KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica17. 4. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/67/2012 z 17. 4. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. apríla 2012, sp. zn. 41CoE/67/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6108221787.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108221787
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108221787.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova
10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. Mgr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti
povinnému MASTERS, spol. s r.o. „v likvidácii", so sídlom Dolná 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 006
301, o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 2.988,88 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou
exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod
sp. zn. Ex 2001/2008, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
3Er/1515/2008-64 zo dňa 30. 06. 2011, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1515/2008-64 zo dňa 30. 06. 2011 o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 3Er/1515/2008-64 zo dňa 30. 06. 2011 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučným titulom je platobný výmer vydaný
JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná
poisťovňa v konkurze. Právnym dôvodom platobného výmeru bol predpis poistného podľa ust. § 19 ods.
2 zákona č. 273/1994 Z.z.. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu je možné
vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane
blokov na pokutu nezaplatenú na mieste. Počas účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré podľa ust. § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona
boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Predmetné platobné
výmery však v danom prípade neboli vydané zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty
úpadcu. Pod majetkom úpadcu treba vo všeobecnosti rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali
v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri
správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv
a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Z ustanovení ZKV však nevyplýva oprávnenie
vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku preto nemožno rozumieť
výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty
má právo (a aj povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je
oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej
správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by mu expressis
verbis takéto oprávnenie dávala. Pokiaľ takúto úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej
podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne správne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle
ust. § 41 Exekučného poriadku. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri
ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za



následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009 a uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 86/2010-19 z 18. februára 2010. Na základe vyššie
uvedeného okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je nulitným právnym aktom. Preto exekúciu
na podklade takéhoto exekučného titulu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora okresný súd odôvodnil tým, že v danom prípade došlo k
zastaveniu exekúcie, preto nie je možné vykonaním exekúcie poveriť iného súdneho exekútora. Z tohto
dôvodu okresný súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Proti výroku uznesenia okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydať
individuálny právny akt, ktorý je exekučným titulom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Trnave č.k. 10CoE/176/2009-80 zo dňa 30. 06. 2010, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
9CoE/131/2010 zo dňa 16. 12. 2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoE/133/2009-48
zo dňa 21. 01. 2010 a uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoE/72/2008-33 zo dňa 30. 04. 2009.
Uviedol, že v čase vydania platobného výmeru bolo na majetok Perspektívy Družstevnej zdravotnej
poisťovne (ďalej len „DZP“) vedené konkurzné konanie. Podľa ust. § 13a ZKV bola likvidácia vyhlásením
konkurzu prerušená a podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty
oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súviseli
s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty. V dôsledku uvedených skutočností podľa ust. §
66e ods. 2 ZKV na činnosť a právny stav DZP prioritne aplikoval zákon o konkurze a vyrovnaní.
Vychádzajúc z uvedených skutočností vyslovil názor, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený
vydať platobný výmer a tento je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Poukázal
na judikatúru prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu zo dňa 10. 12. 1928, Boh. F. 13268/26,
podľa ktorej nezákonnosť nemá vplyv na právoplatnosť správneho rozhodnutia, pokiaľ neboli uplatnené
opravné prostriedky, resp. že nezákonnosť rozhodnutia nebráni tomu, aby rozhodnutie, ktoré zostalo
nenapadnuté včasným opravným prostriedkom, nadobudlo právoplatnosť. Na záver dal do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 415/08-19 zo dňa 10. 12. 2008, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky k námietke sťažovateľa uvedenej v jeho sťažnosti o neexistencii
zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v
exekučnom konaní, uviedol, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine príslušnému
odvolaciemu orgánu na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu, a nie
okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa k odvolaniu
uviedla, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného
nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo
svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).



Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 23. 10. 2008 návrh na vykonanie exekúcie na
základe Platobného výmeru č. 107/2001 zo dňa 10. 12. 2002 a Platobného výmeru č. 108/2001 zo dňa
10. 12. 2002. Uvedenými platobnými výmermi bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné
na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
zdravotnom poistení“). Platobné výmery boli vydané správcom konkurznej podstaty. Okresný súd dňa
7. 11. 2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Následne okresný súd napadnutým uznesením
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v
spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože platobné rozkazy vydal správca konkurznej
podstaty, ktorý nebol oprávnený na vydanie takýchto rozhodnutí a zamietol návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k. 3Er/1515/2008-114 zo dňa 21. 12. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3. 1. 2012 okresný súd opätovne rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora tak, že jeho návrh zamietol.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov
na pokutu nezaplatenú na mieste.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 290/2010-21
zo dňa 25. 08. 2010, v ktorom tento súd konštatoval, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania
sú oprávnené aj mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom
konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný
správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Takýto predmet skúmania podľa
názoru ústavného súdu nebol žiadnym spôsobom limitovaný uplynutím lehôt na preskúmanie správneho
rozhodnutia v rámci správneho súdnictva. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že
skúmať oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery ako exekučné tituly je možné
len na základe opravného prostriedku proti týmto rozhodnutiam a neprislúcha okresnému súdu ako
súdu exekučnému. Exekučný súd má kedykoľvek v priebehu exekučného konania zákonnú povinnosť
skúmať, či rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
stránke materiálnej. Súčasťou skúmania týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom
na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt
nulitný, ktorého následkom je, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať.

Podľa zákona o zdravotnom poistení platobné výmery vydávali príslušné zdravotné poisťovne. V čase
vydania platobného výmeru bol na majetok Perspektíva DZP vyhlásený konkurz, a to potom, ako jej
bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1. 7. 1999 zrušené povolenie
na zriadenie rezortnej poisťovne a zo zákona vstúpila do likvidácie s poukazom na ust. § 34 ods. 4
zákona o zdravotnom poistení. Z ustanovení ZKV vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe
majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty a prechádza na neho výkon práv
a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom konkurznej podstaty (ust. § 14 ods. 1 písm. a)
ZKV). V rámci výkonu majetkových práv k majetku úpadcu však správca konkurznej podstaty nemá
oprávnenie vydávať rozhodnutia. Problematiku výkonu práv a povinností správcu konkurznej podstaty
riešilo aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009,
podľa ktorého správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony
(podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok
úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len
právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju po tom, ako zistil, že platobný výmer vydaný správcom



konkurznej podstaty je rozhodnutím vydaným orgánom, ktorý na to nie je oprávnený, t.j. subjektom bez
zákonného oprávnenia (tzv. nulitný právny akt).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3Er/1515/2008

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje