebol doručený, obsahuje tak podľa tvrdenia povinného falošné vyznačenie dátumu právoplatnosti dňa 02.08.2005, napriek tomu, že jemu bol prvotný neprávoplatný platobný výmer preukázateľne doručený v ten istý deň. Nesúhlasí s argumentmi oprávneného, pretože pokiaľ v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok DZP - ako zdravotnej poisťovne vedené konkurzné konanie, bol oprávnený nakladať s majetkom správca konkurznej podstaty, avšak správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať platobné výmery o predpise poistného a tieto výmery boli vydané v rozpore so zákonom. V závere povinný opätovne zdôraznil, že sa voči platobnému výmeru včas odvolal, správca konkurznej podstaty však toto nerešpektoval, zamlčal odvolanie a neoprávnene vyznačil právoplatnosť na neskôr zobchodovanom platobnom výmere. V dôsledku nezákonného konania správcu konkurznej podstaty má už tretí rok zablokovaný majetok, s ktorým nemôže voľne nakladať, čo mu spôsobuje nielen materiálne a finančné škody, ale aj morálne. Na základe uvedeného potom povinný navrhuje, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu oprávneného. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Oprávnený sa domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - Platobného výmeru číslo: 830/2005 zo dňa 25.05.2005, vydaného správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii, Bratislava JUDr. Tomášom Kozovským, ako rozhodnutia vydaného v správnom konaní, konkrétne podľa ustanovenia § 18 ods. 9 (v exekučnom titule mylne uvedené nesprávne ustanovenie § 18 ods. 8) zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, upravujúceho oprávnenie príslušnej poisťovne predpísať platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné a poplatok z omeškania, ak neodviedol poistné v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4 uvedeného zákona. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi postupcom JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA DZP v konkurze Bratislava a postupníkom ZH Kredit, spol. s r.o., Bratislava zo dňa 07.07.2005, bola okrem iných prevedená na postupníka i pohľadávka spolu s príslušenstvom, ktorá je predmetom exekúcie v danej veci. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu má viaceré zásadné právne dôsledky týkajúce sa úpadcu a jeho majetku, smerujúce k naplneniu podstaty a účelu samotného konkurzu, pričom vtedy platná právna úprava zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinky a právne následky vyhlásenia konkurzu presne špecifikovala. Zákon o konkurze a vyrovnaní upravil špecifické postavenie správcu konkurznej podstaty, pričom vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prechádzajú na neho oprávnenia a aj povinnosti nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Vyhlásením konkurzu však na správcu neprechádzajú všetky oprávnenia úpadcu a vychádzajúc potom z platnej právnej úpravy zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, správcovi konkurznej podstaty zo žiadneho ustanovenia nevyplynulo oprávnenie vydávať platobné výmery, ako rozhodnutia vydávané v správnom konaní. Odvolací súd ako relevantnú, a z hľadiska rozhodovania podstatnú skutočnosť známu mu z rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), konštatuje právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v rozhodnutí III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, podľa ktorého správca konkurznej podstaty v danej veci nemal zákonné splnomocnenie, a teda ani oprávnenie, vydávať platobné výmery, ktorými by predpisoval dlžné poistné, prípadne iné nároky zdravotnej poisťovne vyplývajúce zo Zákona o zdravotnom poistení. Ústavný súd SR ustálil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydávať individuálne správne akty orgánu verejnej moci a preto je potrebné vydané platobné výmery považovať za nulitný právny akt. Zhodné právne stanovisko zaujal aj Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3M Cdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, ktorým taktiež jednoznačne vyslovil, že správcovi konkurznej podstaty žiadny zákon nepriznáva postavenie (a teda ani oprávnenia a právomoci) prináležiace orgánu verejnej správy. Pre vznik nároku na dlžné poistné nepostačuje, že nastala právna skutočnosť - a to že platiteľom poistného nebolo zákonné poistné odvedené včas, ale pre vznik nároku na dlžné poistné sa vyžaduje, aby nastala ďalšia relevantná skutočnosť a to predpísanie dlžného poistného platobným výmerom (§ 18 ods. 9 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach) - teda vydanie individuálneho právneho aktu príslušným správnym orgánom. Tomuto záveru však nasvedčuje i iná právna skutočnosť vyplývajúca z neskorších legislatívnych zmien v právnej úprave. Platnosťou a účinnosťou zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým bol zrušený zákon č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 01. januára 2005, oprávnenie vydávať platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, prešlo v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 581/2004 Z.z. výlučne na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z uvedeného ustanovenia je potom zrejmé, že už v čase vydania sporného platobného výmeru (dňa 25.05.2005), bol v účinnosti a platnosti osobitný zákon, ktorý kompetenciu vydávať platobné výmery odňal i poisťovni ako takej. Z uvedeného je potom možné opätovne vyvodiť záver, že i pokiaľ by súd prijal hypoteticky záver, že prešlo na správcu podstaty oprávnenie úpadcu vydávať platobné výmery, osobitná právna úprava v dôsledku legislatívnych zmien už neumožňovala zdravotným poisťovniam takéto rozhodnutia vydávať a tak v danej veci jednoznačne absentuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktoré by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému. Ani námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd nie je oprávnený posudzovať súladnosť exekučného titulu so zákonom, nakoľko účelom exekučného konania nie je preskúmanie individuálnych správnych aktov ale ich výkon, neobstojí. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je existencia spôsobilého exekučného titulu (§ 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti (či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58). Súd je však povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť (tento záver vyplýva jednoznačne aj z rozhodnutia ÚS SR III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010). Ak potom je nevyhnutné vychádzať zo základu, že platobný výmer č. 830/2005 zo dňa 25.05.2005, ktorým bolo správcom konkurznej podstaty predpisované dlžné poistné, je nulitný právny akt, pričom z nulitného právneho aktu nemôžu vyplývať žiadne práva a nulitné rozhodnutie nezakladá ani žiadne povinnosti, potom je zrejmé, že oprávnený sa domáha voči povinnému nároku, ktorý nikdy platne predpísaný nebol. Pokiaľ nárok nebol daný, teda neexistovala pohľadávka od počiatku, pretože z nulitného právneho aktu nevyplynuli žiadne práva ani povinnosti, ani postúpenie neexistujúcej pohľadávky nemožno považovať za právne účinné, pretože postupca nemohol postúpiť viac práva, ako mu v danej chvíli prináležalo a teda ani postupník - súčasný oprávnený, nemohol nadobudnúť zo zmluvy o postúpení pohľadávok právo, ktorým v čase postúpenia postupca nedisponoval. Neexistencia spôsobilého exekučného titulu je zákonným dôvodom brániacim vedeniu exekúcie a dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. Exekučný súd preto rozhodol správne a v súlade s Exekučným poriadkom, keď nezákonne vedenú exekúcie z dôvodu, že absentuje spôsobilý exekučný titul, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil aj bez návrhu. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a postupu exekučného súdu napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.